Idú peši aj dvetisíc kilometrov, bez rodičov a peňazí. Prečo je na americko-mexickej hranici toľko detských migrantov?
Bidenova administratíva čelí obrovskému návalu detí bez sprievodu dospelých. Prichádzajú z krajín Strednej Ameriky.
„Sme na úteku. Cesta je náročná. Ideme, padáme, zraníme sa,“ povedal pre BBC Michael, ktorý opustil svoju rodinu v Hondurase a vybral sa peši v starých teniskách a bez peňazí za americkým snom.
Každé ráno sa pred pokračovaním cesty v malej skupine pomodlia. Dodáva im to vraj vieru, že sa dostanú do Spojených štátov.
Michael má sedemnásť rokov a je jedným z tisícov detí, ktoré sa bez sprievodu dospelého snažia peši prejsť niekedy aj viac ako dvetisíc kilometrov dlhú cestu. Trvá to aj mesiac. Väčšina z nich je v jeho veku, ale sú medzi nimi aj stovky detí mladších ako dvanásť rokov.
Bidenova administratíva čelí veľkému návalu detí bez sprievodu dospelého, ktoré prichádzajú z Mexika, Hondurasu, Guatemaly či Salvádoru, teda z krajín Strednej Ameriky zasiahnutých ekonomickou krízou a prírodnými katastrofami.
Ako a kto prichádza?
Minulý rok migráciu trochu spomalili karantény a opatrenia proti covidu-19. Za celý rok na hraniciach zadržali 37-tisíc detí bez sprievodu dospelého. Tempo sa však radikálne zvýšilo. Za prvé dva mesiace tohto roku ich už zadržali 15-tisíc. S takým vývojom ľahko prekonajú číslo z roku 2019, keď do USA prišlo 75-tisíc detí.
Väčšinou prichádzajú peši. Môžu ísť samy alebo v sprievode pašeráka. Menšie deti idú často so starším súrodencom, ktorý je takisto neplnoletý.
„Deti bez sprievodu využívajú rovnaké spôsoby ako dospelí. Môžu cestovať na falošné doklady, úplne bez dokladov a pri chytení vôbec nerozprávajú. Môžu využívať
