Autor bestsellera o spaní: Na spánok sa pozeráme ako na šport, hodnotením ho len zhoršujeme

Na spánok sa dnes pozeráme ako na šport, hodnotíme ho a myslíme si, že v ňom musíme uspieť. Nemôžeme však očakávať, že budeme v modernom svete spať dobre, bráni nám v tom to, do čoho sa každé ráno prebúdzame, hovorí britský psychoanalytik a autor knihy o spánku Darian Leader.

Aký spánok je teda „normálny“? Ako osemhodinový spánkový ideál súvisí s kapitalizmom? A dá sa ešte stále dobre vyspať aj bez peňazí?

V Spojených štátoch trápi nedostatok spánku každého tretieho človeka, viac ako tretina Britov počas života zažíva nespavosť a to isté sa deje aj v Česku. Stáva sa z dobre vyspaného človeka rarita?

Na to, aby sme mohli začať hovoriť o tých, čo „spia dobre“, sa musíme v prvom rade zamyslieť nad tým, čím dobrý spánok definujeme. To, čo považujeme za dobrý spánok, sa totiž v priebehu posledných storočí radikálne zmenilo. Aj v posledných dvadsiatich alebo tridsiatich rokoch vo svete vznikol úplne nový koncept dobre vyspaného jedinca.

Až do polovice devätnásteho storočia bol napríklad spánok dvojfázový – viac ako tridsať jazykov má pre dve fázy spánku samostatné názvy. Ľudia chodili do postele okolo deviatej alebo desiatej, zobudili sa medzi polnocou a jednou ráno, asi hodinku boli hore. Robili množstvo vecí – mali sex, varili, pracovali – a okolo druhej alebo pol tretej znovu zaspali. Bol to úplne normálny model.

Čo je teda za spánkový ideál považované dnes? Je to tých slávnych osem hodín?

Od