Denník N

Skúmajú duševný stav zdravotníkov: prejavy depresie malo 80 percent zdravotníkov, ktorí pracujú s covidom

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, ťažkej depresie alebo úzkosti udáva vo Veľkej Británii 45 percent zdravotníkov, ktorí pracujú na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Výskumníci prišli k záveru, že títo pracovníci trpia viac ako bojové jednotky.

My máme výsledky, ktoré hovoria o 70 až 80 percentách zdravotníkov, ktorí vykazujú takéto príznaky. Ale u nás sa tomu nevenuje pozornosť.

Psychológovia Miloš Šlepecký a Matúš Kucbel uskutočnili počas prvej a druhej vlny pandémie vírusu covid-19 výskum o duševnom zdraví medzi zdravotníkmi. Na výskume spolupracovali aj so psychologičkami Katarínou Jandovou a Evou Klimovou.

V rozhovore hovoria:

  • čo prežívali zdravotníci v prvej a čo prežívajú v druhej vlne pandémie,
  • koľko zdravotníkov má prejavy depresie, akútnej stresovej poruchy či úzkostí,
  • o aplikácii, ktorá by mala ľuďom pomôcť na diaľku,
  • ale aj o tom, či bude po pandémii viac ľudí potrebovať pomoc psychológov.

Ako sa cítia zdravotníci v druhej vlne?

Šlepecký: Tlak na zdravotníkov bol veľký aj pred druhou vlnou, lebo zdravotníctvo nefunguje optimálne. Teraz sa ešte zväčšil. Môžeme predpokladať, že sú už na hrane a pokraji svojej odolnosti. Ak je človek vo veľmi silnej záťaži a strese, mobilizuje sily. Preto sa môže stať, že tieto veci zvládne a začne mať problémy, až keď sa pandémia skončí.

Môžeme očakávať, že po tlaku pandémie sa prejaví negatívny efekt stresu a záťaže a zdravotníci budú potrebovať psychologickú pomoc?

Šlepecký: Áno. Je to podobné, ako keď sa niekto dlhodobo stará o ťažko chorého príbuzného. Kým treba pomôcť, držia sa a psychické problémy sa začínajú až po tom, ako príbuzný zomrie. Paradoxne by malo dôjsť k úľave, ale vtedy na nich doľahne nahromadená únava. Našou úlohou je pripraviť sa, že zdravotníci budú potrebovať pomoc.

Pre Postoj ste povedali, že v prvej vlne ste zaznamenali prejavy stresovej poruchy u 70 percent zdravotníkov. Ako je to počas druhej vlny?

Kucbel: Respondentov rozdeľujeme na dve základné zložky. Prvá je skupina zdravotníkov, čo poskytovali zdravotnú starostlivosť pacientom, ktorí boli nakazení vírusom covid-19. Druhá skupina je kontrolná, kde sú zdravotníci, ktorí neboli v kontakte s pacientmi nakazenými covidom. S ňou porovnávame výsledky prvej skupiny. Výsledky po prvej vlne ukázali, že výskyt akútnej stresovej poruchy pri zdravotníkoch z obidvoch skupín dokopy bol 7 až 8 percent. Pri skupine, ktorá pracuje s pozitívnymi na covid, bol výskyt až 70 percent.

Psychológovia Miloš Šlepecký (vľavo) a Matúš Kucbel.

Aké ďalšie prejavy ste skúmali?

Kucbel: Skúmali sme aj symptómy depresie. V celej vzorke bol jej výskyt u 23 percent respondentov. U zdravotníkov, ktorí pracujú s pacientmi nakazenými covidom, bol výskyt u 80 percent z nich. Depresia sa u nich prejavuje najmä ako zhoršenie nálady s pocitmi beznádeje a hlavne 77 percent respondentov z celej vzorky trpí akútnym

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Koronavírus

    Rozhovory

    Slovensko, Zdravie

    Teraz najčítanejšie