Kanoista Beňuš, strieborný z Ria: Už vidno, že sme zaspali, aj keď podmienky máme lepšie ako v USA
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Na Slovensku máme troch špičkových kanoistov, no len jeden z nich sa môže dostať na olympiádu. „Rešpektujeme sa,“ hovorí Matej Beňuš o súboji s Michalom Martikánom a Alexandrom Slafkovským.
Na olympiádu sa dostal raz (striebro v Riu 2016), Slafkovský ani raz. O účasti v Tokiu sa rozhodne až tento rok, zatiaľ majú všetci rovnaké šance.
Matej Beňuš v ďalšej časti podcastu Traja o športe hovorí:
- ako sa pozerá na zrušenie disciplíny C2;
- prečo nedopozeral ženské preteky svojej disciplíny C1;
- prečo majú Slováci lepšie podmienky ako Američania;
- prečo jeho sestra radšej reprezentovala USA;
- v čom slovenská kanoistika zaspala.
Slovensko má na olympiádu do Tokia len jednu miestenku, pritom troch špičkových jazdcov. Ako momentálne vyzerá interná kvalifikácia?
Vedie Alexander Slafkovský predo mnou a Michalom Martikánom. Bodovo sme na tom tak, že o tom, kto pôjde na olympiádu, rozhodne finále internej kvalifikácie.
Všetci traja viete, že na olympiádu sa môže dostať len jeden. Podpísalo sa to nejako na vzťahoch?
Rešpektujeme sa a neriešime medzi sebou v podstate nič. Všetci sme v športe veľa dokázali, nie je preto medzi nami rivalita, skôr zdravé súperenie.
Trochu to odľahčím… Tak by ste to mohli pustiť Alexandrovi Slafkovskému, ktorý ako jediný z vás ešte nebol na olympiáde.
Určite by si to zaslúžil za svoju úžasnú kariéru, ale chceme tam ísť všetci a rozhodnú posledné preteky.
Ešte v Aténach 2004 nebol taký prísny limit na počet pretekárov z jednej krajiny, od Pekingu 2008 mohol len jeden. Čo si o tom myslíte?
Trošku je to smutné, olympiáda ide na úkor kvality, je na nej oveľa menej kvalitných jazdcov ako na Svetovom pohári alebo na majstrovstvách sveta. Je to však veľký zaberák na psychiku. Keď sa tam už človek dostane, je ľahšie získať medailu ako napríklad na majstrovstvách sveta. Na druhej strane zo silných krajín sa na olympiádu dostanú špičkoví jazdci, na medailu mi teda nestačí slabšia jazda. Napríklad v Riu skončili na treťom a štvrtom mieste slabší pretekári, s ktorými som na medailu nepočítal. A moji najväčší súperi? Jeden to pokazil a ďalší dvaja boli piaty a šiesty.
Myšlienka s obmedzením počtu jazdcov z jednej krajiny mala viesť k tomu, aby súťažili aj jazdci z krajiny, kde je vodný slalom menej rozvinutý, no vďaka olympijskej miestenke sa na ňom začne viac pracovať. Zaberá táto stratégia na rozvíjanie vodného slalomu aj v ďalších krajinách?
Pomáha, aj tam sa stavajú kanály. Stalo sa však aj to, že na olympiáde boli niekoľkí jazdci, ktorí vo Svetovom pohári nikdy nepostúpili z kvalifikácie. A tí, ktorí mali šancu na medailu, sedeli doma. Také však sú pravidlá.
Vodnoslalomovo rozvojové krajiny väčšinou ešte trénujú na divokých riekach. A neviem, či sa rozvíjajú – ak má niekto z takejto krajiny záujem pretekať, príde do Európy a celé leto je tu, lebo tu je väčšina svetových pohárov.
Ako sa pozeráte na zrušenie disciplíny C2?
Dosť ma to sklamalo. Už takmer dvadsať rokov trénujem s bratrancami Škantárovcami, ktorí aj v Riu vyhrali, žartujem s nimi, že budú do konca života aktuálni olympijskí víťazi. Je to však smutné, bola to krásna, vyrovnaná disciplína a mala svoju históriu.
Nahradila ju C1 žien. Minulý rok som si to pozrel a nedokázal som to dopozerať, s touto kategóriou nie som stotožnený. Stavajú
