Denník N

Starostka pôvodne nemeckej obce: Chmeľničanom v autobuse hovorili, že Germánov neberú

Starostka obce Chmeľnica Zita Pleštinská. Foto N - Andrej Bán
Starostka obce Chmeľnica Zita Pleštinská. Foto N – Andrej Bán

Sčítanie obyvateľov nám ukáže aj to, koľko zostalo na Slovensku karpatských Nemcov. Príbeh obce zo severu Slovenska ukazuje, aké ťažké to mali po druhej svetovej vojne a ako obec s unikátnym dialektom ožila, keď sa otvorili hranice.

Starostka obce na pomedzí Šariša a Spiša Zita Pleštinská opisuje zložité novodobé dejiny Chmeľnice aj to, či sa jej obyvatelia pri sčítaní ešte hlásia k nemeckej národnosti.

V rozhovore sa dočítate:

  • ako Nemci za kráľa Bélu IV. osídlili v 13. storočí vyplienené oblasti po mongolských vpádoch;
  • že za vojny v obci žili aj členovia a sympatizanti Deutche Partei, po vojne NKVD 42 Chmeľničanov odvlieklo do gulagov;
  • čo je typické pre chmeľničtinu;
  • ako klesá podiel nemeckého obyvateľstva v obci.

Ste Chmeľničanka?

Nie, pochádzam z Nitry, kde som sa zoznámila s manželom, ktorý študoval na Poľnohospodárskej univerzite, má nemeckú národnosť. Aj ja si ju píšem, k tejto komunite sa hlásim, chcem, aby sa zachovala.

Chmeľnica, po nemecky Hopgarten, je najsevernejšia obec na Slovensku, ktorá bola pôvodne nemecká. Ako k tomu došlo?

Obec sa nachádza v Prešovskom kraji, v okrese Stará Ľubovňa, na hranici Spiša a Šariša, v blízkosti poľskej hranice. Nad ňou sa vypína majestátny Ľubovniansky hrad. V roku 2015 sme si pripomenuli 700 rokov od prvej písomnej zmienky. Osídlenie vznikalo príchodom Nemcov za kráľa Bélu IV., keď osídľovali vyplienené oblasti po mongolských vpádoch po roku 1242. Nemci prišli na naše územie vo viacerých vlnách a najväčšia prišla na horný Spiš koncom 13. a začiatkom 14. storočia, keď bola založená aj naša obec na nemeckom práve.

Ako vznikol názov Hopgarten?

Dedina mala v minulosti rôzne názvy. Jedným z prvých pomenovaní bolo Hopfgarten, čo by mohlo znamenať Panský dvor (v chmeľničtine hop = dvor). Niektorí historici sa domnievali, že názov Hopfgarten pochádza z nemeckého slova Hopfen = chmeľ, čo by sa dalo voľne preložiť ako Chmeľová záhrada. Ale pravdepodobnejšie pomenovanie je od slova „hop“, keďže novozaložené sídlo patrilo pod panstvo Ľubovnianskeho hradu.

V úradných listinách vtedajšej doby sa stretávame aj s pomenovaním Hoppongarth, resp. Hoppengarth, potom v časoch maďarizácie to bol Komlóskért. Do roku 1948 sa aj v úradných záznamoch a pečiatkach používal názov Hobgart, od 11. júna 1948 je oficiálny názov obce Chmeľnica.

Ľubovniansky hrad. Foto – TASR

Hlásili sa tu ľudia k nemeckej národnosti aj po 2. svetovej vojne, keď to bolo vnímané ako stigma, ako prejav kolaborácia s nacistami?

Nešťastné 40. roky minulého storočia boli roky vysídlenia a násilného odsunu všetkých etnických Nemcov, teda aj pre našich obyvateľov boli mimoriadne bolestivé. Koncom roka 1944 mali byť z územia Slovenska evakuovaní obyvatelia nemeckej národnosti pred blížiacim sa frontom. Evakuáciu nariadila nemecká vláda. Hneď po prechode frontu vo februári 1945 NKVD odviedlo aj z našej obce 42 obyvateľov na základe vopred pripraveného zoznamu na nútené práce do Sovietskeho zväzu, naši boli vo Sverdlovskej oblasti v tábore Bulanaš.

