S ním sa nedá, pochopte to už
Toto nie je filmový Joker a nežijeme vo fiktívnom Gotham City.
Väčším problémom ako Mečiar či Fico boli ich kolaboranti. Teda úslužní dobráci a cynici (v istej chvíli v tom prestáva byť rozdiel), ktorí videli, kam to speje, a napriek tomu svojich šéfov pre zaslepenosť alebo osobné výhody (v istej chvíli v tom prestáva byť rozdiel) podporovali.
A možno je to ešte horšie. Mečiar aj Fico zrejme strácali kontakt s realitou, kolaboranti ho mali až príliš úzky. Boli oddaní, pochlebovali, udávali, vykonávali špinavú prácu. A šéf videl svet ich očami.
Matovič je tretí do partie.
Už dávno sme sa mali zariadiť podľa poznania, že to s ním už bude iba horšie. Človek dúfajúci v polepšenie desivého klauna je však, žiaľ, nekonečne naivný, nekonečne ústretový – a teda v jeho očiach slabý.
Napríklad Sulík. Neubehlo ani pár hodín, čo pripustil pokračovanie s Matovičom, bránil ho v štúdiu pred Pellegrinim. A odpoveď? Bum-bum, ľavý hák, pravý direkt, tu máš. Koaličná MMA aréna. Carlos vyceril zuby a davy šalejú.
Zapamätajme si dobre tie tváre, postoj tela kolaborantov, čo stáli v nedeľu večer za Matovičom. Áno, aj Mičovský (ikona nežnej zelenej) a Budaj (ikona nežnej). O Šipošovi či Mikulcovi škoda tratiť reč. Kolaboranti dodávajú šéfovi pocit veľkoleposti a správnosti. V boji za neho nasadzujú to najcennejšie a jediné, svoje ako-tak dobré meno.
