Tak trochu osobne a fanúšikovsky o Vlhovej
Autorka je bývalá novinárka a v súčasnosti knižná vydavateľka.
Svetový pohár v alpskom lyžovaní sledujem pravidelne. Ženy aj mužov. Už dlho. Už ako decko som sa s otcom dívala v televízii na rôzne športové prenosy a teraz sa moje dieťa díva so mnou. Sú to pekné spoločné zážitky. Kopa emócií, radosti i sklamaní. Nehráme sa na odborníkov, sme len obyčajní fanúšikovia lyžovania.
Sledujem túto sezónu od jej otvorenia v rakúskom Söldene a vďaka lockdownu sa mi to darí dobre. Dokonca práve vďaka Svetovému poháru sa mi ten lockdown akosi ľahšie znáša. Som sústredená na program pretekov, idem od jedných k druhým a ani neviem ako a hľa, je po zime.
Zostáva už len finále. Začalo sa však zrušením pretekov. Zjazdu. A hneď sa spustila lavína. Slovná, prepytujem. Zrušili síce pre počasie, ale nie pre lavínu.
Jedny sa radujú, že zjazd nebude, druhým sa to zdá nespravodlivé. Nuž, niekto sa teší, niekto nadáva. Švajčiarsko verzus Slovensko. Prípadne vs. Francúzsko. Predpokladám.
No ja tvrdím, že v hre je ešte tristo bodov a všetko je možné. Videli sme to aj pri posledných slalomoch. Vlhová aj Pinturault vedia svoje.
Najmä však sezóna trvala takmer päť mesiacov a všetky preteky boli po celý čas otvorené pre všetkých. Každý a každá sa k tomu mohli postaviť tak, ako chceli, mohli, vedeli. A to je fér.
Petra Vlhová nastúpila na všetky preteky SP a k tomu aj na štart piatich disciplín na majstrovstvách sveta. Ani jedna pretekárka – okrem nej – to neurobila. Každá – okrem nej – nejaké preteky vynechala. Či to je dobre alebo nie, o tom by sa dalo donekonečna špekulovať. Áno, priznávam, viackrát som sa aj ja pýtala, načo
