Denník N

Beblavý: S Matovičom sa vládnuť nedá, pre zmenu v krajine je rovnaký problém ako Fico

Miroslav Beblavý. Foto N – Vladimír Šimíček
Miroslav Beblavý. Foto N – Vladimír Šimíček

Ak by sa podľa podpredsedu Siete Miroslava Beblavého Procházka s Ficom stretli na pive, Fico by si na konci o Procházkovi myslel, že je naivný, a Procházka o Ficovi, že je vyčerpaný cynik.

MIROSLAV BEBLAVÝ (38) pracoval v mimovládnych organizáciách INEKO a SGI, neskôr na ministerstve práce a sociálnych vecí. V rokoch 2010 a 2012 ho zvolili za poslanca parlamentu za SDKÚ. Pred koncom roku 2013 zo strany vystúpil a po prezidentských voľbách s Radom Procházkom založil stranu Sieť. V rozhovore porovnáva Procházku s Ficom, vysvetľuje postoj strany k utečencom aj svoj pohľad na oligarchov z Penty a J&T.

Čoskoro to bude rok a pol od chvíle, čo ste vstúpili do Siete. Neoľutovali ste to počas tohto obdobia ani raz?

Nie.

To bola veľmi jednoznačná odpoveď. Pritom človek, ktorý sa pozerá zvonku, by si myslel, že pár dôvodov ste mať mohli. Už len preto, že politik s liberálnym zmýšľaním by sa v strane, kde je prevaha konzervatívcov, nemusel cítiť dobre.

Nevnímam prevahu konzervatívnych hlasov v Sieti, o ktorej hovoríte. Prvá vec, o ktorej sme sa ešte na začiatku rozprávali s Radom Procházkom, bola, ako chceme novú stranu profilovať. Jednou zo základných podmienok môjho vstupu bola Radova vízia, že strana sa bude primárne definovať na iných témach, ako sú tie, na ktorých sa na Slovensku tradične vníma rozdelenie medzi konzervatívcov a liberálov. Rado to tak pekne hovorí, že štát nemá ľuďom hovoriť, ako majú žiť, ale má predovšetkým fungovať. Z tohto pohľadu sa v strane cítim komfortne a nestretol som sa s nejakým väčším konfliktom.

Ako vznikajú stanoviská, ktoré Sieť prezentuje navonok? Má ich pod palcom Procházka, alebo ich konzultuje s vami?

Najvyšším orgánom Siete je predsedníctvo, zásadné stanoviská sa teda schvaľujú tam. Niekedy sa treba vyjadriť aj zo dňa na deň, a vtedy je splnomocnený predseda, tak ako v každej inej strane. Predseda sa radí s ľuďmi rôzne, aj podľa odbornosti, a pomerne veľa sa radí aj so mnou.

Čiže aký je vzťah medzi vami dvomi?

Sme si blízki. Na to, že sme obaja silné a vyhranené osobnosti, je náš vzťah až prekvapujúco dobrý. Dalo by sa očakávať, že sa na mnohých veciach zrazíme, no som veľmi príjemne prekvapený, že sme si našli cestu, ako si veci vydiskutovať a dôjsť k riešeniu, s ktorým sme obaja spokojní. Môžem povedať, že na 90 percent vecí máme rovnaký názor do piatich minút, a nestalo sa mi, že by sme na ten zvyšok po dlhšej debate nenašli uspokojivé riešenie.

Miroslav Beblavý. Foto N - Vladimír Šimíček
Miroslav Beblavý. Foto N – Vladimír Šimíček

Ján Orlovský, ktorý zo Siete pred pár mesiacmi vystúpil, povedal, že jedným z dôvodov odchodu bolo, že sa Procházka musí prispôsobovať väčšinovému voličstvu. Je to tak?

