Denník N

Čo som sa (ne)dozvedel od členov slovenskej vlády

Ministri na interpelácie poslancov odpovedajú tak, že s ich reakciami nemôžeme byť spokojní.

Autor je nezávislým poslancom NR SR

Nedávno som sa na členov našej vlády obrátil aj s niekoľkými interpeláciami.

Podpredsedu vlády a ministra vnútra v jednej osobe – Roberta Kaliňáka – som sa pýtal hneď na niekoľko vecí.

Najskôr ma zaujímalo, či je v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky odhaľovať na Slovensku pamätníky vlastizradcom typu Vasila Biľaka. Z odpovede pána ministra som sa dozvedel, že otázky zriadenia a ďalšieho nakladania s týmto pamätníkom nie sú v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Mám teda doplňujúcu otázku: nebolo by v pôsobnosti ministerstva vnútra ani keby niekto na Námestí SNP v Bratislave vztýčil desaťmetrovú sochu Adolfa Hitlera?

Chcel som tiež vedieť, kedy príslušný Krajský stavebnú úrad, spadajúci pod ministerstvo vnútra, vydá pokyn na asanácia stavby na Beblavého ulici v Bratislave, ktorú Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR s definitívnou platnosťou označilo za čiernu stavbu.

Pán minister vnútra ma vo svojej odpovedi „poučil“, že ústredným orgánom pre stavebný poriadok a územné plánovanie je spomínané ministerstvo dopravy, a nie jeho rezort. To, samozrejme, viem aj ja a nemám nič proti tomu, aby v tejto veci konalo v zmysle svojho rozhodnutia o nelegálnosti stavby aj spomínané ministerstvo. Ale nevidím, že by konalo.

A tak som sa na ministra vnútra v tejto veci obrátil nie z dôvodu mojej kompetenčnej  negramotnosti, ale v presvedčení, že účinnejšie páky na vykonanie vyššie uvedeného rozhodnutia majú orgány spadajúce pod ministerstvo vnútra, čo mi potvrdili aj viacerí odborníci, a preto s odpoveďou ministra vnútra na túto moju otázku nemôžem byť spokojný. Už aj preto, lebo kontroverzná stavba na Beblavého naďalej stojí a kompetentní si otázku jej definitívneho riešenia prehadzujú medzi sebou ako horúci zemiak.

Toho istého člena vlády som sa pýtal aj na medializovaný výskyt, pôsobenie a možné riziká zo strany polovojenských mládežníckych zoskupení na Slovensku a na to, čo si myslí o ich aktivitách, potenciálne smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Minister Kaliňák mi odpovedal asi v tom duchu, že viaceré zoskupenia prevažne mladých ľudí sa stretávajú v rámci rôznych športovo – branných skupín neformálneho charakteru. Inými slovami, všetko je v poriadku. Renomovaný autor v mienkotvornom médiu však tvrdí pravý opak, vychádzajúc z vlastnej skúsenosti a opierajúc sa o výpovede niektorých členov týchto skupín. Možno by bolo dobré, keby ministerstvo vnútra vnieslo do týchto rozporuplných informácií trochu viac svetla, aby sme jedného dňa neboli nemilo prekvapení.

Z odpovede na poslednú moju interpeláciu, adresovanú podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra, ktorá sa týkala nelegálne vybudovaných hausbótov na dunajských ramenách pod Bratislavou, som sa okrem iného dozvedel, že Policajný zbor v súčasnosti vyšetruje škody spáchané na biotopoch brehových porastov, nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti plávajúcich zariadení, spôsobené v dôsledku vykonávania stavebných prác na brehových pozemkoch, výrubu stromov a kríkov, vykonávania terénnych úprav a stavieb príjazdných ciest. Trestné stíhanie pre trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia bolo údajne začaté 23. júla 2012.

Nechcem komentovať – podľa mňa neadekvátnu až absurdnú – dĺžku tohto konania, ale to, čo je trestuhodné a čom nemôžem mlčať, je fakt, že za tento čas sa vo výstavbe hausbótov a príslušnej infraštruktúry ako aj s poškodzovaním prírody a životného prostredia pokračovalo ďalej. Žiaľ, v celkom oprávnenom presvedčení páchateľov, že žiadny sankčný postih za toho nehorázne počínanie jeho aktérom v tomto štáte s najväčšou pravdepodobnosťou nehrozí.

Pýtal som sa tiež, kto vydáva povolenia na vjazd motorových vozidiel k lokalitám okupovaným hausbótmi, na čo som sa dozvedel, že žiadne takéto povolenia sa neudeľujú. Ako to, že tam potom tie – zväčša terénne – automobily vo veľkom jazdia a kompetentní sa tvária, že to nevidia? Žeby mimozemšťania? Alebo skôr bezprávne Kocúrkovo namiesto proklamovaného právneho štátu?

Ministra životného prostredia, Petra Žigu, som sa pýtal na niektoré sporné otázky, týkajúce sa Programu protipovodňovej ochrany SR do roku 2020. Tento rozvojový dokument strategického charakteru podľa odpovede ministra nemusel prejsť procesom povinného strategické hodnotenia vplyvov na životné prostredie (SEA), pretože šlo vraj iba o aktualizáciu Programu do roku 2010. Vzhľadom na nedostatočné finančné kapacity sa podľa ministrovho stanoviska nemohli zrealizovať potrebné opatrenia a preto sa „program platný do roku 2010“ schválený uznesením vlády SR iba „prolongoval“.

Túto argumentáciu nemôžem akceptovať  najmä z nasledujúcich dôvodov:
zákon 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie jednoznačne určuje postup pri posudzovaní vplyvov (aj) aktualizácií strategických dokumentov. V žiadnom prípade nie je možné prijať myšlienkový konštrukt, že ak nebol posudzovaný Program protipovodňovej ochrany SR do r. 2010, pochádzajúci ešte z roku 2000, netreba posudzovať prostredníctvom SEA ani aktualizáciu tohto programu. Práve naopak – ak sa v r. 2000 ignorovala európska smernica o EIA/SEA, o to je viac potrebné venovať pozornosť posúdeniu aktualizácie (doteraz neposúdenej) stratégie dnes, keď je Slovensko už viac ako 11 rokov členským štátom EÚ.

program protipovodňovej ochrany vraj nebol prezentovaný a zverejnený so zoznamom opatrení, ale obsahuje iba počet navrhovaných opatrení s predpokladanými nákladmi, mapovú prílohu jednotlivých navrhovaných opatrení a prehľad prioritných opatrení. Pýtam sa: ak skutočne neexistuje zoznam jednotlivých opatrení, ako mohla byť vytvorená mapa takýchto opatrení, ako mohli byť vybrané prioritné opatrenia (aké vôbec boli kritériá na tento výber?), ako mohol byť presne stanovený počet 594 uvažovaných opatrení (prečo ich nie je 494 alebo 694?). Opäť sa preto pýtam, pán minister Žiga, existuje, alebo neexistuje zoznam opatrení prislúchajúcich k Programu protipovodňovej ochrany SR do r. 2020? Ak existuje, tak prečo nie je prístupný? Ak neexistuje, ako bola vytvorená mapa, ako boli opatrenia vyšpecifikované a vyčíslené potrebné náklady na ne?