A čo sa dialo po skončení vojny? 

Potom v roku 1946 na základe Benešových dekrétov sa československí vojaci snažili násilne odsunúť všetkých Nemcov. Z našej dediny bolo odsunutých niečo vyše 100 obyvateľov. Aj názov knihy autorky Marty Krafčíkovej, ktorá o dejinách obce vyšla, je výstižný – Utekali, aby zostali. V obci bol kňazom Štefan Putanko, ktorý obyvateľov zachránil pred vysídlením. Dal avízo Chmeľničanom, že prichádzajú vojaci. Miestni sa vždy ukryli v okolitých obciach, teda utekali, aby ostali. A tak sa zachránili, ako jediná nemecká obec na okolí. Po 2. svetovej vojne bolo nerozumné priznávať sa k nemeckej národnosti, ako aj rozprávať naším chmeľnickým dialektom.

Neďaleko sa nachádza Lomnička, predtým Klein Lomnitz, kde, naopak, po vojne namiesto vysídlených Nemcov prišli obyvatelia obce Šambron, keď im Nemci obec vypálili. Po ich návrate domov sa nasťahovali do tejto obce Rómovia z okolia. Luteránsky kostol sv. Kataríny tam mal donedávna nebezpečne nahnutú vežu nad areál školy.

Ako došlo k tomu, že v Chmeľnici sa po vojne podarilo zachrániť nemecké obyvateľstvo?

Ako som už spomenula, obyvatelia Chmeľnice už mali rozostavené stráže, ktoré v prípade blížiaceho sa nebezpečenstva dávali ostatným znamenie, takže sa im takmer vždy podarilo ukryť buď v doma vybudovaných skrýšach, v lesoch, alebo utiekli až do okolitých obcí Matysová, Podsadok a iných, vďaka čomu sa im podarilo zachrániť.

Aj kňaz Štefan Putanko, ktorý tu v tom čase pôsobil, sa zasadil o to, aby všetci obyvatelia Chmeľnice aklamovali to, že sú príslušníci slovenskej národnosti – to ich zachránilo pred úplným vysídlením. Vždy povedali, že tu sa narodili, tu žijú, toto je ich domov. A preto nechceli odísť. Ale časť obyvateľstva bola aj napriek tomu vysídlená.

Starostka Chmeľnice Zita Pleštinská. Foto N – Andrej Bán

Určite aj tu žili sympatizanti nacistickej Karmazinovej Deutsche Partei (DP)…

Určite. Dokonca na tunajšej škole učil učiteľ, ktorý bol členom DP, a snažil sa o to, aby aj občania obce boli členmi DP, čím sa dostával často do sporu s miestnym kňazom, ktorý sa snažil ľudí uchrániť od politiky. Ako je známe, členmi DP sa obyvatelia nemeckej národnosti museli stať či už dobrovoľne, alebo násilne. Neskôr tu bola aj pobočka Hitler Jugend, ako v každej nemeckej obci. Keď potom po prechode Červenej armády prišli jednotky sovietskej tajnej služby NKVD vo februári 1945, zobrali odtiaľto 42 obyvateľov, z toho bolo päť žien. Deväť mesiacov boli v sovietskom gulagu, fyzicky ťažko pracovali. Po tom, ako sa preukázalo, že obvinenia boli falošné, vrátili sa domov.

Rovnako to bolo aj s obyvateľmi maďarskej menšiny na juhu Slovenska. Môj otec bol z Komárna, bol maďarskej národnosti, takmer desať rokov bol zavlečený v Sovietskom zväze.

To ešte dobre dopadli, keďže prežili.

Nie všetci. Niekoľko z nich zahynulo v gulagu, niekoľko na ceste domov z gulagu. Traja svedkovia tejto udalosti ešte donedávna žili. Už žije iba jedna svedkyňa týchto udalostí Anna Zavacká, ktorá bude mať tento rok 95 rokov.