Demokratická politika je o zastupovaní. To neznamená, že musíte konať vždy presne tak, ako si vaši voliči predstavujú. Prirovnávam to k učiteľovi alebo lekárovi, ktorý ľuďom slúži, aj keď nie vždy koná celkom podľa ich predstáv. Politik by však mal rámcovo presadzovať taký svet, aký chcú jeho voliči mať. Ak chce niekto zmeniť Slovensko, musí dostatočne veľkej časti spoločnosti ponúknuť pocit, že bude reprezentovať ich záujmy. Procházka a Sieť sú pokusom zastupovať väčší počet voličov, ako majú tradičné malé opozičné strany. Ja som na sneme povedal, že náš program je programom optimistov, chceme ľudí presvedčiť, že Slovensko môže byť lepšie a problémy vieme riešiť, ale to dokážeme len vtedy, ak nás bude voliť napríklad dvadsať percent voličov. Nechceme byť elitnou stranou.

Aký je rozdiel medzi Procházkom a Ficom? Nie sú si v niečom podobní?

I keď sa Fico a Procházka líšia v tom, že Rado má doktorát z Yale a premiér v podstate prežil celý život tu, vidím na nich, že obaja sa cítia na Slovensku dobre. Kedysi som o Ficovi napísal, že sa mi páči, že je mu lepšie v Košiciach ako v Bruseli, a to platí o Radovi ešte viac. Čo ich odlišuje? Robert Fico podľa mňa verí, že svet je v podstate škaredé a cynické miesto, ktoré sa nedá zmeniť ani zlepšiť, a úlohou politika je manažovať záujmy tak, aby sa to celé nerozpadlo. Aby sa mocní mali dobre a ostatní neboli príliš nespokojní. Rado Procházka úprimne verí, že súčasný stav sa dá významne zmeniť. Myslím, že ak by sa títo dvaja stretli na pive, Fico by si na konci o Procházkovi myslel, že je naivný, a Procházka o Ficovi, že je vyčerpaný cynik.

Povedali ste, že Procházkovi aj Ficovi je lepšie v Košiciach ako v Bruseli. Je im aj lepšie v Košiciach ako v Bratislave? Ako sa napríklad pozeráte na to, že Fico časť spoločnosti, zrejme teda mestských liberálov, označuje za „kaviarenských hlupákov“ a Procházka za „bratislavskú kaviareň, po novom piváreň“?

Nemyslím, že ten slovník je úplne podobný, ale rozdiel je aj v niečom inom. Myslím si, že Robert Fico nemá s mestským liberálmi spoločné vôbec nič. Vie, že ho nevolia, nikdy nevolili, ani voliť nebudú. Takýto slovník používa chladnokrvne a účelovo, aby mobilizoval svojich tradičných voličov. Ak takéto niečo povie Rado Procházka, tak je to podľa mňa skôr vyjadrenie frustrácie z toho, že pri type politiky, aký chce robiť, vnímal týchto ľudí ako prirodzených spojencov, pretože je im názorovo blízky. A keď ho niekto začne odmietať len preto, že nie je úplne dokonalý, tak je tá frustrácia prirodzená. Je to naplnenie anglického termínu že „dokonalé je nepriateľom dobrého“.

Sieť svoj program stavia na tézach o fungujúcom štáte a kvalite verejnej služby. Je to téma, ktorá dokáže zmobilizovať ľudí? Nevolajú sa takto predvolebné programy strán už dvadsať rokov?

V tom, čo ste povedali, ste zmiešali dve veci. Prvú, či je to pre ľudí dôležité, a druhú, či dokážeme ľudí presvedčiť, že to práve my vieme zaistiť. Osobne si myslím, že fungujúci štát pre ľudí dôležitý je, ukazujú to všetky prieskumy. Túto krajinu treba dobudovať. Netreba začínať od nuly, ani netreba brániť status quo, krajinu skrátka treba dobudovať tak, aby veci fungovali. Myslím, že osoby ako Rado Procházka, ja, Katka Macháčková či Andrej Hrnčiar, aj keď nikdy neboli vo vláde, už stihli ukázať, že to, pre čo sa rozhodnú, naplniť dokážu, a že o tom dokážu dôveryhodne presvedčiť voličov.

