Denník N

Antropológ: Môžeme veriť tomu, že predbiehať sa pri očkovaní sa nemá. No v realite sa môžeme zachovať inak

Martin Kanovský. Foto N - Tomáš Benedikovič
Martin Kanovský. Foto N – Tomáš Benedikovič

Sociálny antropológ Martin Kanovský vysvetľuje, prečo si často myslíme, že sme počas pandémie zodpovední, aj keď to tak nie je. Hovorí, ktoré evolučné procesy zvyšujú pravdepodobnosť, že sa pri prvej príležitosti predbehneme v rade na vakcínu, aj keď takéto konanie úprimne odsudzujeme.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • čo spôsobuje, keď politici a celebrity ohýbajú pravidlá;
  • prečo stúpa záujem o vakcíny napriek tomu, čo ľudia píšu na sociálnych sieťach;
  • či nás pokuty vedia motivovať k zodpovednejšiemu správaniu;
  • ako vnímať epidémiu ako sociálny jav.

Skúmate sociálny konformizmus. Prejavuje sa napríklad tak, že keď idem do prírody a vidím väčšinu ľudí na prechádzke bez rúška, mám tendenciu zľaviť aj zo svojho dodržiavania pravidiel?

V podstate áno. Keď začnú veľké skupiny niečo robiť inak, automaticky sa k nim pridá množstvo ďalších ľudí, ktorí by pravidlá za iných okolností možno neporušili. S tým súvisí aj sociálna dôvera, v rámci ktorej sa ľudia vo svojom správaní spoliehajú na to, čo vidia u iných. Tento jav nerozoznáva múdre alebo hlúpe správanie. Je to často o nevedomom nasledovaní svojho sociálneho okolia. Nejde tu o davové správanie, ale skôr o sledovanie správania ľudí, s ktorými na rozdiel od davu prichádzame do styku pravidelne, aj keď ich osobne nepoznáme.

Môže sociálna dôvera hrať aj v prospech boja proti pandémii? Napríklad keď vidíme, že ľudia stoja v rade na očkovanie?

Určite áno. Množstvo ľudí o očkovanie prejavilo záujem preto, lebo ho videli u iných, najmä u známych. Takisto videli, že úradníci a rôzne celebrity sa predbiehajú. Zafungoval mechanizmus „keď niečo chce strašne veľa ľudí, chcem to aj ja“. Vakcín nie je zatiaľ dosť, a keď sú niektoré veci vzácne, záujem o ne stúpa. Tento jav nastal bez ohľadu na to, čo niektorí ľudia predtým vypisovali na sociálnych sieťach, lebo názor, ktorý človek hovorí a dokonca mu aj úprimne verí, môže byť v rozpore s tým, ako sa nakoniec zachová.

Prečo napriek zlým číslam o úmrtiach nedodržiavame pravidlá, ako to bolo v prvej vlne, keď sme na tom boli oveľa lepšie? Nemali by sme sa v rámci evolučnej logiky snažiť prežiť?

Rozhodne nie, lebo evolučná logika je beh na dlhé trate. To sú veci, ktoré sa vyvinuli, keď sme boli na savanách, pred státisícmi rokov;

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Očkovanie proti koronavírusu

Omyly mysle

Plošné testovanie

Rozhovory

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie