Denník N

Muž, ktorý vymyslel stovky palindrómov: V staroveku verili, že chránia pred nečistými silami

Stanislav Kamenčík. Foto - archív S. K./Erik Knotek ml.
Stanislav Kamenčík. Foto – archív S. K./Erik Knotek ml.

„Verilo sa, že diabol používa reverznú reč, z tohto dôvodu existuje exorcistická formulka, ktorá je palindromická, aby jej súčasne rozumel exorcista i démon,“ hovorí v rozhovore stredoškolský učiteľ Stanislav Kamenčík, ktorý vydal knihu o palindrómoch.

Palindrómy sú slová alebo vety, v širšom vnímaní aj akákoľvek postupnosť symbolov, ktoré sa dajú čítať z oboch strán a dávajú rovnaký význam.

Najznámejším starogréckym palindrómom je zrejme nápis pri fontánke pred vstupom do bývalého byzantského kresťanského chrámu Hagia Sofia (dnes už moslimská mešita) z čias, keď sa tureckému Istanbulu ešte hovorilo Konštantínopol. „Νίψον ἀνομήματα, μὴ μόναν ὄψιν“ – „Nipson anomemata, me monan opsin“, čo v preklade znamená „Zmy hriechy, nielen tvár“.

Pochádza zo 4. storočia a jeho autorom je sv. Gregor Naziánsky. Spiritualita výroku, ktorý nabáda k zmývaniu hriechov, je umocnená palindromickou formou, čo navodzuje predstavu zrkadlenia nás samých pri pohľade na hladinu svätenej vody, a to v zmysle fyzickom aj vo význame sebareflexie.

Existuje veľmi skromné množstvo slovenských štúdií či kníh, ktoré sa venujú palindrómom. Autorom jednej z nich je Stanislav Kamenčík, stredoškolský učiteľ slovenského jazyka z Hlohovca, ktorý svoju fascináciu týmto jazykovým hlavolamom pretavil do publikácie V elipse spí lev.

História je pretkaná palindromickými prvkami, dajú sa objaviť v chémii, sekvenciách DNA, matematike, informatike, v architektonickej symbolike katedrál či mostov, tvrdí v rozhovore. Okrem iného vysvetľuje, prečo palindrómy využívali exorcisti alebo ako si predstavuje palindromický výlet po Slovensku.

Ak by som vás požiadal v tomto okamihu vytvoriť novú palindromickú vetu s aspoň štyrmi slovami, ako dlho by vám to trvalo?

(Po zhruba desiatich sekundách) „Otoč, aha! Čo to?“ Tento som mal pripravený, v skutočnosti by mi to trvalo dlhšie. Verím si však natoľko, že by som do hodiny a minúty niečo vymyslel.

Čo by som mal pred tvorbou palindrómov vedieť?

Dôležitým faktorom pri tvorbe je intelektuálna a pamäťová výbava autora a, samozrejme, náhoda či skôr pravdepodobnosť. Štatisticky to funguje tak, že výskyt palindromických slov súvisí s ich dĺžkou. Najviac ich nájdeme medzi trojpísmenovými, menej medzi päť- a viacpísmenovými slovami. Palindromické slová s párnym počtom písmen sa v slovenčine nevyskytujú, pretože by v strede museli mať zdvojenú hlásku. Pri vetách je to iné, tam sa nemusia rešpektovať hranice slov, čiže vzniká omnoho väčšia pravdepodobnosť, že to bude pri spätnom čítaní dávať zmysel, napríklad: „A ber to, čo treba.“

Využívate aj iné pomôcky – psychologické, technické alebo jazykovedné – na urýchlenie tvorby?

Najviac mi pomáha, ak si text vizualizujem, zhmotním si ho na papieri. Napíšem si ho veľkými tlačenými písmenami a pohrávam sa s ním dovtedy, kým z toho nevypadne palindróm. Samozrejme, nie vždy sa to podarí. Poznám však ľudí, ktorí vám dokážu v zlomku sekundy zreprodukovať slovo alebo vetu odzadu. Myslím, že to súvisí s ich schopnosťou funkčne prepájať pravú a ľavú mozgovú hemisféru, čiže imaginatívnu a racionálnu zložku mysle.

Ja som sa na takýto level zatiaľ nedostal, keďže pre mňa je to skôr drina, respektíve metóda pokus-omyl. Bežne sa začítam do knihy alebo ľubovoľného článku a popritom si niektoré slovíčka v hlave obraciam. Ak v nich objavím potenciál, tak s nimi pracujem. Možno si to ani neuvedomujem, ale cibrí to pamäť, postreh, schopnosť kombinovať.

Aj som si vytvoril palindromické motto, ktoré vystihuje moje útrapy pri tvorbe: „Saj úmor dní, lapíš i palindrómu jas.“

Koľko ste ich doteraz vytvorili?

Za tých niekoľko rokov, čo sa tejto záľube venujem, je to niečo vyše dvesto. Zozbieraných, ponachádzaných v literatúre alebo na internete ich mám zhruba pol tisíca.

