Chceli prestávku vo vzťahu, ale nedokázali ju využiť – dva páry, dva príbehy
Ak nemá dočasné odlúčenie partnerov jasné pravidlá a cieľ, len ťažko niečo vyrieši.
Keď bola Lucia mladé dievča, bola presvedčená, že ak sa raz vydá, nikdy nebude schopná odpustiť neveru. Tak ako pre mnohých ľudí na prahu dospelosti bola to pre ňu otázka „života a smrti“. Žiadne kompromisy, žiadna snaha o pochopenie.
Po dvadsiatich rokoch manželstva, troch deťoch, piatich sťahovaniach, z toho v jednom prípade do zahraničia, sa na to už pozerá celkom inak.
„Manžel ma podviedol pred pár rokmi a klamala by som, keby som povedala, že som to nečakala, aj keď ma to teda zabolelo. Naše manželstvo bolo vinou nás oboch dlhšie nefunkčné, celkom klasicky sme ho udržiavali kvôli deťom, ale aj z praktických dôvodov. Kríza nás zastihla v zahraničí, kam sme odišli za lukratívnym zárobkom a za dobrými školami pre deti. Zaťali sme zuby a ťahali to ďalej aj preto, lebo sme mali uzavreté pracovné zmluvy, dlhodobo prenajatý dom a zaplatené školné,“ hovorí Lucia.
Po návrate na Slovensko ich však spolu nedržalo takmer nič. Deti zostali aj tak študovať v zahraničí, rodina mala k dispozícii dva byty, takže manželia ani nemuseli spolu bývať. Logickou koncovkou by bol asi rozvod, o čom Lucia a jej manžel Stano nielen ticho uvažovali, ale aj
