Denník N

Psychológ: Narcizmus u politikov ľudia oceňujú pred voľbami, neskôr môže prinášať problémy

Foto N – Peter Kováč
Foto N – Peter Kováč

Človek s narcistickou poruchou osobnosti nemusí vnímať, že má problém. Na terapiu ho často privedú až ťažkosti v partnerskom vzťahu, hovorí v rozhovore klinický psychológ Marek Preiss.

V rozhovore sa dozviete:

  • prečo mnohí uprednostňujú politikov s narcistickými rysmi,
  • či sa dá určiť diagnóza na základe verejných prejavov politikov,
  • ako vzniká narcistická porucha osobnosti,
  • prečo je táto diagnóza častejšia u mužov,
  • ako vplýva na partnerské vzťahy,
  • čo zahŕňa terapia narcistickej poruchy.

V bežnej reči často niekoho označujeme za „narcisa“ alebo narcistu. Ako sa na to pozeráte ako klinický psychológ? Používame tento pojem často nesprávne?

Aj v psychológii sa pojem narcizmus používa podobne ako v bežnej reči, teda v tom význame, že ide o nadmernú sebalásku, nadmernú koncentráciu na seba samého. Ale v psychiatrickej terminológii sa pod narcizmom okrem toho myslí aj narcistická porucha osobnosti.

Aký je v tom rozdiel? Kedy ide o narcistickú poruchu osobnosti a kedy len o narcistické črty povahy?

Na úvod je dôležité povedať, že narcistická porucha osobnosti je zatiaľ zakotvená v americkej klasifikácii ochorení DSM-5, ale nie je v európskej klasifikácii ICD-10. Je to vlastne jediná zo špecifických porúch osobnosti, ktorá sa nachádza len v jednej z týchto dvoch klasifikácií.

Všetky poruchy osobnosti vrátane narcistickej majú určitý počet kritérií. Ak to veľmi zjednodušíme, tak to, či ide o poruchu osobnosti, závisí od počtu naplnených kritérií. Pri narcistickej poruche osobnosti je tých kritérií deväť a na to, aby sme mohli povedať, že ide o poruchu, treba mať naplnených päť z nich. Ak sú naplnené dve až štyri kritériá, potom môžeme hovoriť len o povahových rysoch.

Deväť charakteristík, ktoré sa berú do úvahy pri diagnostike narcistickej poruchy osobnosti:

  1. velikášska predstava o vlastnej dôležitosti (napríklad jedinec preceňuje dosiahnuté úspechy a svoje vlohy, očakáva, že bude považovaný za lepšieho než ostatní, bez toho, by tomu zodpovedali výsledky jeho činnosti);
  2. zaujatie fantáziami o absolútnom úspechu, moci, vlastnej skvelosti, kráse alebo ideálnej láske;
  3. viera, že je „zvláštny“ a jedinečný a že môže byť pochopený a byť v spojení opäť iba so zvláštnymi alebo vysoko postavenými ľuďmi alebo inštitúciami;
  4. potreba nekonečného obdivu;
  5. predstava o zvláštnej privilegovanosti, neoprávnené očakávanie zvlášť sľubného spôsobu liečby alebo automatického splnenia jeho prianí a očakávaní;
  6. využívanie interpersonálnych vzťahov vo svoj prospech tak, že využíva výsledky iných osôb na dosiahnutie vlastných cieľov;
  7. deficit empatie, váhavosť a neochota rozpoznať alebo vžiť sa do pocitov alebo potrieb iných ľudí;
  8. často závidí iným alebo verí, že iní závidia jemu;
  9. arogantné, povýšenecké správanie alebo prístupy.

Zdroj: Smolík P., Duševní a behaviorální poruchy. Praha, MAXDORF 2002.

Na internete je množstvo testov na určenie narcizmu. Vyšla dokonca aj odborná štúdia, podľa ktorej na identifikáciu narcistickej poruchy osobnosti stačí položiť jedinú otázku: Do akej miery súhlasíte s výrokom „som narcista“? Podľa autorov výskumu sa totiž ľudia trpiaci narcistickou poruchou osobnosti k svojmu narcizmu ochotne priznajú. Má to podľa vás logiku?

Myslím si, že odpoveď na jednu otázku určite nemôže viesť k diagnóze narcistickej poruchy osobnosti. No na druhej strane narcistická porucha osobnosti patrí do klastra porúch osobnosti, ktoré sa vyznačujú zvýšenou impulzivitou – okrem narcistickej poruchy ide aj o histriónsku, emočne nestabilnú a disociálnu poruchu osobnosti. Pre všetky tieto poruchy je typické, že ľudia, ktorí nimi trpia, často dokážu o svojom vnútornom probléme celkom dobre rozprávať. Človek s disociálnou alebo aj s narcistickou poruchou osobnosti môže úplne bez problémov hovoriť o tom, čo všetko protispoločenské vykonal, a pritom väčšina z nás by bola v takom prípade opatrná.

Aj preto si myslím, že na teste s touto jednou konkrétnou otázkou niečo je. Skutočný narcista pravdepodobne odpovie áno. No určite si nemyslím, že by sa to platilo na 100 percent.

Aj narcista totiž môže mať blízko k dvom rôznym pólom. Jedným pólom je to, keď hovorí, aký je skvelý, mimoriadny a výnimočný. Druhým pólom narcistickej poruchy však môže byť to, že sa ten človek prejavuje navonok skôr nízkym sebavedomím – a napriek tomu je narcistom. Niekedy sa označuje aj ako nevšímavý a ostražitý typ. To znamená, že v realite to nie je nikdy také jednoduché, aby sa to dalo bezchybne diagnostikovať pomocou jedinej otázky.

A čo prípady, keď pripisujeme narcizmus politikom, ktorí sa nám na základe svojich verejných prejavov takto javia? Môže skúsený odborník na duševné zdravie len na základe ich verejných vystúpení identifikovať, že ide o narcistickú poruchu osobnosti?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie