Denník N

Arogancia Číny prináša odpor

Čínsky prezident Si Ťin-pching. Foto – TASR/AP
Čínsky prezident Si Ťin-pching. Foto – TASR/AP

Šikanovanie zo strany Pekingu môže z krátkodobého hľadiska fungovať, ale nakoniec vzbudí hnev.

Autor je britský novinár a spisovateľ

Predvolanie Caroline Wilsonovej na čínske ministerstvo zahraničných vecí malo pôsobiť ako zastrašovanie. Britská veľvyslankyňa v Pekingu dostala vynadané za to, že uverejnila článok na obranu slobodnej tlače. Článok, ktorý bol napísaný v mandarínskom jazyku a zverejnený na účte veľvyslanectva, bol vraj „plný poučovania, arogancie a ideologických predsudkov“. V charakteristicky ťažkopádnej reči štátostrany jej ministerstvo povedalo, „aby sa hlboko zamyslela nad svojimi vlastnými povinnosťami, aby si uvedomila svoje postavenie a aby urobila viac vecí, ktoré prispievajú k podpore rozvoja bilaterálnych vzťahov.“

Veľvyslankyňou to nepohlo. Na twitteri napísala: „Stojím si za svojím článkom.“ Pritom poznamenala, že odchádzajúci čínsky veľvyslanec vo Veľkej Británii zverejnil v britských médiách viac ako 170 článkov.

Litva proti Číne

Čínska šikana vytvára predstavu neporaziteľnosti – až kým sa jej ľudia nepostavia. A v súčasnosti sa tak deje v mnohých krajinách. Litovskú veľvyslankyňu v Pekingu Dianu Mickevičienėovú nedávno doviezli na ministerstvo zahraničia, kde pre ňu pripravili polnočné pokarhanie, čo je taktika opísaná priamo v diplomatickej príručke stalinskej éry, za úlohu, ktorú jej krajina hrala v revolte proti systému rozdeľuj a panuj, ktorý používa Čína v Európe.

Ide tu najmä o zoskupenie 17 + 1, čo je v podstate Čínou organizovaná súťaž krásy, v ktorej krajiny z finančne slabšej a zanedbávanej východnej polovice kontinentu súťažia o obchodné a investičné výhody prichádzajúce z Pekingu. Na minulomesačnom virtuálnom samite, ktorý osobne usporiadal Si Ťin-pching, bolo všetkých sedemnásť účastníkov inštruovaných, aby sa na ňom zúčastnili prezidenti alebo premiéri.

Neroztrpčená hnevom takmer 500-krát ľudnatejšej krajiny stála nová odvážna litovská vláda pevne na svojich pozíciách. Na samit vyslala iba menej významného ministra dopravy. K bojkotu sa pripojilo ďalších päť krajín – Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko. To čínskeho lídra urazilo a prispelo to k tomu, že samit nepriniesol žiadne významné výsledky.

Prestrelka v oveľa väčšej vojne

To len podčiarkuje slabosť maximalistického prístupu pekinského režimu. Ak trváte na absolútnej poslušnosti, vyzeráte hlúpo a slabo, keď vám ľudia vzdorujú. A rovnako ako zbabelosť vyvoláva súhlas, statočnosť vyvoláva väčší odpor.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína a Taiwan

Komentáre

Teraz najčítanejšie