Denník N

Boli dni, keď sme záchranku volali aj päťkrát denne, hovorí opatrovateľka z domova seniorov zasiahnutého covidom

Ana Kraljovski. Foto - archív A. K.
Ana Kraljovski. Foto – archív A. K.

Ana Kraljovski je Slovenka z Vojvodiny. V Srbsku pracovala ako zdravotná sestra. Pred tromi rokmi prišla aj s manželom na Slovensko a v Bratislave si našla miesto opatrovateľky v domove seniorov. Pandémia zasiahla aj jej prácu a napriek opatreniam sa covid rozšíril aj v zariadení, kde pracuje. Niekoľko ľudí vrátane jednej Aninej kolegyne v ňom zomrelo.

Britským variantom covidu sa nakazila pri starostlivosti o svojich chorých klientov aj ona. „Keď som v roku 1999 v nemocnici v Srbsku rodila svoju dcéru, zažila som bombardovanie. Ale až keď som dostala covid, prvýkrát som sa o seba bála,“ rozpráva v rozhovore.

Kedy ste sa prvýkrát dozvedeli, že vaši klienti v domove seniorov sú pozitívni na covid?

Prvý prípad nákazy sme mali v septembri minulého roka. Pamätám si, že som mala nočnú službu a prišla mi esemeska, že výsledky štrnástich klientov sú pozitívne.

Zľakli ste sa?

Ani nie, pretože vtedy som nevedela, čo nás čaká. Netušila som, čo sa bude diať.

Pozitívnych klientov sme presťahovali na nové špeciálne covidové oddelenie a zriadili sme špeciálny opatrovateľský tím. Bola som v ňom ja a moja dcéra, ktorá tu vtedy ešte pracovala ako opatrovateľka, dvaja ďalší opatrovatelia – manželský pár, vrchná sestra a jedna kolegyňa upratovačka.

V tejto prvej vlne boli nakoniec všetci naši klienti bez príznakov. Desať dní sme síce boli zavretí v karanténe, ale zvládli sme to bez problémov. Navyše vďaka tomu, že som mala pri sebe dcéru, necítila som sa sama.

Kedy prišla druhá vlna?

Dva dni pred Vianocami ochoreli klienti na oddelení, na ktorom som nepracovala. Mala som mať po dlhom čase na Silvestra konečne voľno, tešila som sa na to. My opatrovateľky, opatrovatelia podobne ako lekárky, lekári a zdravotný personál v podstate nemávame žiadne sviatky. Robíme aj na Vianoce, aj na Silvestra, ako nám vyjde služba. Tešila som sa, lebo sme mali s manželom po dlhom čase konečne tráviť koniec roka spoločne. Od januára som mala tiež skončiť s dvanástkami a prejsť na osemhodinové služby.

Deň pred Silvestrom som prišla do práce testovať klientov na svojom oddelení. Bohužiaľ, opäť vyšli štrnásti pozitívni. Keďže som už mala s covidom skúsenosť z prvej vlny, dlho som nerozmýšľala a dobrovoľne som sa ponúkla, že ostanem v práci. Netušila som, čo príde, predpokladala som, že to bude rovnaké ako v septembri. Mýlila som sa.

Čo sa udialo?

Zavolala som manželovi, že žiadny spoločný Silvester nebude, lebo idem znovu do karantény. Od 30. decembra som zostala v práci ďalších 17 dní, nonstop. Druhá vlna bola totiž celkom iná.

Klienti dostali teploty, výrazne im klesala saturácia kyslíka v krvi. Nečakala som, že sa to bude diať. V podstate prišlo všetko to, čo som nečakala.

Mali ste strach?

Spočiatku nie. Ale potom, keď sa zdravotný stav klientov začal zhoršovať, tak áno.

Volali sme rýchlu zdravotnú pomoc aj niekoľkokrát denne, klienti končili v nemocnici jeden za druhým. To už bolo vážne, báli sme sa, čo sa bude diať ďalej.

No a potom vyšiel pozitívny výsledok na covid aj mne. Tri dni

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Koronavírus

    Rozhovory

    Rodina a vzťahy, Slovensko, Zdravie

    Teraz najčítanejšie