Najviac sa vlani predávali hodvábne šaty, žiadne mikiny a legíny, hovorí dizajnérka Michaela Bednárová
Pred rokom vytvorila MICHAELA BEDNÁROVÁ pre Denník N manuál, ako si doma ušiť rúško. Po roku s pandémiou sme sa s textilnou a odevnou dizajnérkou, ktorá od roku 2008 stojí za vlastnou značkou Puojd, rozprávali najmä o tom,
- prečo rúška spočiatku ponúkala zadarmo;
- koľko ľudí si kúpilo nové šaty v roku lockdownov;
- prečo Dedoles nevyrába ponožky s jej dizajnom
- a ako vznikajú darčekové predmety pre prezidentskú kanceláriu či ministerstvo zahraničných vecí.
Aký to bol pre vás rok?
Veľmi zvláštny v tom, že som úplne stratila reálne poňatie času. Uvedomila som si, že vlani v lete som počas uvoľnenia zažila aj veľmi veľa pekných momentov, ale vôbec si ich s minulým rokom nespájam, lebo to posledné náročné obdobie trvá už tak dlho, akoby od minulého leta prešli aspoň dva roky. Asi nikto z nás si podobne obmedzujúcu situáciu nevedel predstaviť, lebo sme žili v pohodlných časoch. Čo ma však unavuje asi najviac, je to, ako dlho to už trvá a že ani dnes presne nevieme, čo bude ďalej.
A ak ide o prácu, tak to bola tiež jedna veľká skúška. Ukázala mi niektoré veci, ktoré by som asi nikdy nepredpokladala – a to aj v dobrom slova zmysle.
Máte zrátané, koľko rúšok ste za minulý rok ušili?
To bude v tisíckach, ale presný počet neviem. Už na začiatku prvej vlny, keď sme rúška začali šiť s Lenkou Sršňovou a našimi kamarátmi, ktorí nám chodili pomáhať do ateliérov, to bolo cez dve tisícky, ale potom som rátať prestala. Vtedy sme to robili charitatívne, keď nás ľudia oslovili z rôznych organizácií, lebo rúška sa nedali zohnať a bol o ne veľký záujem.
Na jar ste rúška šili zadarmo a ľudí ste vyzývali, nech peniaze pošlú na účet Kto pomôže Slovensku. Kedy a prečo sa to zmenilo?
Približne v lete, keď