Hovoríte o dôveryhodnosti vašich lídrov. Keď zopakujem otázku z úvodu – nebolo ani naštrbenie dôveryhodnosti Rada Procházku nahrávkou Igora Matoviča, a najmä Procházkovo priznanie, že bol ochotný obísť zákon, tým momentom, keď ste vstup do Siete oľutovali?

Poviem niečo, čo zrejme nebude populárne ani u nás vo vnútri strany. Samozrejme, že nahrávka a následný pokles preferencií sú nepríjemné. No malo to aj jeden pozitívny účinok. Rado Procházka odvtedy ľudsky aj politicky vyrástol, lebo sa musel vyrovnať s vlastnou nedokonalosťou. Ak by nahrávka nebola, a my by sme mali 17 percent ako pred ňou, alebo možno už vyše dvadsať, tak by k tomu prinútený nebol. Rado Procházka je dnes iný človek. Niekto, kto bol vďaka talentu a tvrdej práci dovtedy vo všetkom dobrý, bol špičkový žiak, špičkový študent a potom špičkový ústavný právnik, dostal facku ako nikdy predtým.

Tú facku si sám vypýtal.

Presne tak. Zároveň poviem, že keď som si prečítal celý prepis tej nahrávky a videl, ako prebiehal ten rozhovor, dospel som k názoru, že nemám potrebu Procházku za niečo odsudzovať.

Akokoľvek z tej nahrávky môže vyznievať Matovič, o Procházkovi odvtedy vieme, že bol ochotný neplatiť dane. To na tej nahrávke jednoznačne je.

Chcel som povedať, že na tom celom vidím aj nechcené pozitíva. Nepredstieram, že som z toho šťastný, ale z vlastnej skúsenosti viem, že ak si niečo treba tvrdo odpracovať, človeka to vychová.

Predseda parlamentu Peter Pellegrini spolu s Miroslavom Čížom a Janou Laššákovou zo Smeru predstavili novelu zákona o konflikte záujmov. Vy ste povedali, že je to hanba. Čo vám prekáža najviac?

Všetci politici sľúbili skutočné riešenie tejto témy. Smer štyri roky ťahá ľudí za nos – najprv sa v roku 2013 dohodol na návrhu, ktorý som pripravil s politikmi zo všetkých strán a skutočne by pomohol, nakoniec od toho odstúpil. Teraz pred voľbami predkladá návrh, ktorý umožní parlamentnej väčšine naďalej chrániť svojich poslancov nielen pred trestami za možné porušenie zákona, ale aj pred vyšetrením príslušných podozrení. Majetkové priznania ostanú rovnako vágne ako doposiaľ. Verejnosť sa tak ani po zmene zákona nedozvie, odkiaľ sa berú zázračné príjmy ministrov Jána Počiatka či Roberta Kaliňáka. Naopak, návrh ešte v niektorých bodoch vytvára nové diery v dnešnom systéme – napríklad legalizuje poberanie darov politikmi. Je to naozaj hanba.

Pod petíciu za hmotnú zodpovednosť politikov a vylúčenie schránkových firiem z verejných súťaží ste zozbierali 50-tisícov podpisov. Prečo na tejto téme staviate kampaň?

My máme aj ďalšie štyri programové piliere: podporu rodín, slobodu pre podnikateľov, pomoc regiónom a kvalitu verejných služieb, ale týmito témami sme začali preto, že bez nich sa nevyrieši nič ostatné. Hmotná zodpovednosť politikov aj zákaz schránkových firiem vlastne riešia to isté. Nielen, že sa zo systému strácajú peniaze, ale stráca sa aj zodpovednosť. O tom je anonymné vlastníctvo – aby nikto nedokázal ukázať prstom a povedať: tento to spravil. Sme presvedčení, že ak sa to nepodarí zmeniť, nezvýši sa dôvera voči ľuďom, ktorí vo verejných službách pracujú.

