Denník N

Pozri na tú znivočenú zem

Steinbeckov román Neznámemu bohu patrí do raného štádia jeho tvorby. Vydal ho roku 1933 ako tridsaťjedenročný a vyrovnáva sa v ňom najmä s nepochopiteľnými a nepomenovateľnými silami vyvierajúcimi z hlbín prírody.

„Toto je však Amerika, v ktorej sa ľudia aj stromy vyberajú na tie najzvláštnejšie cesty.“ Takto Richard Powers v knihe V korunách stromov hodnotí rozhodnutie Dána Jørgena Hoela, ktorý spolu s manželkou opustil brehy rieky Hudson a odišiel do zapadnutej Iowy.

Podobné rozhodnutie urobil aj o osemdesiatpäť rokov skôr Steinbeckov hrdina Jozef Wayne v románe Neznámemu bohu. Zaumienil si, že opustí rodný Vermont, v ktorom zima je skutočnou zimou a leto je vlahé a životodarné, aby sa usadil na západe, kde nekonečné pláne zeme čakajú len na svojich nových osadníkov. Vykročil do absolútnej neistoty, pretože tušil, že rodná zem nedokáže uživiť toľkých bratov a ich rozrastajúce sa rodiny. „Zem sa nedá natiahnuť, otec,“ vyriekne Jozef, žiadajúc otcovo požehnanie.

Prvý človek

Jozef požehnanie napokon dostal, hoci otec sa spočiatku zdráhal. Nemohol by najstarší syn počkať, kým umrie? Potom tam pôjde s ním ako duch a bude s radosťou sledovať synove prvé kroky na novej zemi. Jozef však na otcov skon nepočkal a vydal sa na západ, kde sa za pahorkami vzdúval v mohutných nádychoch šíry oceán. Toto je Údolie Nuestra Señora (alebo Údolie Panny Márie), čoby kameňom dohodil od Steinbeckovho rodného mesta Salinas.

Jozef sa nesie na chrbte koňa neznámou krajinou a cíti radosť i strach zároveň. Tu nehrozí, že keď rozpaží ruky, narazí do niekoho iného. Sám akoby tu bol prvým živým človekom v nedotknutej ľudoprázdnej krajine. Nájde si miesto, ktoré mu od toho dňa neodškriepiteľne patrí.

Je to zem, ktorej dominuje statný starý dub, a pod jeho korunou si Jozef zmyslel postaviť svoj dom. A ten strom. Ten strom, akoby k nemu prehováral hlasom nebohého otca. Jozef naraz začne robiť zvláštne obrady, ktorým ani sám celkom nerozumie. Akoby prinášal stromu obety.

Jozef sa hneď po príchode do Údolia Nuestra Señora spriatelí s miestnym chlapcom Juanitom, ktorý mu najskôr pomôže pri stavbe domu a neskôr sa stane jeho honcom. Juanito ho zoznamuje s obyčajami tohto kraja i s jeho minulosťou. Nie je to tak dávno, keď tu udreli také nepredstaviteľné suchá, že na zemi spálenej na prach vyhynuli celé stáda dobytka, vyschli všetky studne a čo malo v sebe hoci len kvapku vody, spieklo sa do tla.

Táto udalosť z nedávnej minulosti Jozefa vystraší. Čo ak sa niečo také zopakuje? Čo ak aj celé jeho budúce úsilie raz zmaria dlhé mesiace nemilosrdného sucha? „Nechcem na to ani myslieť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie