Aj ako osemdesiatnička ešte vedela prekvapiť. Hana Hegerová nebola len Edith Piaf z Prahy
Keď pred jedenástimi rokmi vydala album Mlýnské kolo v srdci mém, stačilo pol roka a od vydavateľstva dostala diamantovú platňu. Predať v ére digitálneho počúvania hudby za šesť mesiacov pol milióna nosičov znamená byť veľmi obľúbeným interpretom.
Takéto čísla sú skôr typické pre americké alebo britské popové hviezdy a pre úplne iné žánre než šansón. Jej sa to podarilo v Česku a na Slovensku, pričom nikdy nepatrila medzi hudobníkov, ktorí sa objavujú v bulvári.
„Osud ma vždy k niečom zavial, ambície som nemala. Nikdy som po tom netúžila,“ tvrdila Hana Hegerová. Kto pozná jej životopis, nikdy nemal dôvod pochybovať o tom, že to myslela úprimne. Pretože speváčkou sa naozaj stať nechcela.
V roku 2014 sa dostala z následkov srdcovej aj mozgovej príhody a prebrala sa z umelého spánku. Zdravie jej odvtedy celkom slúžilo, a keby neutrpela zlomeninu stehennej kosti, na jeseň by oslávila deväťdesiatku. Hana Hegerová zomrela v pražskej nemocnici, kde bola hospitalizovaná.
Od Carmen k Hane
V roku 2011 oznámila koniec kariéry a s noblesou dodala, že už bude radšej sedieť doma a vykladať si karty, pretože koncerty ju stresujú. Dalo sa tomu rozumieť, vtedy mala osemdesiat a za sebou impozantnú kariéru.
Hoci by sa zdalo, že s menom Carmen Mária Štefánia (Beatrix) Farkašová-Čelková nemala inú šancu než venovať sa umeniu, bolo to inak. Ako dieťa z rodiny bankového riaditeľa chcela ísť na ekonómiu, no komunisti jej – ako väčšine mladých s takýmto triednym pôvodom – v štúdiu na vysokej škole zabránili.
Herecké konzervatórium ako stredná škola bolo preto druhou a jedinou možnou voľbou. Ale vyzeralo to nádejne – v dvadsiatich sa talentovaná mladá herečka stala členkou Divadla Petra Jilemnického v Žiline a v dráme režiséra Jiřího Křejčíka Frona (1954) dostala titulnú