Nie je to len mantra, ktorú budete opakovať tak, ako v minulosti opakoval Smer preukazovanie pôvodu majetku? Lebo jeho efekt teda veľký nie je, na tom sa zhodneme.

Ja som aktívny vo verejných veciach 17 rokov, a kdekoľvek som bol, tam som bojoval proti mrhaniu verejných peňazí. Dovolím si povedať, že osobitne mne môžu občania veriť, že pre mňa zákaz schránkových firiem a hmotná zodpovednosť politikov nie sú len chytľavý slogan. Aj strana ako celok to povedala jasne. Tieto dve veci sú pre nás podmienkou vstupu do akejkoľvek vlády. Bodka.

Miroslav Beblavý. Foto N - Vladimír Šimíček
Miroslav Beblavý. Foto N – Vladimír Šimíček

Z akého postu vo vláde by ste chceli tieto veci presadiť?

V Sieti vediem skupinu pre verejné financie, lebo vidím potrebu zmeniť chápanie funkcie ministra financií u nás. Tento post sa tradične vníma makroekonomicky. Minister má mať nízky deficit a rozdeliť peniaze medzi rezorty. Osobne si myslím, že minister financií by mal oveľa viac strážiť jednotlivé rezorty, ako s týmito peniazmi narábajú, ale aj dbať na priebežné opatrenia, ktoré míňanie peňazí formujú. Či už ide o protikorupčné opatrenia, eurofondy, alebo verejné obstarávania. Minister financií by mal byť človek, ktorý zaručí, že ťažko vybrané peniaze daňových poplatníkov sa minú čo najlepším spôsobom.

Čiže máte ambíciu byť ministrom financií?

Ak sa podarí presvedčiť verejnosť, ale aj partnerov, že takáto vízia fungovania ministerstva je lepšia, ako to vidíme pri Petrovi Kažimírovi, ktorý sa tvári, že napríklad problémy s čerpaním eurofondov sa ho netýkajú. Ale žiadne plány si zatiaľ nerobím.

Boli by z vás ako ministra nadšené aj ostatné pravicové strany, s ktorými by ste išli do vlády? Nie ste ako človek, ktorý sa posledné roky rýpe v zmluvách a sleduje majetkové priznania, vnímaný ako niekto, kto stále robí problémy?

Zo strany opozičných strán určite nie. Ak som takto vnímaný v Smere, je mi to jedno, lebo ja so Smerom vládnuť neplánujem.

Neplánujete to, alebo to úplne vylučujete? Lebo aj Rado Procházka k tomu nehovorí jasné nie, vždy len zopakuje frázu, že cieľom Siete je Smer nahradiť, nie s ním vládnuť.

Poviem rovno, že ja vo vláde Roberta Fica sedieť nebudem. Myslím, že to povedal aj Rado o sebe. Vedú nás k tomu naše hodnoty, lebo v jeho vláde by sme nevedeli presadiť, čo chceme, ale je to aj politická otázka. Myslím si, že Sieť by vládu so Smerom neprežila, nás by zničilo robiť sekundanta niekomu, kto chce udržať status quo. Rado hovorí, čo hovorí, lebo boj so Smerom nemôže byť zámienkou na to, aby sa zabudlo na všetko ostatné. Aby sa Igor Matovič, ktorý nikdy neprišiel so žiadnym riešením a všetko deštruuje, mohol tváriť, že bude súčasťou vlády bez Smeru, lebo tam musí byť.

Nemusí?

Všetci, ktorí sa v politike pohybujú, vedia, že ak bude Matovič sedieť v parlamente so silným mandátom, žiadna vláda bez Smeru nevznikne. S Matovičom sa vládnuť nedá. Smer je vážny politický problém, a treba ho nahradiť, ale z hľadiska zmeny, ktorú potrebujeme, je Igor Matovič rovnaký problém ako Robert Fico.

No počty sú jasné. Podľa súčasných preferencií vláda bez Smeru nevznikne bez Matoviča.

Nemyslím si, že počty sú jasné. Zdá sa mi, že ešte nikdy od vzniku Slovenskej republiky nebolo toľko voličov ochotných zmeniť svoj názor na politické strany. Je veľmi veľa voličov, ktorí nie sú pevne zakotvení pri niektorej z politických strán, a zároveň chcú zmenu. Ani my nemáme svoje percentá vyárendované, ale to isté platí aj pre všetky ostatné strany.

Čiže, keď vás budem tlačiť do konkrétnejšej odpovede, či vylučujete Matoviča zo spolupráce, ako odpoviete?

Tu nejde len o nás. Béla Bugár hovorí to isté, niektoré iné strany to povedia mimo mikrofónu. Ja dnes nepoznám seriózneho politika, ktorý by si po páde vlády Ivety Radičovej vedel predstaviť koalíciu s niekým, kto nemá program, nemá riešenia, jeho jedinou politikou je kritizovať a deštruovať, a ešte sa aj správať spôsobom, ktorý je mimo akékoľvek zásady.

Daniela Lipšica by ste zrejme k serióznym politikom zaradili, a on si spoluprácu s Matovičom zjavne predstaviť vie.

Keď sa Matovič s Lipšicom dali dokopy, vznikla otázka, či sa z Igora Matoviča stane viac Daniel Lipšic, alebo z Daniela Lipšica viac Igor Matovič. Zatiaľ sa z Daniela Lipšica stáva viac Igor Matovič. Ale chcem povedať, že to nie je osobné. Ak by Sieť dostala možnosť postaviť vládu, mala by splniť dva atribúty. Že zabezpečí zmenu a vydrží celé volebné obdobie. Špeciálne pri Igorovi Matovičovi už vieme, ako by to dopadlo.

So Sulíkom by bol menší problém?

Nechcem teraz kádrovať, či Sulík tak, alebo Bugár onak. Ideálne by bolo, keby parlamentnú väčšinu mali tri, nanajvýš štyri strany.

Ideálne, alebo idealistické?

Vzhľadom na to, ako sú voliči otvorení zmene, to považujem za možnosť, ktorá tu je. Našou úlohou je to dokázať. Čím silnejší mandát budeme mať, tým to bude pravdepodobnejšie.

Pýtal som sa vás, ako sa cíti liberál medzi konzervatívcami. Nedostali ste sa do konfliktu so zvyškom strany ani teraz pri téme utečencov, o ktorej sa v týchto dňoch hovorí najviac?

Toto je téma taká mnohovrstevná, že podľa mňa vôbec nepodlieha tradičnému deleniu na konzervatívcov a liberálov. Koniec koncov, jednou zo signatárok Výzvy k ľudskosti je Lucia Štasselová, ktorá kandidovala ako nezávislá za Sieť do bratislavského mestského zastupiteľstva, a ktorá je svojím osobným zameraním konzervatívna. Napriek tomu zaujala postoj v prospech skutočných utečencov, ktorí potrebujú pomoc.

Signatárom Výzvy k ľudskosti je aj Martin Dubéci, ktorý sa pre stanoviská Siete k téme utečencov rozhodol zo strany odísť. Ako vnímate jeho rozhodnutie?

Martin je môj priateľ a prajem mu, aby našiel projekt, v ktorom sa bude môcť realizovať a byť spokojný.

Aký je váš osobný postoj? Rado Procházka už v júni povedal, že na prijatie väčšieho počtu utečencov nie sme pripravení, lebo máme problémy s vlastnými vylúčenými komunitami. Súhlasíte s ním?

