Denník N

Ako sme dostali k ľuďom 16 odložených invalidných vozíkov a ako v tom zlyháva štát

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Národ starne, ľudí odkázaných na invalidné vozíky či polohovateľné postele a plošiny bude stále viac. Aj po liečbe covidu sa domov vracajú oslabení ľudia, podporu potrebujú aj rodiny postihnutých detí. A v skladoch a pivniciach zatiaľ stojí mnoho nevyužitých pomôcok.

Pôvodne to nebol nápad na veľké presúvanie zdravotníckych pomôcok po Slovensku. Hľadali sme invalidný vozík pre jedného človeka, o ktorom sme písali, a ozvalo sa nám aj jedno covidové oddelenie s prosbou o dva vozíky.

Denník N urobil krátkym blogom výzvu a ľudia mohli vozíky darovať. Na druhý deň ich bolo k dispozícii dvadsať v rôznych mestách Slovenska. Ozvali sa aj záujemcovia o vozík, aj takí, ktorí chceli darovať inú zdravotnú pomôcku.

Sedemdesiatpäťročná pani Anna zo Žiaru nad Hronom čaká na návrat manžela z covidového oddelenia. Už predtým bol chorý a slabý, no nárok na vozík ešte nemal. „Ešte pár metrov prejde. Ale von ho už nedostanem. Robila som pätnásť rokov opatrovateľku v Rakúsku, viem, že ho potrebuje. Po covide ešte viac,“ hovorila vďačne.

Ďalší vozík dostal mladý muž, ktorý bude mať nárok na vozík až o dva roky, ale ten svoj zničil v  dielni, kde sa snaží si privyrobiť. V Poprade si zase uplatnili nárok na polohovaciu posteľ pre otca, a tým už nemali nárok na vozík. Vozík od darcu sa im zíde na vychádzku.

V Šuranoch zasa bude chodiť s dcérou na vychádzky pani, ktorá má nohy v poriadku, ale pre operácie srdca už nevládze.

Chlapec z chudobnej rómskej rodiny, ktorá si sotva niečo dokáže vybaviť, dostal vozík tiež.

Dva vozíky sme dodali na covidové oddelenie, jeden na psychiatriu a dva dostalo zariadenie pre seniorov. Takto sme ich postupne umiestnili šestnásť. Umiestnili sme aj jednu špeciálnu stoličku a jednu posteľ. Ďakujeme všetkým darcom.

Prečo sa ocitajú hodnotné veci nevyužité v pivniciach ľudí alebo skladoch verejných inštitúcií, keď by mohli niekomu pomôcť a šetriť aj peniaze z rozpočtu?

Dvaja obdarovaní vozíkom. Ďakujeme.

Ako sa dostať k novému vozíku a aký absurdný je štátny systém

Zdravotné pomôcky sú určené zväčša na obdobie piatich rokov a odkázaná osoba ich môže získať cez zdravotnú poisťovňu a až po tom, čo využije túto možnosť, môže získať príspevok na takúto pomôcku z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny.

„Ak napríklad vezmete pre malé dieťa vozík zo zdravotnej poisťovne, o dva roky mu už veľkosťou nesedí. Vybavíte si príspevok z úradu práce sociálnych vecí a rodiny na druhý. Ten prvý musíte skladovať alebo môžete vrátiť na sklad. Stále však máte len jeden vozík na päť rokov. A to je málo,“ hovorí Mária Šárossyová, ktorá má dve postihnuté deti. „Až po uplynutí tohto obdobia je vec vaša a máte aj právo na novú pomôcku.“

Občas sa stane, že konkrétnu potrebnú vec nemá zdravotná poisťovňa na zozname. Ak si chce človek vybaviť na to príspevok z Ústredia práce, musí najskôr využiť postup cez zdravotnú poisťovňu. Tak si vyžiada niečo, čo je na jej zozname, dá to do pivnice a následne už má nárok na príspevok z Ústredia práce. Aj takto sa dostávajú veci do pivníc. Odkázaní ľudia si uvedomujú, že si takto zaobstarali aj niečo, čo nepotrebujú, štát im však týmto systémom nedáva inú možnosť. Snažia sa aspoň medzi sebou veci vymieňať.

Ak napríklad pacient do piatich rokov zomrie, musí rodina pomôcky vrátiť inštitúcii, ktorá ich pridelila. Tak sa dostávajú do skladov vozíky, postele, plošiny, ale aj mnoho iných vecí.

Niekde sa hromadia nepoužívané veci a niekde chýbajú.

K invalidnému vozíku alebo polohovateľnej posteli sa napríklad ťažko dostane aj niekto, u koho diagnóza netrvá minimálne rok. Chlapec v kóme po úraze na lyžiach tak musí ležať na obyčajnej posteli rok.

Norika Pamulová zo Spišskej Novej Vsi sa 23 rokov stará o ťažko postihnutého syna: „Keďže Viki dostal elektrický vozík, nemá nárok na polohovateľnú posteľ. Tá posteľ by nepomohla jemu, ale veľmi by pomohla mne, ktorá s ním manipulujem.“

Hovoríme o nákladnejších veciach. Pri niektorých pomôckach, napríklad barlách, by bolo ich repasovanie drahšie ako náklady na novú pomôcku – a tak sa nevracajú.

Čo sa deje s vrátenými vozíkmi a so zdravotnými pomôckami?

Okrem ľudí, ktorí majú dnes veci doma, majú sklady pobočky zdravotných poisťovní a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zverejňuje na svojom webe zoznam vrátených funkčných pomôcok, ktorý aktualizuje štvrťročne.

„Vrátenú funkčnú pomôcku možno poskytnúť príslušnému orgánu, zariadeniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, poskytovateľovi sociálnej služby, škole, školskému zariadeniu alebo fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá o ňu prejaví záujem a je na pomôcku alebo zdvíhacie zariadenie odkázaná,“ vysvetlila Marianna Šebová z kancelárie generálneho riaditeľa ústredia práce sociálnych vecí a rodiny. Odkázanosť chorý sa preukáže posudkom alebo potvrdením zdravotníckeho zariadenia.

Opýtali sme sa aj Všeobecnej zdravotnej poisťovne, či existuje takýto zoznam vrátených a pre ľudí dostupných zdravotných pomôcok. Neposlali nám ho a ani nie je zverejnený.

„Nemáme evidenciu o subjektoch a o počtoch zdravotníckych pomôcok, ktoré sa využívali za posledné dva roky,“ odpovedal hovorca VŠZP Matej Neumann na našu otázku, či je možné zistiť aspoň, v akých počtoch a kto (jednotlivec alebo zariadenie) využil používanú zdravotnú pomôcku.

Kým vo VŠZP sa pomôcky repasujú, tie z ÚPSVaR sa nerepasujú, pretože, ako uvádza Marianna Šebová, pacient je povinný vrátiť iba funkčnú pomôcku alebo funkčné zdvíhacie zariadenie.

Hovorí tiež, že ak sa časom pri skladovaní pomôcka pokazí, má pacient nárok na príspevok na opravu. Takýto nárok nevzniká zariadeniam, aj preto sa môžu sklady plniť.

Opýtali sme sa aj dvoch poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorí sa roky starajú o ťažko zdravotne postihnutých pacientov, či im niekedy ponúkli najprv použitú zdravotnú pomôcku. Takúto ponuku nikdy nedostali. Rovnakú skúsenosť majú poistenci súkromných zdravotných poisťovní.

„Stalo sa nám to raz, keď sme brali autosedačku. Vtedy nás povodili po sklade, ale ani jedna nebola pre nás vhodná. Boli to väčšinou špinavé malé sedačky. Tak až potom sme si mohli podať žiadosť,“ opisuje skúsenosť pani Zuzana, mama postihnutého pätnásťročného syna.

Lepšiu skúsenosť má dom seniorov v Batizovciach: „Ak si požiadame o použitú zdravotnú pomôcku zo zdravotnej poisťovne, dostaneme sa k nej,“ hovorí Anna Nemcová z Domova pod Tatrami. Samozrejme, najprv musia zdokladovať odkázanosť pacienta a pomôcku si musia sami vyžiadať.

Charita v Humennom dostala z Úradu práce k dispozícii tiež niektoré pomôcky, ktoré si vyžiadali.

Čo by sa malo zmeniť

Na Slovensku neexistuje systémové riešenie požičiavania takýchto pomôcok. V desiatich mestách sa toho ujal Slovenský Červený kríž a poskytuje niektoré pomôcky za symbolickú cenu, ktorá aspoň čiastočne vykryje náklady na sklad.

Niekde s tým pomáha samospráva, napríklad v Čiernom Balogu, v niektorých mestách iné charity alebo poliklinika. V niektorých prípadoch ide už o výrazne drahšie požičovné. A niekde sa k požičaniu vozíka či inej pomôcky vôbec nedostanete.

Aké základné kroky by mal urobiť štát?

  • Systém kvalitného repasovania používaných zdravotníckych pomôcok
  • Systém efektívneho skladovania a zriadenia požičovní (vhodné sú okrem úradov napríklad nemocnice)
  • Efektívna logistika v rámci väčšieho regiónu alebo celej krajiny
  • Dostatočné informovanie verejnosti o týchto možnostiach
  • Zbieranie dát
  • Sprístupnenie pomôcok aj ľuďom, ktorí nie sú papierovo na ne odkázaní
  • Sprehľadnenie všetkých informácií

Keď to ide v Holandsku…

Mária Šárossyová, ktorá okrem starostlivosti o svoje dve postihnuté deti poskytuje v troch mestách cez Centrum Svetielko komplexné služby pre deti s hendikepom, hovorí, že s obdivom sa pozerá na Holandsko.

„Mám tam priateľku, Slovenku, s postihnutým dieťaťom. Každému ťažko zdravotne postihnutému človeku sa venuje pri úvodnej diagnostike skupina odborníkov, navrhnú mu kompenzačné pomôcky. Dokonca sa prídu pozrieť domov, či má schody, ako je to v kúpeľni. Navrhnú všetky pomôcky na zapožičanie a kedykoľvek, keď niečo nevyhovuje, hneď je možné to vymeniť a opäť cez odborné posúdenie nahradiť niečím iným. Nič sa nekupuje, nedopláca, všetko sa požičiava.“

A dodáva to, čo nám potvrdili aj mnohí ďalší opatrovatelia postihnutých ľudí: „Ja nemám problém s používanými vecami, často ich kúpim cez internet, niektoré sa vozia aj zo zahraničia.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie