Zakážu masturbáciu, povolia kameňovanie detí, budú trestať pýchu a zavedú krvnú pomstu?

Predstavte si, že by desiatky štúdií dokazovali, že ivermektín na covid funguje a Sputnik je účinná a bezpečná vakcína. Bolo by rozumné, aby sa používali? Rozhodne.

Podobne sa o homosexualite vie, že nejde o žiaden „životný štýl“ a mnoho štúdií ukazuje, že deti vychovávané homosexuálnymi pármi nijako netrpia, fyzicky ani duševne.

Napriek tomu 44 poslancov zdvihlo minulý týždeň ruku za návrh zmeny ústavy (neprešiel) predložený Marianom Kotlebom, ktorý v dôvodovej správe hovorí presný opak.

Načo sú štúdie a výskum, keď stačí mať názor?

Desiatky štúdií

Už viac ako 70 štúdií (hoci rôznej kvality) ukázalo, že deti vychovávané homosexuálnymi pármi nijako nezaostávajú za deťmi, ktoré vychovávajú heterosexuáli.

Americká psychologická asociácia uvádza, že „neexistujú žiadne vedecké dôkazy, že by efektivita výchovy súvisela so sexuálnou orientáciou“. Podľa asociácie dokážu homosexuálne páry vytvoriť zdravé a milujúce prostredie pre deti rovnako ako heterosexuáli.

Ak deti naozaj niečo potrebujú, je to láska, starostlivosť, stabilný vzťah rodičov a dobré socio-ekonomické zázemie.

Jediné veci, ktoré deti vychovávané homosexuálmi negatívne poznačujú, sú stigma a diskriminácia spojené so sexuálnou orientáciou rodičov.

Najnovšie k nej prispelo 44 „bojovníkov za tradičné Slovensko“.

Apel na tradíciu

Dôvodová správa sa odvoláva na „stáročiami overený model rodiny“ a hovorí o „cyrilo-metodskom duchovnom dedičstve“, ktoré je ohrozené „zvrátenými liberálnymi trendmi“.

Uvedená argumentácia nie je korektná a ide o argumentačný faul zvaný „apel na tradíciu“. Podsúva názor, že nejaká vec je dobrá alebo lepšia iba preto, že je súčasťou tradície, preto by sme v nej mali naďalej pokračovať.

Lenže uvedená úvaha nie je nevyhnutne pravdivá. Ak je tradícia posvätná, načo sa zrušilo otroctvo, ženám sa zaviedlo volebné právo a prečo sa nedržíme Aristotelovej fyziky, keď chceme vyletieť na Mars? Veď tie veci fungovali celé stáročia.

Z toho, že sa niečo robilo dlho, nijako neplynie, že ide o pravdu. Aj púšťanie žilou sa používalo po celé stáročia, napriek tomu sa od praxe upustilo.

O neposlušných synoch

Ak je podľa časti našich ústavodarcov tradícia taká nedotknuteľná, nevyberajme si z koláča iba hrozienka, ktoré sa hodia, a buďme konzistentní.

Nehovorme len o homosexuáloch, o ktorých sa Biblia (Starý aj Nový zákon) či Katechizmus katolíckej cirkvi vyjadrujú veľmi hanlivo, ale pozrime sa aj na zvyšok tradície.

O neposlušných synoch sa v Biblii píše toto:

„Ak má niekto zaťatého a nepoddajného syna, ktorý nepočúva na otcove a matkine rozkazy, a keď ho karhajú, nevšíma si ich, nech ho otec a matka vezmú a privedú k starším jeho mesta, k bráne jeho bydliska, a nech povedia starším mesta: ‚Tento náš syn je zaťatý a nepoddajný. Nechce nás počúvať, je hýrivec a pijan.‘ A nech ho všetci ľudia toho mesta ukameňujú na smrť, aby ste tak odstránili zlo spomedzi seba a aby sa obával celý Izrael, keď to počuje.“

Kameňovať treba podľa Starého zákona aj v iných prípadoch:

„Ak sa niekto zasnúbi s devou, pannou, a keď ju v meste nájde iný a bude s ňou spať, jedného i druhú privedieš k mestským bránam a budú ukameňovaní; deva preto, že nekričala, keď bola v meste, muž zasa preto, že zneuctil ženu svojho blížneho, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu.“

Bez zľutovania

Vyznávačov iného náboženstva treba podľa Starého zákona popraviť:

„Ak sa nájde u teba v niektorom tvojom bydlisku, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, muž alebo žena, ktorí urobia, čo je zlé v očiach Pána, tvojho Boha, a prestúpia jeho zmluvu, ak pôjdu a budú slúžiť iným bohom, a budú sa im klaňať: slnku, mesiacu alebo celému nebeskému voju, čo som neprikázal, a ak vec oznámia tebe, ty to vypočuješ a dôkladne preskúmaš, a ak zistíš, že je to pravda, že sa taká ohavnosť stala v Izraeli, muža alebo ženu, čo spáchali tú ohavnú vec, vyvedieš k bránam svojho mesta a ukameňuješ ich na smrť.“

Podobných príkazov je v Biblii ešte oveľa viac. Vedeli ste, že ak sa žena omylom dotkne prirodzenia cudzieho muža, treba jej odseknúť ruku? „Nedaj sa pohnúť k nijakému zľutovaniu s ňou,“ uvádza Starý zákon.

V 1. liste Korinťanom prirovnáva svätý Pavol „súložníkov mužov“ k chamtivcom, opilcom či lupičom a pokračuje, že „nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“. A tak ďalej.

Selektívna myseľ

Nehodnoťme tie vyjadrenia, ale zamyslime sa nad argumentom, že tradície sa musíme držať iba preto, že je tradíciou.

Prečo sme si z tradície vybrali akurát homosexuálov, ale už sa tradície netreba držať pri kameňovaní neposlušných detí?

Odpoveď je jednoduchá – dispozíciou ľudskej mysle je, že k svetu pristupuje veľmi selektívne podľa toho, ako sa to hodí.

Preto môže byť prázdny hrob na tretí deň fakt, ale Jonáš vo veľrybe je už metafora. Preto sa treba držať tradície, keď ide o homosexualitu, ale pri kameňovaní neposlušných detí „treba vnímať historický kontext“. Medze post hoc racionalizácie (a exegézy) sa skoro nekladú.

Rozvod a smilstvo

Za morálne problematické nepovažuje katolícka cirkev – ktorá tu konzervuje isté tradície – iba homosexualitu, ale aj rozvod či smilstvo.

Podľa Katechizmu katolíckej cirkvi je „manželstvo nerozlučiteľné“ a smilstvo, čiže „telesné spojenie slobodného muža so slobodnou ženou mimo manželstva je v závažnom rozpore s dôstojnosťou osôb a s ľudskou sexualitou, ktorá je prirodzene zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí“.

Je pikantné, že návrh na zmenu ústavy predkladal rozvedený muž (Marian Kotleba) a hlasoval zaň aj Boris Kollár s viacerými nemanželskými deťmi (smilstvo). Na nich sa táto tradícia (presadzovaná cirkvou) nevzťahuje?

Masturbácia

O masturbácii sa v katechizme píše, že „onánia je vnútorne (svojou vnútornou povahou) a závažne nezriadený čin“, pretože „vedomé a dobrovoľné používanie pohlavnej schopnosti mimo normálneho manželského styku – nech by sa dialo z akéhokoľvek dôvodu – podstatne protirečí jej cieľu“.

Starší zahraničný výskum pritom ukázal, že mladí z veriacich rodín masturbujú skoro úplne rovnako ako z tých sekulárnych, ale majú oveľa viac pocitov viny a hanby (možno sa im čudovať, ak sa im vtĺka do hlavy, že to, čo robia, je závažne nezriadený čin?).

Výskum z roku 2009 zo Spojených štátov ukázal, že v 27 štátoch, ktoré prijali zákony o protiústavnosti sobášov osôb rovnakého pohlavia, bolo o 11 percent predplatiteľov porno stránok viac ako v liberálnejších štátoch USA.

V rebríčku desiatich najväčších konzumentov obsahu pre dospelých bolo osem štátov, ktoré v prezidentských voľbách v roku 2008 odovzdali hlas republikánskemu kandidátovi Johnovi McCainovi. Zoznam viedol mormonský (silno veriaci) Utah.

Čo z uvedeného plynie? Prinajmenšom toľko, že existuje rozdiel medzi deklarovanými postojmi a skutočným správaním. Minimálne o časti poslancov, ktorí podporili návrh na zmenu ústavy, možno povedať to isté (rozvod, smilstvo…).

Krvná pomsta a ramená géniov

Argument tradíciou je vágny, lebo ktorá tradícia je tá správna? Kto to určí a podľa akých kritérií? Lebo ak naša identita siaha až do antického Grécka (na čom sa asi zhodneme), zrejme by sme mali zaviesť aj krvnú pomstu.

A potom tu máme aj sedem hlavných hriechov – pýchu, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo a lenivosť. Ony nie sú súčasťou tradície? A ak sú, dáme ich do ústavy? Potrestáme našich poslancov a poslankyne, ktorí sa touto tradíciou neriadia?

Táto krajina určite stojí na ramenách géniov z minulosti (a súčasnosti), ale ak nám niekto naozaj pomohol pochopiť ľudské správanie, je to Charles Darwin (a tí, ktorí z neho vychádzajú).

Nemali by sme do tvorby verejných politík vnášať skôr fakty ako tradíciu, ak je necitlivá a chybná?

Morálka nespadla z neba

Morálka nie je nevyhnutne spojená s kresťanstvom. „Zlaté pravidlo“ neubližovať druhým nachádzame v každej spoločnosti, pravidlá, ako sa správať, sú staré tisíce rokov a základy morálky pozorujeme u mnohých živočíšnych druhov, ktoré sa od nášho spoločného predka oddelili pred miliónmi rokov.

Okruh morálky sa postupne rozširuje a patrí doňho čoraz viac skupín, ktoré z neho boli kedysi vylúčené. Pokrok nenastane vďaka 44 poslancom ani tradícii, na ktorú sa odvolávajú, ale napriek nim.

Morálne správanie je výsledkom biologickej a kultúrnej evolúcie. K druhým ľudom sa správame milo, lebo to pomáha našim génom prežiť a replikovať sa. Ak svoje dieťa zahrniete láskou a opaterou, bude sa mu dariť oveľa lepšie ako v prípade, že sa o neho nebudete starať. Ak susedom pozbierate popadané jablká v záhrade, láskavosť vám oplatia iným spôsobom. Ak pomôžete cudziemu človeku, zvýši sa vaša reputácia, čo je výhodné, lebo je lepšie byť obľúbený ako nenávidený.

Iným krajinám by sme mohli vyhlásiť vojnu, ale potom by sme nemohli jazdiť na nemeckých autách, chodiť na dovolenku do Chorvátska a sledovať americké filmy na televízoroch z Japonska. Prepojenosť sveta nás núti myslieť na druhých a nesprávať sa k nim ako úplní hulváti.

Morálka je prírodný fenomén, ktorý skúma antropológia, evolučná biológia, neuroveda, kognitívna religionistika či morálna a evolučná psychológia. Až keď pochopíme, že milé a láskavé správanie nespadlo z neba a nie je zakotvené v akomsi zlatom nepoškvrnenom veku, keď sa na seba ľudia iba usmievali, táto krajina sa možno posunie ďalej. Medzitým si budeme selektívne vyberať z našej tradície to, čo sa nám intuitívne páči, aby sme tak ospravedlnili svoje predsudky a stereotypy.