Denník N

Môže sa stať Viktor Orbán lídrom európskej pravice? Nemá na to dosť sily, hovorí analytik

Maďarský premiér Viktor Orbán pred stretnutím s delegáciou Európskej ľudovej strany v Bruseli v marci 2019. Foto - TASR/AP
Maďarský premiér Viktor Orbán pred stretnutím s delegáciou Európskej ľudovej strany v Bruseli v marci 2019. Foto – TASR/AP

Viktor Orbán je ideologickým lídrom krajnej pravice v strednej Európe, ale nebude schopný reorganizovať celú európsku pravicu, tvrdí politológ Dániel Hegedűs.

Maďarský premiér Viktor Orbán pred niekoľkými dňami vyhlásil, že so svojimi talianskymi a poľskými spojencami chce reorganizovať európsku pravicu.

Tomuto vyhláseniu predchádzalo vystúpenie Fideszu z najväčšieho klubu europarlamentu, keď zmenil svoje vnútorné pravidlá tak, že maďarskú vládnu stranu v podstate donútil k odchodu.

Politológ Dániel Hegedűs z organizácie German Marshall Fund však tvrdí, že Orbán nemá dosť sily na to, aby sa stal lídrom európskej pravice a prípadné sankcie EÚ by mohli výrazne komplikovať šance Fideszu aj v blížiacich sa maďarských voľbách. Rozhovor vznikol v rámci projektu Denníka N Pozsonyi podcast.

Odchod Fideszu z Európskej ľudovej strany (EPP) sa naťahoval vyše dvoch rokov. Čo bolo tým rozhodujúcim momentom, pre ktorý k tomu napokon došlo?

Hovoril by som radšej o dlhej erózii vo vzťahu dvoch strán. Najzávažnejšou udalosťou posledných mesiacov bolo blokovanie sedemročného rozpočtu Európskej únie a záchranného balíka proti dôsledkom korony. Poslednou kvapkou však mohlo byť vyjadrenie europoslanca Tamása Deutscha, vedúceho delegácie Fideszu v decembri. Deutsch prirovnal ochranu právneho štátu v EÚ k spôsobom gestapa a maďarskej komunistickej štátnej polície. Nepriamo k nim teda prirovnal aj Manfreda Webera (šéf klubu Európskej ľudovej strany v europarlamente – pozn. red.), ktorému svoje slová adresoval. Skutočnosť, že Maďarsko chce napadnúť mechanizmus kontroly právneho štátu na Súdnom dvore EÚ, dostala nemecké strany CDU a CSU z tábora obhajcov Fideszu k jeho kritikom.

Ako sa to prejavilo?

Týždeň pred zasadnutím klubu PP 5. marca predložila nemecká, francúzska a talianska delegácia taký návrh na zmenu stanov, ktorý vyznieval v prospech Fideszu. Podľa tohto návrhu by nebolo možné vylúčiť kompletné poslanecké skupiny. Nemecká delegácia však tento návrh nakoniec odmietla, čo ukazovalo obrat v politike CDU/CSU voči Fideszu. Tento obrat umožnil, aby sa v klube EPP mohli administratívnym riešením zbaviť Fideszu.

Vy ste už aj inde hovorili o tom, že ďalší osud Fideszu v európskej politike závisí od vývoja v Nemecku. Novým predsedom CDU sa nedávno stal Armin Laschet, môže to ďalej stupňovať medzinárodnú izoláciu Fideszu?

Strata pozícií orbánovcov v Európskej ľudovej strane vedie k ich izolácii. Na druhej strane by som nepreceňoval význam európskej straníckej politiky v medzištátnych vzťahoch, respektíve v politickej dynamike v Rade EÚ. Nemecko a Maďarsko budú aj naďalej dôležitými partnermi, ktorí si veľmi nemôžu dovoliť, aby ich vzťahy vyústili do deštruktívnych konfliktov. Armin Laschet pustil Orbánovu ruku skôr, ako sa očakávalo, ale nemyslím si, že by to malo dôsledky aj v maďarsko-nemeckých vzťahoch. Dôležité budú výsledky volieb do bundestagu v septembri. V CDU je momentálne veľká panika, pretože koalícia socialistov, liberálov a zelených môže získať aj vládnu väčšinu. Ak tieto voľby oslabia Laschetovu pozíciu, na čelo CDU sa môžu dostať konzervatívnejšie sily, ktoré majú smerom k Orbánovi viac trpezlivosti.

Fidesz komunikuje celý tento proces tak, že sa Európska ľudová strana presúva smerom doľava a skutoční pravičiari v nej už nemajú čo hľadať. Má táto argumentácia akýkoľvek pravdivý základ?

Ak sa považuje za posun doľava, že Európska ľudová strana berie vážne základné hodnoty EÚ ako demokracia, právny štát a základné ľudské práva vrátane menšinových práv, tak áno. Ja si však nemyslím, že by to bolo posun doľava. Členské strany EPP sa snažia v domácej politickej súťaži oslovovať voličov politického stredu. Potrebujú to na získavanie väčšiny. V mnohých krajinách to znamená aj podporu progresívnych odkazov. To sa, samozrejme, nezhoduje so stanoviskom maďarskej vlády, ktorá zakladá svoju komunikáciu na hľadaní nepriateľov – či už nenávisťou k cudzincom, alebo novšie k  LGBTQ komunitám. Podľa mňa sa pozícia EPP fundamentálne nemenila, skôr maďarská vládna strana si zvolila v posledných šestich rokoch radikálny alebo extrémne pravicový smer.

Viktor Orbán s Angelou Merkelovou na samite lídrov EÚ v decembri 2020. Foto – TASR/AP

Aké praktické straty znamená pre Fidesz vystúpenie z EPP?

Najväčšou stratou je, že nebudú mať vplyv na vnútorné procesy a tvorbu politiky najväčšieho európskeho klubu. Ak sa však europoslanci Fideszu presunú do klubu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), čo je podľa mňa najpravdepodobnejší scenár, to by pre orbánovcov neznamenalo veľkú stratu. Už po roku 2019 totiž dostali málo riadiacich pozícií v rôznych výboroch. V druhej časti tohto roka sa budú znova prerozdeľovať pozície v europarlamente a Fidesz sa do tejto súťaže môže zapojiť už v novom klube. Kráti to ich čas na hľadanie novej politickej rodiny, ak nechcú prísť o všetky riadiace pozície vo výboroch.

Na základe vyjadrení Viktora Orbána by sme však mohli dospieť aj k tomu, že si nechce vyberať z existujúcich klubov, ale chce vytvoriť nový spolu s ďalšími pravicovými alebo krajne pravicovými stranami. Je to reálne?

Viktor Orbán má momentálne zrejme takýto plán, ale podľa mňa to presahuje jeho možnosti. Aj napriek tomu, že jeho vplyv v európskej politike je väčší než ktoréhokoľvek z jeho predchodcov. Podľa mňa je reálnejšie, že by posilnil Európskych konzervatívcov a reformistov. Ak by z druhého, radikálne pravicového klubu Identita a demokracia (ID) prestúpili takí závažní aktéri ako Liga Mattea Salviniho, význam ECR by sa výrazne zvýšil. Opakovane sa hovorí o tom, že v tejto veci prebiehajú rokovania medzi maďarskou, poľskou a talianskou stranou. Podľa mňa je isté, že budúcnosť Fideszu je v ECR, a môžeme byť veľmi skeptickí, pokiaľ ide o to, že by Viktor Orbán mohol zmeniť európsku pravicu.

Prečo?

Nasvedčuje tomu viac znakov. Tento projekt komunikujú nahlas hlavne Maďari a Taliani, ale u Poliakov to vyvoláva menej reakcií, pričom oni budú mať rozhodujúcu rolu. Najväčšiu silu klubu ECR tvorí poľská vládna strana PiS. Nebolo by v ich záujme, aby sa klub rozšíril o ešte väčšiu delegáciu, ktorou by bola talianska Liga. V mnohých politických otázkach majú PiS a Liga rozdielne postoje. Čo sa týka napríklad vzťahu k Rusku, čo je v poľskej vnútornej politike jedna z hlavných tém, Salvini je známy svojím proruským postojom. Teraz napríklad podporuje schválenie ruských vakcín. Tieto otázky výrazne sťažujú spoluprácu v Poľsku. Sú však aj ďalšie oblasti, v ktorých sa stanoviská klubov ID a ECR rozchádzajú. Kým prvú tvoria väčšinou západoeurópske krajne pravicové strany, v druhej je po vystúpení britských toryovcov stredo- a východoeurópska dominancia.

Matteo Salvini a Viktor Orbán. Foto – TASR/AP

V čom sú ich stanoviská nezlučiteľné?

Kým ID presadzuje menší európsky rozpočet a obmedzenú redistribúciu, stredoeurópske krajiny sú väčšinou za štedrejšiu kohéznu politiku. Západoeurópska krajná pravica by rada obmedzovala aj slobodný pohyb v rámci EÚ, čo by bolo pre maďarskú alebo poľskú vládu z ekonomického hľadiska neprijateľné. Kluby strán krajnej pravice nie sú známe tým, že by veľa rokovali o odborných otázkach, práve naopak, stranícka disciplína je u nich najslabšia. Existujú teda veľmi silné argumenty na to, prečo sa nikomu zatiaľ nepodarilo vytvoriť jednotný klub krajnej pravice v europarlamente – vrátane Viktora Orbána, ktorý sa o to pokúsil v roku 2019. To nevylučuje, že by sa teraz mohol stať politický zázrak, ale nie je to pravdepodobné.

Predstava, podľa ktorej je už pre Viktora Orbána maďarské politické ihrisko priúzke a chcel by sa stať lídrom európskej pravice, nie je teda vyslovene reálna?

Človek si môže vybrať, na ktorom ihrisku sa chce hrať, ale to, či jeho pravidlá budú akceptovať na tomto ihrisku aj ostatní, závisí od nich. V tejto hre sú prítomní veľmi seriózni európski hráči. Matteo Salvini má dobrú šancu stať sa premiérom. Nie je bežné, aby maďarský premiér dával impulzy lídrovi jednej z najsilnejších talianskych strán a možno budúcemu premiérovi Talianska. V strednej a východnej Európe mal Viktor Orbán bezpochyby pozíciu ideologického lídra a je referenčným bodom v kruhoch krajnej pravice, dokonca aj na transatlantickej úrovni. To však neznamená, že všetci budú sledovať jeho ideologické pokyny aj napriek vlastným záujmom. Ďalším dôležitým faktorom je, že možný vstup talianskej Ligy do klubu ECR vo veľkej miere závisí od súčasnej členskej strany tohto klubu, ktorou je najsilnejšia talianska opozičná strana Bratia Talianska a ktorej podpora momentálne najdynamickejšie stúpa v Taliansku. Ak sa predsedníčka strany Giorgia Meloni bude pozerať na Ligu ako na súperku, nemusí podporiť posilnenie medzinárodnej pozície Salviniho. Túto otázku určuje vnútropolitický vývoj v Taliansku, na ktorý Viktor Orbán žiadny vplyv nemá.

Od parlamentných volieb v Maďarsku nás delí jeden rok. Aký vplyv môže mať zmena medzinárodnej pozície Fideszu na vnútropolitické procesy v Maďarsku?

Kampaň pred voľbami v roku 2022 bude agresívnejšia ako ktorákoľvek od roku 2010. Nemôžeme si robiť ilúzie, že členstvo v Európskej ľudovej strane zmierňovalo politické pozície Fideszu, ale teraz už to tak určite nebude. Skutočná otázka bude, či budú inštitúcie EÚ schopné do maďarských parlamentných volieb urobiť kroky, napríklad vo forme sankcií, ktoré môžu maďarskú vládnu stranu oslabiť. Mnohí by na to povedali, že tým by hnali vodu na mlyn Fideszu, lebo by ešte intenzívnejšie mohli ťažiť z útokov proti Únii.

Politológ Dániel Hegedűs. Foto – archív D. H.

Nie je to tak?

Ja si myslím, že tí, ktorí sú tomu otvorení, aj tak volia Fidesz, ale v Maďarsku je veľmi veľa neistých alebo opozičných voličov, ktorí naozaj počítajú s tým, že Únia raz vystúpi na obhajobu demokracie a právneho štátu v Maďarsku a proti štátom riadenej korupcii. Ak by sa do centra európskych sankcií dostali maďarské korupčné štruktúry, to by mohlo značne oslabiť pozíciu Fideszu medzi neistými voličmi. Iná otázka je, samozrejme, ako by sa tieto odkazy dostali k neistým voličom v maďarskom mediálnom priestore, ktorého veľký podiel je pod kontrolou vlády. Tí, ktorí sa o politiku zaujímajú, sa však k týmto odkazom ešte vždy dostávajú.

Maďarsko a Poľsko už napadli na Súdnom dvore EÚ mechanizmus, ktorý spája vyplácanie európskych peňazí s kontrolou právneho štátu. Uplynuli už tri mesiace od dohody na európskom rozpočte a nevieme, či tento mechanizmus vstúpi do platnosti pred parlamentnými voľbami v Maďarsku. Dosiahol tým Viktor Orbán, čo chcel, keďže získal čas do volieb?

Túto otázku môžeme plnohodnotne zodpovedať v apríli 2022. Teraz vidíme, že Maďarsko a Poľsko naozaj chcú získať čas. Svoje žaloby predložili na súdny dvor v poslednej chvíli. Môžeme si byť istí, že Európsky parlament ako spolutvorca legislatívy požiada súdny dvor o skrátené konanie. Súdny dvor to automaticky nemusí prijať, ale nie je to vylúčené. Bude v rukách súdneho dvora, kedy o tom rozhodnú, a v rukách Európskej komisie, kedy začne toto nariadenie aplikovať.

Kedy to môže byť reálne?

Podľa oficiálneho stanoviska Komisie aplikácia nariadenia nie je pozastavená a od prvého januára monitorujú príslušné procesy v členských štátoch, ale nemôžu navrhnúť sankcie do rozhodnutia súdneho dvora. Komisárka Věra Jourová pred niekoľkými týždňami povedala, že rozhodnutie očakáva koncom leta. Prisľúbila, že smernica o aplikácii bude hotová do jedného mesiaca od rozhodnutia a Komisia už pred koncom roka navrhne sankcie voči tým členským štátom, kde to považuje za potrebné. Ja si myslím, že to bolo optimistické vyjadrenie, no azda to nebola len rétorická výhovorka, ale odzrkadľuje aj politickú vôľu. Ak sa tento najoptimistickejší scenár naozaj naplní, nevylúčil by som, že sankcie oznámené koncom roka by mohli mať vplyv na maďarské voľby v roku 2022.

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Európska únia

Pozsonyi podcast

Viktor Orbán

Svet

Teraz najčítanejšie