Prežil aj môj otec. Strávil takmer desať rokov v pätnástich gulagoch v Sovietskom zväze. Vždy povedal, že chce byť tam, kde je mínus 50, a tam, kde je plus 50 stupňov. Tak bol na Sibíri, na Urale, nakoniec skončil až v Karagande. Po Stalinovej smrti 12. decembra 1953 sa vrátil domov. Rodičia, ktorí mu na cintoríne v Komárne postavili hrob, už nedúfali, že sa vráti, keďže ani jeden list od neho, že žije, počas desiatich rokov sa k nim nedostal, Ako slovenský občan maďarskej národnosti bol nevinne odsúdený a vydaný do pekla ruských gulagov.

Ako došlo k tomu, že sa potom neskôr po vojne začali miestni opäť hlásiť k nemeckej národnosti?

Občania nemeckej národnosti na základe Benešových dekrétov stratili československé štátne občianstvo. Nemci nemali žiadne práva, nemohli zastávať žiadne funkcie. Na úradoch boli diskriminovaní. Občianstvo sa im vrátilo až v roku 1953. Ale aj neskôr im dávali pociťovať, že sú Nemci. Keď som sa v roku 1985 do Chmeľnice vydala, neboli v obci žiadne inžinierske siete, žiadne obchody, v škole boli ešte drevené latríny.

Štát do nemeckej dediny neinvestoval?

Neinvestoval. Tunajší občania boli zaznávaní. Keď išiel občan Chmeľnice v autobuse, musel si vypočuť: „Germánov neberieme.“ Dokonca na miestnych turistických mapkách nebola obec Chmeľnica vôbec zaznačená.

To už sa opäť hlásili k nemeckej národnosti alebo ešte k slovenskej?

Boli v strachu, v sčítaniach sa k svojej národnosti báli hlásiť. Prvé slobodné sčítanie bolo až v roku 1991. Aj tak sa ešte báli, neverili, že nebudú potrestaní. Takže sa väčšinou hlásili k slovenskej národnosti. Istý pán povedal: „Raz som sa prihlásil, že som Nemec, a kruto som na to doplatil.“ Až pri sčítaní v roku 2001 počet Nemcov v obci o niečo stúpol. Prelom nastal až v roku 2011 – k nemeckej národnosti sa prihlásilo 19,45 percenta obyvateľov.

Každý piaty občan nemeckej národnosti je už reálny obraz?

Myslím si, že toto je reálne. Veľa pôvodných Chmeľničanov medzičasom zomrelo a mladí sa asimilovali. Kedysi sa vydávali a ženili medzi sebou, dnes si berú partnerov z okolitých rusnáckych a goralských obcí, z rôznych kútov Slovenska, ale aj z cudziny, a s nimi väčšinou preberajú aj etnický pôvod. Je tu veľa zmiešaných manželstiev.

Strach hlásiť sa k nemeckej národnosti už dnes zmizol?

Už áno, situácia je uvoľnenejšia. Aj preto, že skoro 300 ľudí z Chmeľnice pracuje v zahraničí. Tým, že ovládajú chmeľničtinu, nemecký dialekt, ktorý je veľmi blízky nemčine, sa im v rámci globalizácie otvoril priestor v nemecky hovoriacich krajinách. Ženy pracujú ako opatrovateľky, muži väčšinou na stavbách. Aj voľakedy boli v Chmeľnici veľmi zruční remeselníci, murári, tesári, klampiari, ktorí boli vyhľadávaní v zahraničí, hlavne v Nemecku. Videli, že už vládne sloboda, a tak sa začali hlásiť k nemeckej národnosti.

Čím sa líši chmeľničtina od spisovnej nemčiny?

