Autor je výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií a analytik medzinárodného projektu MapInfluenCE, ktorý mapuje čínsky a ruský vplyv v strednej Európe

EÚ 22. marca oznámila sankcie proti štyrom čínskym úradníkom a Xinjiang Production and Construction Corps Public Security Bureau, ktorí nesú zodpovednosť za pokračujúce zverstvá v autonómnej oblasti Sin-ťiang. V reakcii na to ešte v ten istý deň Čína oznámila, že uvalí recipročné sankcie až na desať jednotlivcov a štyri organizácie z EÚ, ktoré „vážne poškodzujú čínsku suverenitu a záujmy a zlomyseľne šíria lži a dezinformácie“.

Na rozdiel od sankcií EÚ, ktoré sa zameriavajú iba na vládnych úradníkov, je odplata Číny namierená proti úradníkom členských štátov a EÚ, diplomatom, ako aj členom občianskej spoločnosti.

Odpoveď Číny nie je len asymetrická, ale poukazuje aj na nesprávny strategický kalkul Pekingu, ktorý vyplýva z čoraz zložitejšieho vyvažovania, ktoré musí robiť medzi požiadavkami domácich nacionalistov a pokusmi o udržanie spolupráce s EÚ a so svetom.

Zdroje čínskeho správania

Asymetrická reakcia Pekingu vyplýva zo snahy vyvažovať to, čo Čína označuje ako svoje „základné záujmy“. Verejne sa štítok základných záujmov zvyčajne používa na