Denník N

Keď sa pozerá celý svet, ťažšie zastrelíte nosorožca. Zbraňou ženských protipytliackych jednotiek je živý prenos z africkej prírody

Členky protipytliackej jednotky Black Mamba. Leitah Mkhabela vpravo. Foto - Wildlife Watch/Samsung
Členky protipytliackej jednotky Black Mamba. Leitah Mkhabela vpravo. Foto – Wildlife Watch/Samsung

Živý prenos z miest, kde sa zvieratá najčastejšie zdržiavajú, má byť výstrahou pre pytliakov aj príležitosťou pozrieť sa na exotické zvieratá vo voľnej prírode. Aspoň tak naživo, ako sa počas pandémie dá.

Pozerať sa na horiaci plameň v nórskej televízii či na cestu vlakom naprieč monotónnou austrálskou púšťou je upokojujúce.

Keď ide o živý prenos, má to aj príchuť nevyspytateľného dobrodružstva napriek tomu, že dej na obrazovke je nudný. Stať sa totiž môže hocičo.

V prípade nepretržitého snímania africkej prírody sú šance uvidieť niečo zaujímavé oveľa vyššie. Živé a nepretržité vysielanie z afrického buša chcú na ochranu zvierat pred pytliakmi využiť rangerky zo ženskej protipytliackej skupiny Black Mamba (Čierna mamba).

V rámci projektu Wildlife Watch môžu ľudia sledovať dianie v rezervácii Balule. Tá je súčasťou Krugerovho národného parku v Južnej Afrike, ktorý patrí k najznámejším vo svete.

Žije tu takzvaná „veľká päťka“ divočiny – lev, leopard, nosorožec, slon a byvol. A kde je veľká päťka, tam sú zaručene aj pytliaci.

Slony v rezervácii Balule. Foto – Wildlife Watch/Samsung

Živý prenos je imúnny aj proti korupcii

Kamery sú rozmiestnené na strategických miestach rezervácie aj na hliadkovacom vozidle. Okrem slonov, ktoré sa prišli napiť k jazierku, či hrochov, ktoré sa ochladzujú vo vode, môžu náhodní diváci z celého sveta zachytiť aj podozrivé aktivity v parku.

„Keď sa pozerá celý svet, ťažšie potajme zastrelíte nosorožca,“ hovorí pre Denník N Leitah Mkhabela, ktorá je členkou protipytliackej jednotky Black Mamba.

Leitah Mkhabela (vľavo) nastavuje kameru, ktorá bude snímať dianie v rezervácii. Foto – Wildlife Watch/Samsung

Pri videu je možnosť upozorniť pozemný tím rangeriek a „odfotiť“ konkrétnu situáciu. Pravdepodobnosť, že sa pytliaci budú pohybovať v okolí, ktoré snímajú kamery, je malá, no výsledným efektom je, že oázy a strategické vstupy do parku sú lepšie chránené.

Kontrola by mala fungovať aj spätne, keďže ilegálny obchod s divokými zvieratami sa často spája aj s korupciou.

„Ľudia sa ma často pýtajú, ako si môžeme byť istí, že aj naši ľudia nepytliačia na nosorožce.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Príroda

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie