Denník N

Čína zareagovala na sankcie EÚ silno, no zároveň si dala vlastný gól

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Čínska reakcia na sankcie EÚ za porušovanie ľudských práv v Sin-ťiangu odhaľuje limity politiky, ktorá je založená na uspokojovaní nacionalistického sentimentu.

Autor je výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií a analytik medzinárodného projektu MapInfluenCE, ktorý mapuje čínsky a ruský vplyv v strednej Európe

EÚ 22. marca oznámila sankcie proti štyrom čínskym úradníkom a Xinjiang Production and Construction Corps Public Security Bureau, ktorí nesú zodpovednosť za pokračujúce zverstvá v autonómnej oblasti Sin-ťiang. V reakcii na to ešte v ten istý deň Čína oznámila, že uvalí recipročné sankcie až na desať jednotlivcov a štyri organizácie z EÚ, ktoré „vážne poškodzujú čínsku suverenitu a záujmy a zlomyseľne šíria lži a dezinformácie“.

Na rozdiel od sankcií EÚ, ktoré sa zameriavajú iba na vládnych úradníkov, je odplata Číny namierená proti úradníkom členských štátov a EÚ, diplomatom, ako aj členom občianskej spoločnosti.

Odpoveď Číny nie je len asymetrická, ale poukazuje aj na nesprávny strategický kalkul Pekingu, ktorý vyplýva z čoraz zložitejšieho vyvažovania, ktoré musí robiť medzi požiadavkami domácich nacionalistov a pokusmi o udržanie spolupráce s EÚ a so svetom.

Zdroje čínskeho správania

Asymetrická reakcia Pekingu vyplýva zo snahy vyvažovať to, čo Čína označuje ako svoje „základné záujmy“. Verejne sa štítok základných záujmov zvyčajne používa na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie