Som čierna ovca rodiny. S najbližšími sa o korone nerozprávam, len by sme sa hádali
Daniela a Marek sa s príbuznými o koronavíruse nemôžu rozprávať. Majú odlišný názor ako zvyšok rodiny, čo viedlo k osobným útokom.
Spoločné obedy sa končili hádkou, diskusie na sociálnych sieťach útokmi a blokovaním kontaktov. Pandémia covidu-19, ktorá trvá už vyše roka, ovplyvňuje rodinné vzťahy.
Mnohí pre rozdielne názory prestali komunikovať s najbližšími. Odstrihli sa od rodičov, nevolajú si so súrodencami.
Toto sú príbehy Mareka a Daniely (v texte sme na ich žiadosť nepoužili ich skutočné mená, redakcia ich má k dispozícii), ktorí pre vlastný pokoj odmietajú rozoberať s najbližšou rodinou tému koronavírusu a nebavia sa ani o rúškach a očkovaní.
Marek a Daniela sa nikdy nestretli, žijú v iných častiach republiky, no napriek tomu sa ich prípady v mnohom podobajú a vypovedajú o tom, ako sa pre tému koronavírusu môžu pokaziť vzťahy.
Marekovu a Danielinu situáciu sme opísali klinickému psychológovi Martinovi Milerovi. Pýtali sme sa ho, ako by sa k takémuto konfliktu mali postaviť, ako by sa mohli vyrovnať s hádkami s najbližšími a aké by mohli byť riešenia v prípade, keď debaty o pandémii prerastú do osobných a veľmi bolestivých útokov.
Slabé miesta
„Je to strašne skľučujúci a frustrujúci pocit byť v rodine sám s opačným názorom,“ rozhovorí sa Daniela o svojich skúsenostiach. Jej vzťah hlavne s mamou a sestrou sa počas koronakrízy výrazne zhoršil. „Je zrazu medzi nami cítiť ochladenie a hroznú priepasť. Veď rodina by mala byť tá najbližšia, obzvlášť v týchto ťažkých časoch,“ vraví Daniela.
Ani pred nástupom pandémie nemali doma na všetko rovnaký názor. Hádali sa hlavne o politike. Korona však napätie medzi nimi vyeskalovala. „Akoby sme sa nemali o čom inom baviť,“ vysvetľuje priebeh toho, čo dnes nazýva peklom v rodine.
Pandémia ochorenia covid-19 podľa Daniely prebudila u mamy a sestry veľký záujem o hoaxy a konšpirácie.
„Dostali sme sa prvýkrát do situácie, že nemáme naše životy úplne pod kontrolou,“ hovorí. „Siaha sa na náš komfort a bezpečie a namiesto racionálneho, kritického myslenia a nejakej pokory tu hľadáme všemocného vinníka, ktorý to má všetko na svedomí. Pre ne je ľahšie veriť nejakému celosvetovému sprisahaniu.“
Každá kríza podľa psychológa Martina Milera odhalí slabé miesta vzťahov. Pri koronakríze je to ešte náročnejšie.
„Koronavírus sa týka osobnejších vecí – zdravotného stavu a života. To si jedna strana môže uvedomovať. Tá druhá si to pravdepodobne tiež uvedomuje, hoci menej, respektíve to chce radšej popierať. A práve preto verí skôr hoaxom,“ hovorí Miler. „Konfrontácia so strachom a ohrozením môže ľuďom pripadať ako slabosť, a preto sa možno utiekajú k takejto forme obranného mechanizmu, teda popieraniu, skresľovaniu alebo potláčaniu. Ide o normálny mechanizmus ochrany seba samého, svojho emocionálneho stavu.“
Miler zároveň upozorňuje, že situácia v rodine závisí aj od toho, aké boli vzťahy medzi jej členmi pred koronakrízou. Do akej miery bola rodina otvorená diskusii, nakoľko si ľudia vážili jeden druhého.
Marek spomína, že v minulosti sa politické diskusie doma skončili občas aj hádkou, nebolo to však nič strašné. Posledný rok však rozhovory s rodinou radšej obmedzuje.
„Pred koronou sme vedeli, že máme odlišné názory, bavili sme sa o tom mierne, dávali sme si pozor na to, aby sme sa nepohádali. Keď však prišla korona,
Blahoželáme, máte dobrých priateľov!
Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo vďaka tomu, že váš priateľ miler.martin@... je predplatiteľom Denníka N a článok vám venoval. Stačí zadať váš e-mail, nebojte sa, nikdy ho nepredáme inej firme.
Alebo môžete .
