Dizajn s vtipnou pointou: písmo môže byť aj súčasťou ilustrácie, nie iba doplnkom

Cesta Ivana Popoviča ku grafickému dizajnu viedla cez detskú ilustráciu a animáciu. Už začiatkom 60. rokov začal kresliť do detských časopisov Včielka, Zornička, Ohník a Kamarát aj do maďarského Kis Építő. Zároveň si tak osvojil aj zásady grafického dizajnu, ktorý sa stal pevnou súčasťou jeho tvorby. Prirodzene sa venoval hlavne prácam súvisiacim s jeho vlastnými realizáciami vo filme a v literatúre a pracoval aj pre mnohých klientov z oblasti kultúry, výstav, divadla a hudby.

K svojim animovaným filmom si často navrhoval plagáty alebo kompletne graficky navrhol a ilustroval vlastné knihy pre deti, ktoré písal spolu s bratom Vladimírom (k najznámejším patrí napríklad knižka Keď si doma sám z roku 1969 alebo A ja sa volám Klinček! z roku 1984). Nechal však za sebou aj celý rad ilustrácií a grafických úprav ďalších kníh pre deti a mládež od iných autorov – medzi najúspešnejšie sa radia ilustrácie do knihy Prázdniny so strýcom Rafaelom od Vincenta Šikulu z roku 1975 (vydal Slovenský spisovateľ) a Panpulóni od Miroslava Válka z toho istého roku. Popovič v roku 1976 aj režíroval a napísal scenár pre animovanú filmovú verziu Panpulónov. Od konca 70. rokov ilustroval a graficky upravil ešte okolo 20 kníh pre deti aj dospelých.

Hravé písmo

V grafickom dizajne a typografii Ivan Popovič vyniká hlavne svojím autorským ručne kresleným písmom. Zakladá si na svojom lineárnom ilustrátorskom štýle podobnom detskej kresbe. Písmo často ponímal ako súčasť ilustrácie, nie iba ako jej doplnok, vždy ho dokázal tvarovo aj farebne zladiť s kresbou, fotografiou či kolážou. Málokedy používal písma z tlačiarne, radšej si vytváral svoje vlastné pre potreby konkrétneho plagátu, obálky knihy či drobnej grafiky.

Často spájal dlhšie textové nápisy (napríklad v pozvánke alebo na plagáte) do jedného uceleného kaligrafického obrazu. Pomocou hrúbky, zväčšovania, zmenšovania, podfarbovania, podčiarkovania či delenia písma tak vytvoril hierarchiu textu. Najmä médium plagátu dávalo Ivanovi Popovičovi veľa možností na takéto voľné výtvarné spracovanie textovej informácie.

Série plagátov

Vysoký cit Ivana Popoviča pre písmo dokazujú viac ako dve stovky realizovaných plagátov. Aj tam je hneď zjavný jeho optimistický a humorný štýl založený na ilustrácii a kontúrovej linke. V priebehu 70. rokov každoročne navrhoval plagáty pre Festival súborov malých javiskových foriem a agitačných skupín v Poprade, ktoré nepoňal ako sériu s rovnakým layoutom, ale každý rok navrhol celkom odlišnú podobu plagátu. Dlhodobo spolupracoval aj s Radošinským naivným divadlom, pre ktoré navrhoval nielen plagáty k divadelným hrám, ale aj bulletiny. Jeho veselé ilustrátorské písmo presne zodpovedalo potrebám RND.

Koncom 80. rokov sa podieľal na menšej sérii plagátov pre národný podnik Slovenská kniha, ktoré vyzývali na čítanie počas celého roka (série Zima s knihou a Leto s knihou). V roku 1989 spracoval vizuálnu identitu Bienále ilustrácií v Bratislave. Navrhol aj množstvo drobných tlačovín, napríklad pozvánky, oznámenia, diplomy či novoročenky. V roku 1992 založil Ivan Popovič spolu so svojím synom Dávidom ateliér s názvom My Studio, v rámci ktorého sa naďalej venoval ilustrácii, tvorbe plagátov, ale aj reklamným spotom.