Pritom zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov hovorí v prílohe 8, že akékoľvek opatrenie protipovodňovej ochrany musí prejsť zisťovacím konaním! Ak existuje zoznam opatrení, tak program je jednoznačne strategickým dokumentom, podliehajúcim posúdeniu procedúrou SEA, pretože § 4 ods. 1 hovorí že: „Predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je strategický dokument pripravovaný pre oblasť … vodného hospodárstva … alebo využívania územia, regionálneho rozvoja a životného prostredia, ako aj strategický dokument spolufinancovaný Európskou úniou, ktoré majú pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie a zároveň vytvárajú rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v prílohe č. 8. (Okrem strategických dokumentov, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni).
V odpovedi ministra Žigu sa navodzuje dojem, že ide „iba“ o materiál predstavený na tlačovej konferencii. Pravda je však taká, že toto nie je „nejaký“ materiál na tlačovku, ale materiál, ktorý hovorí o identifikovaných nákladoch viac ako jedna miliarda eur, z čoho by malo ísť cca 400 miliónov eur z európskych peňazí!!!

Nie je už načase, vážený pán minister, po troch rokoch vodenia poslancov, verejnosti a Bruselu za nos, začať si hovoriť pravdu? Alebo kalkulujete s tým, že takto v tichosti zastaviate a znehodnotíte všetky slovenské toky a potoky rôznymi výtvormi bez toho, aby sme sa  vo vašich zámeroch s verejnými financiami a celospoločenskými prírodnými hodnotami  náležite orientovali?

Ministra životného prostredia som sa pýtal aj na situáciu okolo náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania z dôvodu ochrany prírody. Je to vec, ktorá bola pre tohto ministra hlavným argumentom, keď pred viac necelými dvoma rokmi prišiel do parlamentu s veľkou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny. V skutočnosti sa ani po uplynutí takejto dlhej doby v tejto veci nič konkrétneho neudialo, a tak asi niečo nie je v poriadku. Alebo, poviem to inak, to všetko, čo mi píše minister Žiga vo svojej odpovedi nevedel v čase, keď tak zanietene obhajoval svoj návrh zákona a odmietal všetky zmysluplné a konštruktívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy?

Nedokážem sa stotožniť ani s argumentom, že finančné úhrady spomínaných náhrad sa realizujú z rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra. Ochrana prírody je v gescii vášho rezortu, pán minister Žiga, vy ste boli gestorom prípravy inkriminovanej novely zákona ochrane prírody a krajiny a je vašou, keď už nie inou, tak aspoň morálnou či stavovskou povinnosťou zasadzovať sa vo vláde za také rozhodnutia, ktoré budú v prospech ochrany prírody, aj keď bezprostredný výkon týchto rozhodnutí je v kompetencie niektorého z vašich kolegov

Vo svojej odpovedi tiež píšete, že finančné zabezpečenie náhrad v prípade TANAP-u a Národného parku Slovenský raj bude súčasťou rozpočtovej kapitoly MŽP SR na roky 2016 – 2018. Dovolím si o tom pochybovať, lebo ak by to tak bolo, potom by sa takáto položka bola objavila už v rozpočte na r. 2015 – 2017.

A napokon nemôžem súhlasiť s vašou odpoveďou na moje dlhodobo opakované návrhy na financovanie náhrad majetkovej ujmy neštátnych vlastníkov zo ziskov subjektov profitujúcich zo svojho pôsobenia na území národných parkov a iných chránených území. Tvrdíte, že by si to vyžadovalo rad systémových krokov (a teda je to príliš náročné na to, aby sa takéto riešenie dalo operatívne realizovať). Nedejú sa však vo sfére tvorby a novelizácie daňovo-odvodových a iných finančných nástrojov a opatrení podchvíľou oveľa náročnejšie operácie? Nie je skutočný dôvod toho, že sa Vám do tejto logickej a užitočnej operácie nechce, niekde inde? Napríklad v nadštandardnej zhovievavosti a ústretovosti k subjektom, ktoré zo svojich ekonomických aktivít v chránených územiach profitujú, ak nemám priamo povedať, že na nich parazitujú? Obávam sa, že to druhé vysvetlenie má bližšie k pravde.

Na druhej strane musím povedať, že ma celkom potešila odpoveď ministra Žigu, že vo veci nelegálneho výrubu lesného porastu v Rusovciach začali konať orgány činné v trestnom konaní. Dokonca dokážem akceptovať aj tvrdenie uvedené v závere jeho odpovede, že porušovaniu platnej právnej úpravy na úseku ochrany drevín nie sú orgány a organizácie ochrany prírody objektívne schopné vždy zabrániť.

S čím mám v tejto súvislosti problém, to je otázka, či ministerstvo životného prostredia a jeho čelný predstaviteľ vždy robia všetko pre to, aby sa takýmto prípadom predišlo, a keď už k takýmto nežiaducim a trestuhodným situáciám dôjde, či urobili skutočne maximum pre to, aby takéto nelegálne aktivity, namierené proti prírode i ľuďom, patrične sankcionovali. Teda nie nijako, alebo symbolicky, ako dosiaľ, ale účinne a s dostatočným odstrašujúcim efektom. Ak súčasná právna úprava na to nepostačuje, čo bráni Smeru-SD ju zmeniť?

A teraz mi dovoľte pár slov k odpovedi ministra Žigu na moju interpeláciu, týkajúcu sa nedostatočnej ochrany lokality Sandberg v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla.
Vo svojej odpovedi minister životného prostredia okrem iného uvádza, že rezort životného prostredia neakceptuje a netoleruje devastáciu chráneného územia Sandberg. Bol by som rád, keby tomu tak bolo. Ale chodím na Devínsku Kobylu i do okolia Sandbergu príliš často na to, aby som nevidel, že realita je úplne iná. Pritom nespochybňujem charakter jednoduchého oplotenia lokality, ale to, že občania, ktorí ho nerešpektujú a poškodzujú, nie sú sankcionovaní, ba ani dôsledne napomenutí. Ak by som použil analógiu s nelegálnym parkovaním, ktoré spravidla spôsobuje neporovnateľne menšiu spoločenskú škodu ako devastácia Sandbergu, potom sankčný postih voči nelegálne parkujúcej osobe by zrejme každý považoval za samozrejmosť, kým postih za poškodzovanie prírody nepovažuje za samozrejmosť zrejme ani čelný predstaviteľ príslušného rezortu. Pýtam sa: Prečo?

V tejto súvislosti celkom neobstojí ani zamlčaný predpoklad, že Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR je pasívna preto, lebo nemá dostatočné kapacity na to, aby ochránila aspoň tie najvzácnejšie hodnoty slovenskej prírody. Bol som to zhodou okolností práve ja, a nie vy, pán minister, kto pri vlaňajšom decembrovom prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na r. 2015 – 2017 navrhol navýšenie rozpočtu pre ŠOP SR a ďalšie podobné rozpočtové organizácie vo vašom rezorte. Identifikoval som aj zdroje, z ktorých by sa dalo toto navýšenie realizovať. Neviem prečo vaši stranícki kolegovia a kolegyne v poslaneckých laviciach tento môj návrh nepodporili. Asi ste im to zabudli odporúčať.

Ak to mám zhrnúť: nemôžem súhlasiť so žiadnymi výhovorkami, prečo sa Sandberg účinne chrániť nedá. My ho jednoducho účinne a dôsledne chrániť musíme, aj za cenu nepopulárnych opatrení. Je to naša povinnosť vo vzťahu k súčasnosti i budúcnosti, voči tejto krajine i voči ostatnému svetu.
Ak nedokážete uchrániť ani len túto svetoznámu lokalitu pred devastáciou, mali by ste, vážený pán minister Žiga, na svoj post rezignovať!

Zaujímavé odpovede som sa dozvedel aj na moje interpelácie, týkajúce sa trestuhodne chátrajúcej Národnej kultúrnej pamiatky – Kaštieľa v Rusovciach, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Úradu vlády SR. Na túto škandalóznu kauzu a na vyvodenie politickej a trestnoprávnej zodpovednosti za ňu som sa pýtal predsedu vlády a ministra kultúry.

Ako som sa dozvedel z odpovede prvého z menovaných, Správa zariadení úradu vlády, ako správca tohto majetku v r. 1995 – 2011, dlhodobo nemala vo svojom rozpočte vyčlenené prostriedky na realizáciu rekonštrukcie kaštieľa. Táto časť odpovede predsedu vlády priam zvádza k otázke: ktože bol na čele slovenskej vlády v r. 2006 – 2010 a kto mal väčšinu v parlamente, keď sa schvaľoval štátny rozpočet na inkriminované roky?

Okrem toho som sa dozvedel, že: „V roku 2013 bol úradom vlády zriadený Riadiaci výbor pre rekonštrukciu Kaštieľa v Rusovciach a priľahlého areálu. Táto rekonštrukcia je aj vzhľadom na zdedenú situáciu z minulosti náročný projekt, ale zároveň je pre úrad vlády a ďalšie spolupracujúce rezorty výzvou na záchranu jednej z najkrajších historických pamiatok na Slovensku.“ Ja už len dodávam, že problém je len to, že ak bude úrad vlády k tejto národnej kultúrnej pamiatke pristupovať tak, ako dosiaľ, nezostane tam čoskoro kameň na kameni.

Minister kultúry Marek Maďarič na moju obdobnú interpeláciu v tejto istej veci odpovedal ešte kurióznejšie: „Genézu sporu, doterajšiu obnovu ako aj ďalší postup prípravy obnovy v kompletnom rozsahu môže poskytnúť Úrad vlády SR, ktorý je po definitívnom potvrdení vlastníka v r. 2012 správcom majetku štátu…V zmysle zákona č. 49/2002 Z.z. … je za stav národnej kultúrnej pamiatky (NKP) zodpovedný vlastník. Objektívne treba uznať, že súdny spor spochybňoval rozhodujúcu investíciu do záchrany NKP, najmä ak by mala byť financovaná z verejných zdrojov… Otázka postihu by bola na mieste, ak by bolo vlastníctvo preukázateľne určené a vlastník mal k dispozícii finančné zdroje a tieto na zabezpečenie zodpovedajúceho stavu nepoužil. Štát však finančné prostriedky na záchranu a obnovu pre správcu nevyčlenil.“

Tu sa musím pristaviť: stavba garáží na Bratislavskom hrade je dôkazom toho, že štát mal dostatok disponibilných prostriedkov na všetko možné, a teda aj na obnovu Kaštieľa v Rusovciach a mohol ich na tento účel vyčleniť, len ich trestuhodne premrhal na aktivitu, prinášajúcu viac škody ako úžitku. Ale pokračujme v citáte zo stanoviska ministra kultúry: „Nakoľko Úrad vlády SR je rozpočtovou organizáciou štátu, je potrebné finančné prostriedky pre záchranu NKP vyčleniť (ak nie sú iné zdroje) zo štátneho rozpočtu, k čomu môžu prispieť aj poslanci NR SR pri jeho schvaľovaní“.

Tu pán minister prejavil naozaj zmysel pre humor, len je to humor trochu nemiestny. Opäť sa pýtam, poslanci za ktorú politickú stranu majú v tejto Národnej rade väčšinu? Prišiel niekto zo straníckych kolegov a kolegýň pána ministra Maďariča s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by do rozpočtu tieto zdroje dostal? Nabádal niekoho na takúto aktivitu pán minister? (Ja o tom neviem). Podporil niekto zo Smeru-SD naše pozmeňujúce návrhy, ktoré smerovali práve týmto smerom? Pokiaľ som dobre informovaný, odpovede na tieto moje otázky by boli štyrikrát NIE a taká je aj moja odpoveď na túto odpoveď.

Čudujete sa, že s takými a podobnými odpoveďami členov vlády na moje interpelácie nemôžem byť spokojný?

Teraz najčítanejšie