Denník N

Kto sú, odkiaľ a kam idú, koľko je žien a detí (utečenecká kríza v grafoch)

O azyl v EÚ žiadali v prvom polroku 2015 najčastejšie obyvatelia krajín Balkánu a Sýrie. Tých prvých štáty odmietajú, Sýrčanom udeľujú ochranu.

1. Rekordný rok

Tento rok padne rekord v počte žiadateľov o azyl v krajinách Európskej únie. Za prvý polrok (nie všetky krajiny majú údaje za máj a jún) požiadalo o azyl v EÚ 417-tisíc ľudí. Vlani to bolo za celý rok necelých 627-tisíc. Len Nemecko očakáva, že tu celkovo požiada o azyl 800-tisíc ľudí.

V pokojných rokoch žiadalo o azyl vyše 200- až 300-tisíc ľudí ročne. Väčší príliv migrantov bol na prelome storočí (vyše 400-tisíc). Ešte väčšia vlna však bola začiatkom 90. rokov.

Doterajší rekord drží rok 1992 (nie je v grafe). Vtedy požiadalo o azyl v 15 krajinách Európskej únie 672-tisíc ľudí. Po páde komunizmu utekali do západnej Európy ľudia z Rumunska, bývalého Sovietskeho zväzu a pre vojnu aj ľudia z bývalej Juhoslávie.

2. Šesť zahltených krajín, Slovensko na konci

Šesť štátov Únie zažíva najväčší nápor: až 88 percent všetkých migrantov žiada o azyl v Nemecku, Maďarsku (tu najmä Kosovčania), Francúzsku, Taliansku, Švédsku a Rakúsku. Samozrejme, nie každý utečenec a migrant musí v krajine, kde sa nachádza, aj žiadať o azyl. Napríklad veľký nápor utečencov je v Grécku, no o azyl tam zatiaľ veľa z nich nežiadalo, skôr sa chcú dostať ďalej na sever a západ.

Na druhej strane sú štáty, kde utečenci o azyl nežiadajú. Na opačnom konci za prvý polrok je aj Slovensko – podľa Eurostatu tu o azyl požiadalo 105 ľudí. Menej žiadateľov zaznamenali spomedzi krajín EÚ len v Chorvátsku (tam však chýbajú údaje za máj a jún).

3. Najviac ľudí zo Sýrie a Kosova

Veľa sa diskutuje o tom, kto do EÚ prichádza, akí utečenci. Slovenský premiér Robert Fico nedávno povedal, že 95 percent ľudí sú ekonomickí migranti.

To je v rozpore s údajmi Eurostatu. Najviac ľudí za prvých šesť mesiacov roka 2015 prišlo zo Sýrie, kde už piaty rok prebieha brutálna vojna, ktorú OSN nazvala „najväčšou humanitárnou katastrofou súčasnosti“.

Status utečencov často dostávajú aj ľudia z Afganistanu, Eritrey a Iraku, ktorí patria medzi najpočetnejšie skupiny žiadateľov o azyl. Naopak, za ekonomických migrantov sa dajú považovať obyvatelia Kosova (tí začali do Európy vo veľkom prúdiť v období posledného roka pre chudobu v krajine, posledné mesiace však počet žiadostí klesol), Srbska a sčasti aj Pakistanu.

Obyvatelia západného Balkánu tvoria dohromady početnejšiu skupinu (120-tisíc) ako ľudia zo Sýrie. Práve tieto dve skupiny sa najviac podieľajú na náraste počtu žiadateľov o azyl v EÚ v porovnaní s rokom 2008.

4. Pätina detí do 14 rokov

Keď sa pozrieme na vek utečencov, väčšina z nich je vo veku od 18 do 34 rokov. Medzi žiadateľmi o azyl je však aj pätina detí do 14 rokov; spolu s tínedžermi do 17 rokov tvoria až štvrtinu všetkých utečencov.

5. Sedemdesiat percent tvoria muži

Väčšinu z utečencov (stále hovoríme len o tých, ktorí už požiadali o azyl v prvom polroku 2015) tvoria muži. Žien je vyše 29 percent, teda viac ako štvrtina a menej ako tretina.

Celkovo tvorili muži vo veku medzi 18 až 34 rokov 40 percent ľudí, ktorí požiadali o azyl v krajinách EÚ v prvom polroku 2015. Celkovo tvoria ženy a deti do 14 rokov 38 percent z utečencov.

6. Slovensko malo aj 11-tisíc žiadateľov o azyl

Graf počtu žiadateľov o azyl na Slovensku trochu pripomína hada, ktorý zjedol slona z Malého princa. Počet žiadateľov o azyl od roku 1993 rástol, až dosiahol vrchol v roku 2004. Vtedy Slovensko žiadalo o azyl vyše 11-tisíc ľudí. Vyše 8-tisíc sme mali štyri roky za sebou.

Odvtedy počet žiadateľov išiel rapídne dole, minulý rok to bolo najmenej od roku 1994. Tento rok, napriek veľkej utečeneckej kríze v Európe, máme len 109 žiadostí o azyl.

7. Najmenej azylov na Slovensku od roku 1994

Najviac azylov sme udeľovali v 90. rokoch. Odvtedy ide len o niekoľko ľudí, najviac v roku 2012 (32). Tento rok sme udelili len 6 azylov.

Od roku 2007 udeľujeme aj doplnkovú ochranu. Dáva sa ľuďom, ktorí nedostali azyl, no, ako sa píše na stránke ministerstva vnútra, „sú vážne dôvody domnievať sa, že by boli v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavení reálnej hrozbe vážneho bezprávia“.

V prípade azylu dostáva utečenec neobmedzený trvalý pobyt na Slovensku. Doplnková ochrana trvá len rok, môže sa predĺžiť o ďalší rok.

8. Polovica utečencov

To, že veľký počet (a nie päť percent) zo žiadateľov o azyl tvoria utečenci, potvrdzuje aj tento graf. Hovorí o tom, koľko zo žiadateľov o azyl v krajinách EÚ dostalo azyl (či inú formu ochrany) v roku 2014. Ide o utečencov a migrantov, ktorí sem prišli v predchádzajúcich rokoch (rozhodnutie v azylovom konaní trvá aj niekoľko rokov). No vzhľadom na zloženie „súčasných“ utečencov by ten pomer mohol byť podobný.

Potvrdzujú to aj neúplné údaje za rok 2015. Podľa nich bolo 46 percent rozhodnutí v azylovom konaní pozitívnych.

9. Sýrčania azyl dostanú, Balkánci nie

Krajiny Európskej únie ekonomickým migrantom azyl nedávajú. Dokladujú to aspoň nasledujúce grafy. Tie ukazujú, koľko ľudí zo Sýrie, Kosova, Srbska, Iraku, Pakistanu a Eritrey dostalo azyl za prvý štvrťrok tohto roku.

Kým len šesť percent Sýrčanov štáty EÚ odmietli, v prípade Kosovčanov a Srbov to bolo 99 percent. Nemecko chce vytvoriť spoločný zoznam „bezpečných krajín“, ktorý by umožňoval rýchlejšie odmietnutie týchto migrantov a sústredenie sa na tých, ktorí utekajú pred vojnou (Sýria, Irak) či tvrdou diktatúrou (Eritrea).

10. Rapídny nárast Sýrčanov

Najväčšiu skupinu žiadateľov o azyl tvoria Sýrčania. Ich počet za posledné dva roky výrazne stúpol. Vyzerá to tak, že kým počas prvých rokov konfliktu verili, že vojna sa čoskoro skončí a oni sa budú môcť z utečeneckých táborov v Turecku, Libanone a v Jordánsku (kde ich sú 4 milióny) vrátiť domov, teraz ich už táto nádej opúšťa. Nechcú ďalšie roky prežiť v táboroch, ktoré sú, navyše, podfinancované.

Mimochodom, pred vojnou žiadalo o azyl v EÚ len 5-tisíc Sýrčanov ročne (rok 2010) a netvorili hlavné skupiny migrantov.

11. Kam utekajú pred vojnou?

A kam teda Sýrčania utekajú? Najviac ich žiada o azyl v Nemecku a vo Švédsku, čo sú bohaté krajiny a zároveň dlhodobo otvorené voči imigrantom. Mnohí Sýrčania však požiadali o azyl už v štátoch „po ceste“. Treťou krajinou, kde žiadali o azyl, je Srbsko. Veľa Sýrčanov zostalo v Bulharsku aj v Maďarsku.

Na Slovensku od roku 2011 do júla 2015 podľa údajov UNHCR požiadalo o azyl 61 Sýrčanov.

Teraz najčítanejšie