Ja som Výzvu k ľudskosti podpísal tiež, no myslím si, že v tejto debate dochádza k nedorozumeniu. Z hľadiska ľudského svedomia aj našich medzinárodných záväzkov sme povinní každého, kto sem príde a požiada o azyl, prichýliť, vyhodnotiť, či je naozaj v ohrození, a ak v ohrození je, umožniť mu zostať tu na čas, kým v jeho krajine trvá vojna, alebo prípadne aj natrvalo. O tom by v slušnej spoločnosti nemali byť pochybnosti. To, čo je otázka, a tá otázka je legitímna, či si máme utečencov prerozdeľovať s inými krajinami Európskej únie a na akom základe. Tam je tá odpoveď jasná menej.

Prečo?

Pretože to už nie je len otázka ľudskosti, ale aj európskej politiky a má aj praktické aspekty. Napríklad medzi ľuďmi, ktorí sem prichádzajú, nie sú len utečenci zo Sýrie, o ktorých sa dá predpokladať, že veľká časť z nich skutočne uteká pred násilím. Je medzi nimi aj veľká vlna migrantov z Balkánu, ktorých motivácia je bližšia k situácii, keď naši Rómovia odchádzali zo Slovenska do Kanady a nikdy žiadny azyl nedostali, lebo išlo o špekulatívne pohyby. Čiže, keď príde niekto a povie: som utečenec, prosím, zachráňte ma, je nespochybniteľné, že mu musíme pomôcť. Ale ako máme pomáhať Talianom alebo Grékom, je úplne iná otázka.

A čo solidarita s Rakúskom? Sieť po miestnom referende v Gabčíkove vydala stanovisko, že vláda by jeho výsledok mala rešpektovať, a päťsto utečencov, ktorí sú momentálne v Rakúsku, sem neumiestniť. Čo by teda vláda mala spraviť?

Objektívne, počet migrantov, ktorý momentálne prechádza Slovenskom, nie je nezvládnuteľný. Keď si spomenieme, čo sme zažívali pred pätnástimi rokmi pre vojnu v Afganistane či ešte predtým v súvislosti s balkánskymi vojnami, nie je to, čo sa zatiaľ u nás deje teraz, nijako extrémne. Napriek tomu to vzbudilo silnú reakciu medzi ľuďmi. Dôvod vidím v pociťovanej strate kontroly nad svojou domovinou. Pocit, že nemám kontrolu nad tým, kto bude mojím susedom. Do toho príde Európska komisia, a namiesto toho, aby riešila krízu na schengenskej hranici, aby ľudí upokojila, povie: my vám zhora pridelíme nejakých utečencov v podobe povinných kvót. To, že reakcia ľudí je potom prudko negatívna, vôbec nevypovedá o ich údajnom rasizme. Jednoducho sa znásobili ich obavy, pretože nevidia riešenie, len náklady a účinky na seba.

A súvis s Gabčíkovom?

Ak v takejto atmosfére chce vláda ukázať nejakú dobrovoľnú solidaritu s Rakúskom, čo sa mi zdá politicky múdre, ale neurobí nič pre to, aby to rozhodnutie prijala komunita, ktorej sa to týka, dopadne to presne tak isto. Minister vnútra pred voľbami obieha všetky dediny, nehanbí sa robiť predvolebné kortešačky pri repasovanej hasičskej striekačke, ale nenájde si čas, aby prišiel do Gabčíkova ľuďom vysvetliť, že im nič nehrozí. Potom sa nemôže nikto čudovať, že 97 percent ľudí prijatie utečencov odmietne, a v tej chvíli je jednoducho nezodpovedné ich tam posielať. Ale to sa nemuselo stať, veď v Gabčíkove už tábor bol, a žiadne zásadné problémy sa nevyskytli.

Rozumiem, vláda spravila chybu na začiatku. No predstavme si, že teraz by sa vláda vymenila a na vás je riešenie. Aké bude?

Ak sa Richard Sulík a Andrej Danko (predseda SNS, pozn. redakcie) správajú ako populistická opozícia, tak to chápem, lebo sú populistická opozícia. Ale ak sa vláda správa ako populistická opozícia, to je pre mňa neospravedlniteľné. My ako Sieť, a myslím, že to je jasne čitateľné, sme si na tom odmietli robiť lacné politické body ako niektorí iní politici. Ale ťahať za vládu nejaké horúce gaštany, na to nevidím dôvod.