Mnohé z mojich výtvorov by však určite neprešli prísnymi kritériami, ktorými sa riadia členovia Zväzu slovenských hádankárov a krížovkárov. Totižto, pravý vetný palindróm, takzvaný ráčik stredový, musí obsahovať podmet, nepárny počet písmen, mal by byť zmysluplný a presný, čo sa týka rozlišovacích znamienok a gramatiky. Čiže ani náš najznámejší a pravdepodobne najstarší palindróm „Kobyla má malý bok“ nie je dokonalý. Ak sa mi však jeho obsah zdá byť zaujímavý a najmä zábavný, tak voči týmto prísnym kritériám prižmúrim oko. Takto by sme sa mohli hypoteticky dopracovať až k desiatkam tisícov palindrómov.

Zoberte si napríklad taký Český palindromník větný od Stanislava Tvrdíka, ten obsahuje 22 630 palindromických viet. Alebo Poliak Józef Godzic je autorom algoritmu, vďaka ktorému dokázal vytvoriť milióny palindrómov. To je nepredstaviteľné! V tejto súvislosti si vždy spomeniem na koncept babylonskej knižnice J. L. Borgesa, v ktorom ponúka možnosť existencie všetkých textov vo všetkých jazykoch, ktoré boli, sú a budú napísané. Táto predstava ma uspokojuje – veď sa tam predsa musí nachádzať aj kniha všetkých slovenských palindrómov.

Vydali ste knihu V elipse spí lev, kde ste palindrómy zozbierali aj ich graficky ilustrovali podľa významu. Ako ju hodnotíte po dvoch rokoch od vydania?

Hodnotím ju ako veľmi úspešnú, nielen vďaka priaznivým reakciám čitateľov, ale najmä preto, že som si splnil svoje dva sny. Napísal som knižku palindrómov a stretol som sa s mojím obľúbeným karikaturistom z detstva, Stanom Kochanom, ktorý ju ilustroval originálnym a vtipným spôsobom. Práve jeho obrázky robia knižku takou príťažlivou. Zamýšľali sme v spolupráci pokračovať, žiaľ, začiatkom roka nás navždy opustil.

Kniha V elipse spí lev. Foto – archív Stanislava Kamenčíka

K vašej knihe je ťažké sa dopracovať, veľké kníhkupectvá ju neponúkajú.

Pred vydaním som oslovoval viaceré vydavateľstvá, no tie nereagovali. Ak by teraz prejavili záujem, rád pripravím rozšírené vydanie. Knižku som do veľkých kníhkupectiev nedistribuoval, pretože by sa náklad veľmi rýchlo rozobral, takto zostala v povedomí o čosi dlhšie a našla si cestu k ľuďom, s ktorými som osobne komunikoval.

Knižka bola vydaná v počte 303 kusov. Myslím, že mi ostalo asi 33 alebo 22 kusov. Majú ju vo svojej knižnici viaceré osobnosti z oblasti slovenskej i českej kultúry, ktoré si nesmierne vážim. O vydanie sa postaralo o. z. Ex libris ad personam Hlohovec, s ktorým spolupracujem, a tlač sme čiastočne financovali z crowdfundingovej kampane, ktorá sa nám veľmi vydarila, vyzbierali sme dvojnásobok požadovanej sumy.

Ukážka z knihy V elipse spí lev. Zdroj – archív Stanislava Kamenčíka

Je slovenčina na vymýšľanie palindrómov vhodný jazyk? Nevytvárajú sa ľahšie predsa len v angličtine?

To, že sa v slovenčine dajú vytvárať, svedčí o vyspelej úrovni, tvarovej a lexikálnej bohatosti nášho jazyka. Obmedzenie je práve v našej diakritike, ktorú angličtina nemá. Z toho logicky vyplýva, že predsa len to bude v angličtine jednoduchšie.

V USA žije pomerne početná komunita palindromistov. Od roku 1996 vydávajú časopis The Palindromist. Pravidelne organizujú súťaž v tvorbe palindrómov a raz za päť rokov prebiehajú majstrovstvá sveta. Minulý rok vznikol dokonca dokumentárny film s názvom The Palindromists, ktorý približuje históriu palindrómu a zachytáva neobyčajný život palindromistov. Mňa najviac očaril palindróm, ktorý je údajne vytesaný na pomníku autora Panamského prieplavu: „A Man, a Plan, a Canal, Panama“.

Ako ste sa dostali k palindrómom? Prečo vás tak fascinujú?

Prvé stretnutie bolo ešte v detstve, keď nám otec z podnikového počítača priniesol na hárku papiera vytlačené nevšedné smiešne vetičky, ktoré sa dali čítať z oboch strán rovnako. Dodnes nikto netuší, odkiaľ sa tam tie vety vzali. Neskutočne ma to zaujalo, a tak som si začal kresliť obrázky, na ktorých napríklad leží „Chorá marka na kramároch“, „Karta zaletela za trak“ či „Kuna neje nanuk“.

Palindróm ma priťahuje aj svojou tajomnosťou. Už v staroveku verili v jeho magickú ochrannú moc proti nečistým silám, svoje uplatnenie mal i v ranom kresťanstve či v architektonickej symbolike katedrál a mostov.

Verilo sa, že diabol používa reverznú reč, z tohto dôvodu existuje exorcistická formulka, ktorá je palindromická, aby jej súčasne rozumel exorcista i démon.

Čo je to za formulku?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Školstvo

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie