Veronika Folentová
Môžem zaviezť deti na víkend k starým rodičom, keď sú už zaočkovaní? Musím nosiť respirátor, keď už mám obe dávky vakcíny?
A pustia po roku za zaočkovanými seniormi návštevy, keď sú napríklad už aj ich deti zaočkované?
So zvyšujúcim sa počtom očkovaných rastie aj počet otázok, či by sa pre nich mali uvoľniť pravidlá.
Celkovo je na Slovensku zaočkovaných druhou dávkou viac ako 250-tisíc ľudí. Vakcínou sú chránení až po 14 dňoch od podania druhej dávky. Už dnes majú očkovaní výnimku z testovania – nepotrebujú test do práce či na poštu a do banky.
Najpoctivejšia odpoveď je, že ešte treba na uvoľňovanie počkať. Oplatí sa však detailnejšie pozrieť na to, ako na tom sú zaočkovaní a či k nim máme pristupovať inak ako k ostatným.
Bezpečný by mohol byť kontakt očkovaného s očkovaným
O očkovaní a jeho efekte dnes nemáme dostatok informácií. Nevieme ešte spoľahlivo povedať, nakoľko nás vakcíny chránia pred infekciou. „Vieme, že nás určite chránia pred ťažkým priebehom a úmrtím. Aká je však ich ochrana pred samotnou možnosťou infikovať sa a eventuálne nakaziť niekoho iného, to je stále predmetom výskumu,“ hovorí Peter Visolajský, lekár z Fakultnej nemocnice v Nitre a bývalý člen permanentného krízového štábu.
Aj na Slovensku sa už vyskytli prípady, keď sa ľudia nakazili aj po očkovaní. Výrazná väčšina z nich bola ešte len po prvej dávke. Viac ako 14 dní po druhej dávke, keď by už mal mať človek dostatočnú imunitu, sa infikovalo len šesť ľudí – z vyše dvestotisíc.
„Ešte nevieme, do akej miery zaočkovanie bráni prenosu vírusu. Vieme, že všetky registrované vakcíny chránia zaočkovaného pred ťažkým priebehom a úmrtím na covid-19,“ hovorí Visolajský. To znamená, že aj očkovaný môže ochorieť, no priebeh bude uňho ľahký.
Podstatné pre túto diskusiu však je, či a ako veľmi môže vírus ďalej šíriť. „Nemáme dnes dostatok informácií na vyhlásenie, že zaočkovaný človek nepredstavuje infekčné riziko pre nezaočkovaného,“ povedal.
Visolajský hovorí, že kontakty medzi očkovanými navzájom by mali byť bezpečné. „Teda ak zaočkovaný človek navštívi svojho rodiča či starého rodiča a ten je zaočkovaný tiež, malo by to byť bezpečné za predpokladu, že od očkovania ubehlo aspoň 14 dní,“ hovorí Visolajský.
Epidemiologička Alexandra Bražinová však upozorňuje, že situáciu komplikujú nové varianty vírusu – ich mutácie spôsobujú, že sa do istej miery vyhýbajú imunitnej odpovedi, ktorá sa rozvinie po očkovaní. To znamená, že očkovanie nemusí byť rovnako účinné pri niektorých variantoch vírusu. Už dnes vieme, že aj vakcíny, ktorými očkujeme na Slovensku, sú menej účinné pri juhoafrickom a brazílskom variante. Brazílsky sme na Slovensku zatiaľ nezaznamenali, niekoľko prípadov juhoafrického áno.
„Rovnako ako v zahraničí, aj u nás sú pravidlá pre ľudí po očkovaní predmetom odborných diskusií. Je to proces, ktorý práve prebieha naprieč celou EÚ aj mimo nej,“ povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Celkovo úrad verejného zdravotníctva zaznamenal ku koncu februára 1059 prípadov infekcie koronavírusom u zaočkovaných ľudí. Ku koncu februára bolo prvou dávkou zaočkovaných 315-tisíc ľudí a 133-tisíc malo aj druhú dávku. Po prvej dávke sa nakazilo 861 ľudí, z toho výrazná väčšina do štrnástich dní.
Po druhej dávke zaznamenali 198 infikovaných, z toho v 192 prípadoch do 14 dní po podaní druhej dávky.
Nemôžeme diskriminovať
Pravidlá sa podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Eliášovej musia nastaviť tak, aby neboli diskriminačné. Výhodu by mohli mať očkovaní napríklad pri cestovaní. Európska komisia predložila návrh na vytvorenie digitálneho zeleného osvedčenia (COVID pas) s cieľom uľahčiť bezpečný voľný pohyb občanov v rámci EÚ počas pandémie.
Mnohí by však po zaočkovaní očakávali väčšie úľavy, a to aj z opatrení, ktoré platia na Slovensku. Epidemiologička Alexandra Bražinová hovorí, že je prirodzené, že očakávame, že zaočkovaní budú mať oproti nezaočkovaným určité výhody – lebo cieľom očkovania je spomaliť a eventuálne zastaviť šírenie infekcie covid-19 medzi ľuďmi.
„Má to však niekoľko limitácií. Nemyslím si, že by sa mali pre zaočkovaných uvoľňovať pravidlá v situácii, keď ešte nie je dostatočná dostupnosť vakcín pre všetkých, čo sa chcú dať zaočkovať. Nepovažujem to za férové,“ hovorí Bražinová.
Súhlasí s ňou aj lekár Peter Visolajský. Kým nie je dostatok vakcín a počet záujemcov o očkovanie je vyšší ako dostupnosť vakcíny, je podľa neho nemorálne „už zaočkovaných šťastlivcov nejako zvýhodňovať“.
Preto si myslí, že debata o uvoľňovaní obmedzení pre zaočkovaných je predčasná. „Ak budeme mať zaočkovanú väčšiu časť populácie a hlavne všetkých najrizikovejších obyvateľov, iste sa začne významné uvoľňovanie opatrení, tak ako to dnes vidíme v Izreali,“ hovorí Visolajský.
V domovoch očkujeme pomaly
„Očkovaním určite znižujeme riziko šírenia infekcie, nemôžeme sa však naň úplne spoliehať. Aj zaočkovaní musia naďalej nosiť rúška a respirátory a dodržiavať ostatné opatrenia. Za takýchto okolností si viem predstaviť aj návštevy v domovoch sociálnych služieb,“ hovorí epidemiologička Bražinová.
Práve domovy sociálnych služieb sú mimoriadne rizikové miesta na prenos nákazy aj preto, že sú tam najmä veľmi zraniteľní ľudia. Napriek tomu druhou dávkou stále nie je zaočkovaná ani polovica zo zariadení. V utorok ministerstvo zdravotníctva informovalo, že prvou dávkou je zaočkovaných 60 percent a len 29 percent má druhú dávku. Tempo očkovania v týchto zariadeniach je pomalé.
Aké fatálne môže byť pomalé očkovanie domovov sociálnych služieb, ukazuje prípad zo zariadenia v Modrovej v Trenčianskom kraji, o ktorom informovala TV Markíza. Za dva týždne v zariadení zomrela tretina klientov, celkovo 22 ľudí. Zariadenie požiadalo o očkovanie, no nestihli to pred tým, ako sa nákaza rozšírila. Vakcínu dostala len časť personálu.
Klientov centier chodia očkovať mobilné jednotky priamo do zariadení.
V záujme ochrany klientov sú v domovoch seniorov už dlhodobo zakázané návštevy, čo nepriaznivo vplýva na duševný stav klientov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