Chmeľničtina má základ v staronemčine, obsahuje mnoho výrazov zo staroangličtiny. Vidieť tu aj vplyv poľštiny, ako dôsledok poľského zálohu (1412 – 1772). Veľmi veľa slov je úplne rovnakých ako v nemčine, dosť veľa výrazov je podobných. Napríklad, aj moja dcéra študovala v Nitre a je učiteľkou nemeckého jazyka, syn učí anglický jazyk. V Chmeľnici sú kvalitní učitelia nemčiny, pretože tunajší dialekt je dosť podobný spisovnej nemčine.

Záber z kultúrneho festivalu a stretnutia karpatských Nemcov v Handlovej. Foto – TASR

Aký tu bol spolkový život za socializmu?

Nemecký spolok tu nebol, iba štátne spolky. Ani nemecká škola za socializmu tu nebola, tá vznikla až po roku 1989. V súčasnosti je jedna z dvoch škôl s vyučovacím jazykom nemeckým na prvom stupni. Druhá je v Bratislave. Máme aj materskú škôlku. Na druhý stupeň odchádzajú deti na slovenské školy v Starej Ľubovni, kde sa učia anglický a nemecký jazyk.

V obci pôsobí miestna skupina Karpatskonemeckého spolku, ktorý má svoje centrum v Košiciach. Nemecká menšina žije ešte aj dnes v jej historických sídlach a táto skutočnosť sa odzrkadľuje v organizačnej skladbe spolku. KNS ma približne 4 500 členov v 32 miestnych skupinách, ktoré sú na ich historickej, teritoriálnej príslušnosti zjednotené v piatich regiónoch: Bratislava, Hauerland (Kremnica, Handlová, Nitrianske Pravno – pozn. red.), Horný Spiš, Dolný Spiš, Bodwatal (údolie Bodvy – pozn. red.). Predsedom miestnej skupiny v Chmeľnici bol pán Peter Recktenwald, ktorý pred tromi rokmi zomrel. V súčasnosti ju vedie Patrik Lompart.

Tí, čo chodia do nemecky hovoriacich krajín, sa vracajú alebo tam ostávajú žiť?

Vracajú sa domov, pendlujú v dvojtýždňových intervaloch.

Ako podľa vás teraz dopadne sčítanie v Chmeľnici?

Veríme, že dosiahneme 15 percent, ktoré zákon požaduje pre dvojjazyčné názvy. Bude to myslím menej ako 19,45 percenta pred desiatimi rokmi. Veľa, na svoju národnosť hrdých Chmeľničanov, medzičasom vymrelo.

Vnímate ako Nemci tlak na asimiláciu podobne ako Maďari na juhu alebo Rusíni na severovýchode?

Je to prirodzený trend. V Chmeľnici sa snažíme zachovávať tradície našich predkov. Každoročne organizujeme Dni nemeckej kultúry. Máme účastníkov z celého Slovenska aj zo zahraničia. V roku 2020 mal byť už 38. ročník tohto podujatia, žiaľ, pre pandémiu sa nekonal. Nemci sa tu zachránili aj vďaka izolovanosti a odľahlosti dediny, ale najmä zásluhou kňaza Štefana Putanka, ktorý tu pôsobil, a dobrých ľudí v susedných obciach, ktorí ich ukryli. Utekali, aby zostali.

Zita Pleštinská (1961)

Strednú školu stavebnú navštevovala v Nitre. Vysokú školu vyštudovala v rokoch 1980 – 1985 na Budapeštianskej technickej univerzite, fakulte architektúry. V roku 2002 vyhrala komunálne voľby a v pozícii starostky obce Chmeľnica pracovala jedno volebné obdobie. V rokoch 2004 až 2009 bola europoslankyňou za SDKÚ. V rokoch 2002 – 2004 a 2010 – 2012 bola prednostkou Obvodného úradu v Starej Ľubovni. Od roku 2014 bola opäť zvolená za starostku obce Chmeľnica už po tretíkrát na volebné obdobie 2018 – 2022. Od 20. marca 2020 je aj poslankyňou za OĽaNO.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Sčítanie obyvateľov 2021

Slovensko

Teraz najčítanejšie