Veronika Prušová
Ústavný súd sa onedlho pridá medzi tie orgány, ktoré svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú boj s koronavírusom. Posúdi, či je uznesenie vlády z minulého týždňa, ktorým predĺžila núdzový stav, v súlade s ústavou.
Na rozhodnutie má čas do 1. apríla, teda do Zeleného štvrtka, ktorým sa začínajú veľkonočné prázdniny. Ak uznesenie či len jeho časti vyhlási za protiústavné, hrozí uvoľnenie opatrení, ktoré obmedzujú pohyb ľudí.
Plénum Ústavného súdu pravidelne zasadá v stredu. Ak sa nestretne mimoriadne v inom termíne, rozhodnutie spoznáme 31. marca. Či bude skôr, hovorkyňa súdu Martina Ferencová nepotvrdila.
„Presný termín rozhodnutia aktuálne nie je možné určiť,“ oznámila. Potvrdila len to, že súd rozhodne v zákonnej lehote. Do 1. apríla teda bude verdikt známy.
Veľká noc je na Slovensku najväčším kresťanským sviatkom pre katolíkov aj evanjelikov a zároveň tradičným obdobím návštev v rámci rodín. „Prioritou je ochrana zdravia,“ zdôrazňoval zastupujúci minister zdravotníctva Eduard Heger (OĽaNO) potrebu odpustiť si tento rok tradičné veľkonočné rituály s tým, že na budúci rok by sa už sviatky mohli odohrávať tak, ako sú ľudia zvyknutí.
To, aké pravidlá cez sviatky budú platiť, však bude zrejmé až na poslednú chvíľu. V Košiciach na Ústavnom súde sa rozhodne napríklad aj o tom, či sa opäť neotvoria kostoly. Alebo či na prázdniny nepocestujú rodiny na chalupy za hranice okresu ich trvalého bydliska.
Smer zovšeobecnil, Žilinka ide po konkrétnostiach
Ústavný súd bude rozhodovať o uznesení vlády na základe dvoch podaní. V pondelok sa naň obrátili poslanci Smeru, ktorých zastupuje exminister vnútra Robert Kaliňák. Uznesenie označili za vcelku protiústavné, teda vrátane núdzového stavu.
Deň po opozičných poslancoch sa na ústavných sudcov obrátil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý už pred týždňom napadol vyhlášky hlavného hygienika.
Aj generálny prokurátor spochybňuje vládne uznesenie o predĺžení núdzového stavu. Nie však celé, len jednotlivé časti. Vyhlásenia núdzového stavu sa nedotkol. Spochybňuje obmedzenie pohybu či plošné testovanie.
Žilinka žiada Ústavný súd, aby napadnuté časti uznesenia vlády podrobil testu proporcionality – teda aby posúdil, či obmedzenia základných práv a slobôd sú primerané účelu, ktorý sa má dosiahnuť ich obmedzením.
Generálny prokurátor upozorňuje, že zákazom pohybu vláda zasahuje aj do ďalších práv, napríklad do vlastníckeho práva. Mnohí ľudia nemôžu užívať majetok v inom okrese. Stále je totiž zakázané cestovať aj na vlastné domy a chalupy, ktoré majú ľudia v iných okresoch, ako je ich adresa trvalého pobytu.
Hovorí aj o zásahu do slobody náboženského vyznania, pretože je zakázaná účasť na omšiach a službách Božích. V konkrétnych častiach uznesenia vlády vidí aj zásah do práva slobodného združovania, no varuje aj pred zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Napáda tak vlastne zatvorenie prevádzok reštaurácií a obchodov.
Problém vidí Žilinka aj v zákaze cestovať do zahraničia. „Absolútny zákaz vycestovania do zahraničia za účelom rekreácie nie je nevyhnutný,“ napísal v podaní. Namiesto zákazu spomína šetrnejšie opatrenie, keď by dovolenkári po návrate na Slovensko išli do karantény v štátom určenom zariadení a podrobili sa testu na vlastné náklady. Prípadne hovorí o zákaze len do tých krajín, kde preukázateľne existuje hrozba nových mutácií koronavírusu.
Generálny prokurátor sa pýta, či má vláda oprávnenie svojím rozhodnutím obmedziť počas núdzového stavu slobodu pohybu a pobytu akoukoľvek formou. Pripomína, že podľa platného znenia ústavného zákona o bezpečnosti štátu možno nariadiť zákaz vychádzania len v čase vojny a v čase výnimočného stavu.
Testovanie môže byť zásahom do integrity
Žilinka si v podaní všíma aj plošné testovanie, pri ktorom sa podľa neho dá len ťažko hovoriť o dobrovoľnosti, keď je vynútené hrozbou straty zamestnania, zákazom sprevádzať svoje deti do materskej a základnej školy.
A pridáva aj ďalšie aspekty v neprospech vykonávania antigénového testu – odber biologického materiálu je podľa neho „zásahom do telesnej integrity človeka“.
Generálny prokurátor pripomenul, že plošné testovanie zvyšuje mobilitu, čím sa znižuje účinok zákazu vychádzania. Okrem toho si osvojil argumenty odborníkov, ktorí upozornili na nízku efektivitu vynaložených peňazí pri celoplošnom testovaní. Tie by sa dali použiť na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti.
Žilinka je presvedčený, že v právnom štáte musí byť celoplošné testovanie antigénovými testami založené na dobrovoľnej báze a musí rešpektovať základné princípy právneho štátu.
Žilinka má šancu na úspech
Ústavný súd už raz vyhlásenie núdzového stavu posudzoval. Bolo to vlani na jeseň, aj vtedy podnet podali opoziční poslanci a generálna prokuratúra a spochybnili vyhlásenie núdzového stavu ako celku.
Ústavní sudcovia v októbri 2020 povedali, že je to vláda, a nie súdna moc, kto nesie primárnu zodpovednosť za bezpečnostnú situáciu v štáte, pripomína Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského.
Úlohou súdu je len zasiahnuť voči zjavným excesom alebo v situácii, ak by došlo k zneužitiu núdzového stavu. Ústavný súd tak rozhodol aj v kontexte epidemickej situácie z jesene, ktorá bola výrazne priaznivejšia, ako je dnes. Aj to je dôležité.
„Preto sa domnievam, že Ústavný súd miesto vyhlásenia protiústavnosti celého uznesenia dá prednosť vyhláseniu protiústavnosti vybraných obmedzení slobody pohybu a pobytu z dôvodu rozporu s princípom proporcionality,“ dodáva Bujňák.
Právnička Slávka Henčeková, ktorá je doktorandkou na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a pracuje aj ako asistentka poslanca Jána Benčíka (Za ľudí), dáva väčšiu šancu na úspech Žilinkovi ako poslancom. Generálny prokurátor totiž na rozdiel od nich uvádza nové argumenty, ktoré pred Ústavným súdom ešte nezazneli.
Henčeková sa však zamýšľa, či plošné testovanie a s ním súvisiace obmedzovanie základných práv a slobôd možno považovať za zjavný exces alebo nie. „Netrúfam si tipnúť, ako to dopadne, ale nemyslím si, že je argumentácia generálneho prokurátora úplne bez šance na úspech,“ dodala.
Šanca na nápravu je minimálna
Čo sa stane, ak by generálny prokurátor či poslanci na Ústavnom súde uspeli? Určujúce bude odôvodnenie samotného rozhodnutia ústavných sudcov. Otázne je hlavne to, čo by sa stalo, ak by súd zrušil uznesenie ako celok vrátane vyhláseného núdzového stavu.
„Zostáva otvorená otázka, či by vláda mohla núdzový stav prijať nanovo. Podľa súčasného znenia ústavného zákona sa zdá, že áno,“ hovorí Henčeková. Bujňák o tom pochybuje. Myslí si, že ak by Ústavný súd povedal, že na núdzový stav neexistuje dôvod, vláda by na to už reagovať nemohla.
Bujňák si však myslí, že „pravdepodobnejší je podobný scenár ako v máji 2020, keď Ústavný súd pozastavil účinnosť časti zákona o elektronických komunikáciách a v odôvodnení nasmeroval parlament k tomu, ako by mohla daná zákonná úprava vyzerať.“ Parlament si nechal povedať, a podľa právnika sme tak videli ústavný dialóg.
To sa môže zopakovať aj v prípade, ak vyhlási za protiústavné vybrané obmedzenia slobody pohybu a pobytu. „V odôvodnení vie vládu nasmerovať k tomu, kde sú hranice proporcionality a kde už dochádza k ich prekročeniu,“ dodal Bujňák. Treba zdôrazniť, že pri tomto rozhodovaní nepozastavuje Ústavný súd účinnosť napadnutého uznesenia, ale vyhlasuje ho za protiústavné, respektíve jeho časti.
A kedy je rozhodnutie Ústavného súdu právoplatné? Stane sa tak dňom doručenia účastníkom konania, teda vláde, skupine poslancov a generálnemu prokurátorovi.
Ak by sa stalo, že Ústavný súd vyhovie opozičným poslancom zo Smeru či generálnemu prokurátorovi, šanca na nápravu a opätovné obmedzenie pohybu bude síce možná, ale ide skôr len o teoretickú šancu. Musela by totiž zasadnúť vláda a narýchlo pripraviť nové uznesenie, čo je v čase koaličnej krízy veľmi otázne.
Ak sa tak nestane, reálne hrozí, že v prípade zrušenia uznesenia vlády v častiach týkajúcich sa obmedzenia pohybu, môžu veľkonočné sviatky prebiehať ako v minulosti. Teda bez mnohých obmedzení.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
