Nežijeme v postfaktickej dobe, vravia vedci. Používateľov Twitteru postrčili k šíreniu kvalitnejších článkov
Šírenie fám na sociálnych sieťach neznamená, že ľuďom na pravde prestalo záležať, konštatujú psychológovia. Sociálne siete však spôsobili, že nie sme takí pozorní – podporujú nás v lenivosti, takže často šírime veci bez rozmyslu, intuitívne, pod vplyvom emócií či preto, aby sme nazbierali páčiky.
V roku 2018 sa na sociálnych sieťach húfne šírila správa, že k americkým hraniciam mieri viac ako 500 utečencov, ktorí chcú v krajine požiadať o azyl, no v skutočnosti ide o vojakov ISIS s bombami na tele.
Táto správa bola úplne vymyslená, išlo o dezinformáciu.
Keď sa v novom výskume, ktorý vyšiel tento týždeň, ľudí pýtali, či je článok pravdivý, len 15,7 percenta voličov republikánov odpovedalo, že áno. No až 51,1 percenta opýtaných povedalo, že by uvažovali o šírení takého článku na sociálnych sieťach.
Ako je niečo také možné? Prečo sú ľudia ochotní šíriť aj články, o ktorých povedia, že sú nepravdivé? Touto otázkou sa zaoberali špičkoví psychológovia Gordon Pennycook z univerzity v kanadskej Regine, David Rand z MIT a ich kolegovia v článku vydanom v top časopise Nature.
Denník N kontaktoval Randa, ktorý nám odpovedal na zopár otázok.
Žijeme v postfaktickej dobe?
Aj o pandémii sa za ostatný rok šírilo mnoho fám – že koronavírus vôbec neexistuje, a ak áno, šíri ho technológia 5G, vo vakcínach sú nanočipy na kontrolu ľudí alebo že rúška zabíjajú.
Nič z toho nie je pravda, napriek tomu sa na Slovensku našli tisíce ľudí, ktorí tieto dezinformácie šírili. Znamená to, že žijeme v postfaktickej dobe, ľudia nedokážu odlíšiť lož od pravdy a zámerne šíria nezmysly?
