Denník N

Autor budovy RTVS: Zbúrať ju je nebezpečné, chátranie by bol hriech

Výšková budova dnes. FOTO - Lívia Pemčáková, 2015
Výšková budova dnes. FOTO – Lívia Pemčáková, 2015

Svojho času bola najvyššou budovou v Československu, dnes je prázdna a nevyužitá. Podľa jej spoluautora Josefa Struhařa by mohla slúžiť napríklad ako kongresové centrum.

Kým sa stal Josef Struhař architektom, získaval prvé cenné skúsenosti a manuálnu zručnosť v stavebných projektoch počas praxe na Vyššej škole priemyselnej stavebnej v Zlíne, kde neskôr študoval.

Keď v roku 1955 nastúpil na bratislavskú SVŠT, všimol si profesor Piffl z Katedry dejín architektúry a kreslenia Struhařov výnimočný talent. V tomto období sa už začal zapájať aj do školských súťaží (1957 návrh Maďarskej dediny, 1960 návrh Vysokej školy dopravnej v Žiline).

[poll id=“139″]

Najvyššia v ČSSR

Písal sa rok 1965, keď sa Struhař spolu s architektom Václavom Čurillom prihlásili do celoštátnej súťaže na projekt televízneho strediska a areálu pre Československú televíziu v Mlynskej doline v Bratislave. Ich architektonicko-urbanistický návrh zvíťazil a získal prvé miesto. Prínos ich návrhu spočíval v perfektnom zvládnutí riešenia náročnej a vtedy u nás celkom novej problematiky televíznej prevádzky všetkých objektov strediska.

Základ trojuholníkového pôdorysu areálu tvorili objekty dielenskej, filmovej a zvukovej výroby, ako i výšková budova tvorby programu. Práve ona sa so svojimi 29 nadzemnými podlažiami a výškou 102 metrov stala najvyššou budovou celého Československa.

Stropné osvetlenie reštaurácie.FOTO – Branislav Bibel, 2015.
Stropné osvetlenie reštaurácie. FOTO – Branislav Bibel, 2015.

Toto prvenstvo so sebou prinášalo aj mnoho problémov pri projektovaní statiky, dispozície, splnenie najvyšších protipožiarnych noriem či použitie šikmých plôch, ktoré mali odolávať prudkému náporu vetra blízkej Lamačskej doliny.

Budova sa však preslávila aj unikátnou reštauráciou a terasou s veľkorysou vyhliadkou do okolia, ktoré sa nachádzali na najvyšších podlažiach. Zariadenie reštaurácie, zasadacích miestností a kancelárií bolo vyrobené na mieru v podniku Umelecké remeslá Bratislava, n. p., podľa spoločného návrhu architektov Josefa Struhařa – Alfréda Németha – Milana Galbavého. „Vzhľadom na to, že je televízna práca sústredená prevažne v tmavých priestoroch, snažili sme sa to vynahradiť a priestory maximálne presvetliť.“

Kožené kreslo v reštaurácii. FOTO – Branislav Bibel
Kožené kreslo v reštaurácii. FOTO – Branislav Bibel

Stoly z masívneho dubového dreva, pohodlné kreslá z bielej kože a lešteného chrómu dopĺňali vždy aj unikátne umelecké diela. Toto všetko je dnes už minulosťou. Slovenskému múzeu dizajnu sa však pred zatvorením budovy a zastavením jej prevádzky podarilo do zbierok architektúry a nábytku zachrániť niekoľko originálnych kusov pôvodného zariadenia.

Televízia odišla

Za správu areálu dnes zodpovedá Rozhlas a televízia Slovenska. Z dôvodu zlého technického stavu, vysokých prevádzkových nákladov a neefektívneho využitia výškovej budovy zverejnila RTVS už v roku 2012 výzvu na predkladanie návrhov verejnoprávnych médií na prenájom výškovej budovy i ďalších objektov areálu.

V rovnakom čase bolo vypísané verejné obstarávanie na modernizáciu celého strediska a jeho technológií. Rekonštrukcia mala nastať po výbere a schválení najlepšieho návrhu. Zamestnancov a prevádzku výškovej budovy, ktorá bola koncom roka 2014 sústredená v menej než tretine výškovej budovy, presunuli na jar tohto roku do priľahlej, čerstvo zrekonštruovanej nízkej budovy niekdajšieho zdravotného strediska.

Aká je budúcnosť budovy – symbolu slovenskej modernistickej architektúry, no najmä slovenskej televízie, je nejasné. RTVS vo svojich vyhláseniach uvádza, že na komplexnú rekonštrukciu budovy a obnovenie prevádzky nemá peniaze. Podľa slov vedenia momentálne jej administratíva sídli v omnoho vhodnejších priestoroch.

Detail travertínovej steny podľa návrhu Josefa Struhařa. FOTO – Lívia Pemčáková, 2015.
Detail travertínovej steny podľa návrhu Josefa Struhařa. FOTO – Lívia Pemčáková, 2015.

Nebezpečné búranie

Čo si o možnostiach využitia budovy v najbližších rokoch myslí jej tvorca Josef Struhař?

„Ak by chcel niekto budovu zbúrať, tak by to šlo len v prípade, že by odstrelil jej jadro. V okolí je však množstvo ďalších prevádzok, rodinné domy, internáty. To je hazard a príliš nebezpečné, takéto riešenie neprichádza do úvahy. Z budovy by sa mohlo stať aj vďaka výbornej lokalite blízko centra mesta i napojeniu na diaľnicu kongresové centrum s reštauráciou a parkoviskom, apartmánový hotel, s malou rekonštrukciou by tu mohla sídliť administratíva ministerstva kultúry či iných ministerstiev, v krajnom prípade samostatná budova pre viaceré rôzne firmy či podniky. Bol by hriech, ak by stavba schátrala.“

Josef Struhař (1935)

Narodil sa v Štítné nad Vláří, vyrastal v Sidónii. V rokoch 1951 – 1955 študoval na Vyššej škole priemyselnej stavebnej v Zlíne. V štúdiu architektúry pokračoval na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (1955 – 1961). Projektoval stavby ako hotel Baník v Bojniciach či hotel Slovan v Košiciach. V rokoch 1965 – 1975 pracoval na budove televízie, následne projektoval stavby telekomunikačných budov v Poprade, Žiline a televízne štúdio v Košiciach. Koncom 80. rokov sa venoval urbanistickému celku SAV v Starej Lesnej (Astronomický ústav, hotel Kontakt a Horizont). Spolu s manželkou architektkou Vierou založil v roku 1990 vlastný ateliér „S“, v ktorom dnes pracuje aj s dcérou, tiež architektkou Petrou. Medzi posledné projekty štúdia „S“ patria stavby situované v Bratislave, a to Stavebná poisťovňa Wüstenrot, banka Dexia, dostavba hotela Tatra.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie