Suzanne Vega sa na novom albume vyznala z lásky k New Yorku
Suzanne Nadine Vega (1959) je jednou z najvýraznejších osobností svetovej folkovej scény. Pesničkárka, ktorá bola počas svojej kariéry päťkrát nominovaná na cenu Grammy, muzikantskú kariéru pôvodne vôbec neplánovala, hoci prvú pieseň zložila ako štrnásťročná. Počas strednej školy závodne plávala a študovala tanec na prestížnej High School of Performing Arts a na rockovú hudbu nazerala skôr tak trocha „zvrchu“. Od deviatich rokov totiž písala básne a chcela sa venovať literatúre, zrejme pod vplyvom nevlastného portorikánskeho otca Eda Vegu, ktorý bol učiteľ a spisovateľ.
Zásadný zlom v jej umeleckom v živote však nastal vo chvíli, keď od kamaráta dostala lístok na koncert Lou Reeda, ktorý jej učaroval a bolo rozhodnuté. Ona o tom hovorí: „Vďaka jeho vystúpeniu som objavila rockovú poéziu a úžasné pesničky, ktoré mi pomohli získať úplne iný pohľad na svet.“
Matka empétrojok
Jej neodolateľný hlas exkluzívnej farby s typickým frázovaním sa potom dal počuť od začiatku roku 1980, keď začala vystupovať v newyorských kluboch Greenwich Village len s akustickou gitarou a spievala vlastné folkové pesničky s originálnou kompozičnou štruktúrou, ktorá je dodnes pre ňu charakteristická. Zároveň bola stálou prispievateľkou skupiny spisovateľov Jack Hardy Monday Night v kaviarni na Cornelia Street. Navštevovala kurzy anglickej literatúry na Barnard College a výrazný vplyv na ňu mala okrem spomínaného Lou Reeda tvorba básnických pesničkárov – Boba Dylana, Leonarda Cohena a Joni Mitchell. Muzikálny talent Suzanne Vega prevýšil všetky očakávania a debutový eponymný album (1985) s prevažne pozitívnymi recenziami mal veľký úspech nielen v USA, ale aj vo Veľkej Británii, kde sa stal platinovým. Krátko nato si vybral jej dva texty Philip Glass na platňu Songs from Liquid Days.
Druhý album Solitude Standing (1987) priniesol dve – dnes už svetoznáme piesne Luka a Tom’s Diner. Tá druhá sa stala populárnou najmä cez jej remix od britskej formácie DNA, ktorý pôvodne vznikol ako bootleg bez zvolenia samotnej autorky. Dnes je to už všetko inak a sama Suzanne Vega dokonca najlepšie remixy aj neskoršie coververzie zozbierala a vydala na samostatnom albume Tom’s Album (1991). Skladba Tom’s Diner je dokonca označovaná za „matku MP3“. Keď jeden z tvorcov formátu empétrojok, nemecký inžinier Karlheinz Brandenburg, počul túto pieseň v rádiu, najmä jej subtílny a capella spev, tak prehlásil, že neverí, že by sa dal skomprimovať takýto jemný hlas do formátu MP3. Z praxe vieme, že sa to podarilo.
Literatúru Suzanne Vega priebežne nezanedbávala, o čom svedčí kolekcia poviedok, básní, textov a esejí The Passionate Eye: The Collected Writings Of Suzanne Vega (1999).
Na Slovensku absolvovala nezabudnuteľný koncert v Bratislave (2003) a pikantnou bola aj jej účasť ako hviezdy Plesu v opere