Vy predsa chcete vládnuť, preto sa pýtam, čo by ste robili inak.

Keď budeme vládnuť, budeme to riešiť. A garantujem vám, že to budeme v týchto veciach riešiť iným spôsobom ako Robert Fico.

Procházka mal na nedávnom sneme Siete prejav, v ktorom povedal, že budúcoročné voľby budú iné, lebo do nich vtrhli dejiny. Menoval utečeneckú krízu, ale aj vojnu na Ukrajine. No len menoval, jasný postoj v prejave nezaznel. Bude sa Sieť k dejinám vedieť postaviť čelom?

Áno. Pri utečencoch som to už, myslím, povedal. Národnoštátnym záujmom je nedopustiť rozpad schengenského priestoru a pomôcť nájsť európske riešenie tohto problému. A v rámci toho, hoci je to ťažké, komunikovať aj s vlastným občanom, že voči ľuďom, ktorí sem prídu, máme záväzky. Ale že, na druhej strane, riešením pre Afriku či Áziu nie je, že sa všetci zmestia na Slovensko. Skutočným riešením je pomôcť, ale aj zastaviť, alebo aspoň znížiť toky migrantov politickou či inou cestou v Sýrii či Líbyi a to môže dokázať len Európa spoločne, prípadne NATO.

Ako sa vyvíja váš vzťah s Patrikom Tkáčom z J&T?

Nijako, ja som sa s pánom Tkáčom nikdy nestretol a okrem času, keď mal potrebu sa mi venovať na Facebooku, som s ním nikdy nekomunikoval. Priznám sa, že i keď mám k oligarchom z J&T a Penty negatívny postoj, osobne som sa im nikdy hlbšie nevenoval. Znepokojilo ma len to, že máme banky, ktoré majú významnú časť svojho portfólia na Cypre, a rozhodne nie preto, aby tam financovali tamojší turistický ruch. Že ide len o spôsob, ako anonymizovane vrátiť peniaze na Slovensko. To sa mi z hľadiska stability slovenského bankového sektora, ale aj korupcie zdá nedobré, tak som na to upozornil.

Tkáč ešte aj minulý týždeň napísal, že si cez J&T robíte reklamu, lebo vám to ukázali prieskumy, a že by sa vašim voličom nemalo páčiť, že zavádzate a klamete. Robíte si teda reklamu?

Keby to tak bolo, tak by to bolo vidno, a používal by som to na bilbordoch a na internete. Niektoré veci, ktoré pán Tkáč povedal na moju adresu, by mi asi značne dokázali zvýšiť popularitu. Keď o vás najväčší oligarcha povie, že ste hlupák s holým zadkom – predstavte si, ako by z toho dokázal vyťažiť Robert Fico.

Fico určite vie pracovať s témou oligarchov. Skupinu Penta najnovšie spája nielen s denníkom SME, ale aj so Sieťou. To isté hovorí aj Igor Matovič.

Keď som nebol vo vysokej politike a čítal som zasvätené komentáre či politické výroky o niekom alebo o niečom, bol som presvedčený, že aspoň niečo na nich musí byť pravda. Ťažko sa mi chápalo, že niekto môže povedať čosi, čo je úplná lož. Odkedy som vo vysokej politike, mal som to šťastie či nešťastie čítať takéto zasvätené komentáre či politické výroky o veciach, pri ktorých som osobne bol, a všetko som o nich vedel. A mal som možnosť vidieť, že na mnohých z nich nebolo ani nula celých jedna desatina percenta pravdy. Že je to čistý výmysel. Odvtedy venujem oveľa menšiu pozornosť niektorým kravinám, ktoré sa píšu, aj tým, ktoré sa píšu o mne.

Reštart Siete

Rozhovory

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie