Denník N

Primár urgentu: Covid poškodzuje aj srdce a pečeň. Či budú mať ľudia dlhodobé problémy, uvidíme až neskôr

Július Hodosy na centrálnom príjme v ružinovskej nemocnici v Bratislave. Foto N - Tomáš Benedikovič
Július Hodosy na centrálnom príjme v ružinovskej nemocnici v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Július Hodosy hovorí, či sa dá na možnú infekciu koronavírusom vopred pripraviť, ako sa o seba starať počas miernejšieho priebehu choroby, ale aj o tom, ako covid zráža krv a či sa situácia na jeho oddelení zlepšuje.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • ktorý deň od nákazy dochádza k zhoršeniu stavu pri britskom variante;
  • pri akej saturácii krvi už treba navštíviť lekára;
  • či sa v ružinovskej nemocnici objavili prípady infekcie zaočkovaných ľudí;
  • čo vraví primár známym, ktorí sa ho pýtajú, „či je Astra bezpečná“;
  • kedy sa v krvi tvoria nebezpečné zrazeniny a ako covid zráža krv.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Ako to momentálne vyzerá na vašom urgentnom príjme v ružinovskej nemocnici? Možno hovoriť o zlepšení?

Pacientov je za posledný týždeň o niečo menej, takže situácia je trochu lepšia.

Máte kapacitu aj na pacientov, ktorí neprichádzajú s covidom? Predpokladám, že stále dochádza k autonehodám a zhoršeniam iných chorôb.

Urgentné prípady prijímame bez ohľadu na covid a verím, že aj ostatné nemocnice fungujú takto. Druhá vec je, že máme mesačne o približne štvrtinu pacientov menej než pred pandémiou. To robí veľký rozdiel. Keby tých 1200 ľudí zrazu prišlo, tak by sme to nezvládli, lebo pacienti s covidom sa u nás zdržia dlhšie ako bežné prípady. Zároveň sme sa museli rozdeliť na covidovú a necovidovú časť. Práve v tomto nám pomáha lockdown. Na ceste je menej áut, takže je menej nehôd. Zavreté sú aj športoviská, ktoré sú častým zdrojom úrazov.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Dovolenky v zahraničí sú od minulého týždňa zakázané. Zmenilo to nejako počty pacientov s cestovateľskou anamnézou?

Na cestovateľskú anamnézu posledné dva-tri mesiace neberieme nejaký zásadný ohľad, aj keď sa na to samozrejme pýtame. Väčší dôraz sme kládli zo začiatku na to, z ktorého okresu v rámci Slovenska pacienti prichádzajú, lebo v konečnom dôsledku sme na tom horšie ako niektoré iné krajiny.

Po sociálnych sieťach nedávno koloval obrázok röntgenu pľúc pacienta, ktorý sa vrátil zo Zanzibaru. Na snímke ich takmer nevidno. Čo s nimi vírus spravil?

Ešte stále sa snažíme porozumieť tomu, čo vlastne vírus s pľúcami robí. Keď však infekcia dôjde do štádia, že sú celé biele, tak nejde až tak o vírus, ako o váš imunitný systém. Ten sa nejakým spôsobom zblázni a veľmi nevhodne na infekciu v pľúcach zareaguje. Vaša imunitná reakcia následne poškodzuje celé okolité tkanivo, ktoré bolo dovtedy zdravé.

Snímka pľúc pacienta s cestovateľskou anamnézou, ktorá v marci kolovala po sociálnych sieťach. Zdroj – reprofoto/Facebook

Je to komplexný proces, ale takzvané zatienenie na pľúcach znamená, že tie malé pľúcne mechúriky, ktoré sa podieľajú na výmene plynov pri dýchaní, sú zaplavené zápalovou tekutinou. Ak je takáto nevzdušná iba malá časť pľúc, nie je to až taký problém. Dýcha sa vám ťažšie, ale v princípe to viete presmerovať do zdravých častí. Pokiaľ je však poškodenie také veľké, že obidve pľúca sú čisto biele, tak dýchanie nemáte kam presmerovať.

Aká časť pacientov s covidom trpí takouto reakciou a viete odhadnúť dopredu, kto je ňou viac ohrozený?

Keby sme to vedeli, tak by sme ich mali menej. Pacientov s covidom, ktorí to doma na normálnom vzduchu asi neudýchajú a potrebujú intenzívnejšiu starostlivosť, je zhruba do 20 percent. Úplne intenzívnu starostlivosť potrebuje približne 4 až 5 percent zo všetkých ľudí s covidom.

Pacientov s covidom, ktorí to doma na normálnom vzduchu asi neudýchajú a potrebujú intenzívnejšiu starostlivosť, je zhruba do 20 percent. Ilustračné Foto N – Tomáš Benedikovič

Sú to väčšinou obézni ľudia či ľudia s hypertenziou alebo diabetom a starší ľudia. To sú asi najčastejšie predispozície, o ktorých vieme. Ale ani to nie je pravidlom. Napríklad pri britských variáciách k nám chodia mladí a zdraví ľudia. Naopak poznám niekoľko postarších ľudí, ktorí majú niekoľko ochorení a boli bezpríznakoví. Nevieme, prečo to tak je.

Pokiaľ má človek ťažký zápalový priebeh, ktorý mu pľúca takto poškodí, vie ich po vyliečení vrátiť do normálu?

Videl som RTG snímky pred a po covide, medzi ktorými nebol rozdiel. Samozrejme to trvalo 2-3 mesiace rekonvalescencie. Na druhej strane vidíme aj pľúca, ktoré sú celé biele a nelepší sa to. Prípadne sa to zlepší, pacient sa vylieči, ale časť pľúc zostane nedýchajúca. Nevieme predpovedať, ktorí pacienti to budú.

Aké ďalšie pridružené problémy okrem zápalových reakcií trápia ľudí s covidom?

Dosť často sa nám stáva, že na urgent príde človek, ktorý dýcha dobre, no má veľmi rýchlu arytmiu – aj 180 pulzov za minútu. Až u nás potom zistíme, že je to covid. Alebo príde pacient s príznakmi mozgovej príhody. My ho berieme ako pacienta s porážkou, liečime ho tak a popritom zistíme, že má covid. Sú to teda prvé príznaky choroby, no títo pacienti nemajú nič s pľúcami, čo je dosť zaujímavé. Ďalšou vecou, s ktorou ľudia veľmi často chodia, sú dehydratácie. Pokiaľ majú zopár dní horúčky a sú slabí, tak nepijú. Starší ľudia zase menej pociťujú smäd. Dehydratácia zvyšuje riziko tromboembolických príhod, takže ich hneď rehydrujeme.

Pri akej hodnote kyslíka v krvi by si človek, ktorý sa z covidu lieči doma, mal volať sanitku?

V prvom rade by to nemalo byť tak, že buď sa liečim doma, alebo si volám sanitku. Keď človek príde do nemocnice skôr a ešte „po vlastných“, tak mu často nasadíme liečbu a ide domov. So saturáciou (saturácia hovorí o tom, nakoľko je krv okysličená – pozn.red.) 50-60 percent to už samozrejme možné nie je, to je už „sanitkový stav“.

Július Hodosy (vľavo). Foto N – Tomáš Benedikovič

Je dobré, aby si pacienti s covidom zaobstarali pulzný oximeter a túto hodnotu si kontinuálne sledovali. Norma je 95 percent a viac. Keď im to opakovane klesne na 94 a menej, je vhodné ísť k lekárovi, lebo je to znak, že v pľúcach sa niečo deje. Nehovorím, že treba hneď panikáriť. Keď si človek nameria 94 o desiatej večer a relatívne normálne dýcha, môže počkať do rána. Netreba to však podceniť, lebo skočiť z 94 na 50 sa dá aj veľmi prudko. Ak nemajú oxymeter, tak treba prísť pri opakovanom a výraznom zadýchavaní.

Veľa ľudí má z príchodu do nemocnice strach, a aj preto ho odkladá. Čo sa teda na urgente deje?

Najprv overíme diagnózu. Potom pacienta lekári vyšetria, zistia všetko potrebné, urobia röntgen hrudníka a hneď ho podľa potreby zaliečujeme. Nasadí sa nízkomolekulový heparín, aby nevznikali tromby, spraví sa RTG, nasadia kortikoidy, niekedy dostane pacient na pár hodín kyslík a stanovíme mu prognózu ochorenia. Ak je priaznivá, môže ísť domov.

Takže príchod do nemocnice nemusí automaticky znamenať dlhodobú hospitalizáciu?

Nie. Keby som zobral našu dlhodobú štatistiku, tak pacientov s covidom síce asi 65 percent prijmeme, ale približne 35 percent z nich posielame s nasadenou liečbou domov. Tým pacientom, ktorí prídu s 80- alebo nebodaj 50-percentnou saturáciou, už často na urgente nevieme pomôcť a musia byť hospitalizovaní.

Je 50-percentná saturácia akútnym ohrozením života?

Áno, to už tí ľudia veľmi ťažko znášajú. Je to stav, v ktorom často potrebujú veľmi vysoké prietoky kyslíka. Je to okolo 40-50 litrov za minútu, čo je už neinvazívna ventilácia. Pre porovnanie, štandardne sa dáva 2-15 litrov na minútu.

Covidom sa môže nakaziť aj človek, ktorý si dáva pozor. Dá sa na infekciu a domácu liečbu nejako pripraviť dopredu?

V prvom rade je fajn mať ten pulzný oxymeter. Nehovorím, že ho treba hneď kupovať, ale teraz je to dosť rozšírený prístroj, ktorý sa dá požičať. Skrátka treba vedieť, komu môžem zavolať. Lebo v tej panike človek ľahko zabudne, že tuto Fero už covid prekonal a pulzný oxymeter má doma.

Pulzných oximetrov je niekoľko druhov. Ich cena sa pohybuje približne od 10€ do 50€. Saturáciu krvi merajú aj niektoré druhy inteligentných hodiniek. Ilustračný obrázok. Zdroj – Rama/Wikipedia pod licenciou CeCILL.

Pripraviť si môžete aj nejaké zásoby liekov na znižovanie horúčky, proti kašľu či na hnačku. Veľa sa hovorí o vitamínoch C,D a zinku. Ale stačí ich jesť v normálnych množstvách.

Druhá vec je plánovanie logistiky, pretože v momente pozitívneho testu s vami zostáva v karanténe aj rodina alebo iní spolubývajúci. Je tu aj možnosť, že sa odsťahujú – pokiaľ nie sú pozitívni a majú kam. V takomto prípade sa im podľa momentálnych pravidiel po ôsmich dňoch a ďalšom negatívnom teste končí karanténa. Zatiaľ čo inak by boli 14 dní v karanténe s vami a potom si treba dávať pozor ďalších 8, lebo sa mohli nakaziť aj v posledný deň.

Správa sa vírus presne podľa takýchto pravidiel?

Pôvodný vírus z prvej vlny sedel ako švajčiarske hodinky, pokiaľ na 7-10 deň neprišlo zhoršenie. Britský variant je tiež presný, len sa to deje o týždeň neskôr. Zhoršenie môže prísť okolo 14. dňa, keď by tí pacienti teoreticky mali byť von z karantény.

Okrem práce na urgentne aj očkujete, zaočkovali ste aj prezidentku Zuzanu Čaputovú. Kedy podľa vás prídu pri súčasnom tempe na rad zdraví tridsiatnici či štyridsiatnici?

To závisí od očkovacej stratégie, ale myslím, že v druhom štvrťroku tohto roku. Predpokladá sa, že prísun vakcín bude vtedy podstatne lepší ako dnes (rozhovor vznikol ešte pred správou, že Slovensko sa možno v júni zaradí medzi päť krajín, ktoré budú mať najnižší podiel zaočkovaných ľudí v Európskej únii – pozn. red.).

Očkovanie prezidentky Zuzany Čaputovej na konci roka 2020. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zaočkovali by ste človeka vakcínou Sputnik V, aj keby ešte nebola schválená Európskou liekovou agentúrou (EMA)?

Určite nie. A nie len Sputnikom, ale ani žiadnou inou vakcínou, ktorá nebola schválená. Nepodal by som ani žiaden liek, ktorý neschválila EMA.

Stretli ste sa s tým, že sa nejakí ľudia nakazili aj potom, ako boli zaočkovaní? Aký mali priebeh infekcie?

Evidujem dvoch. Zhodou okolností našich zamestnancov urgentného príjmu, ktorí boli zaočkovaní v podstate medzi prvými. Teraz v marci boli obidvaja pozitívni pri náhodnom testovaní. Už to, že svoj stav zistili pri náhodnom testovaní, hovorí o ich priebehu. Jeden je už negatívny a po celý čas nemal žiadny príznak choroby. Druhý ešte čaká na koniec karantény a hovoril, že mal pár hodín upchatý nos, no na druhý deň už bolo všetko v poriadku.

Odborníci sa zhodujú, že všetky schválené vakcíny sú bezpečné a spoľahlivo chránia minimálne voči ťažkým priebehom ochorenia. Vakcína od AstraZenecy však mala posledné týždne veľmi zlú publicitu, keďže lieková agentúra vyšetrovala, či nesúvisí s úmrtiami na trombózy. Súvis vakcíny s týmito príhodami sa nepotvrdil, no prejavilo sa to nejako na postoji ľudí?

Nemám dáta k tomu, aký je záujem o očkovanie AstraZenecou. Ale viacero kamarátov mi v poslednom čase volalo s tým, či je tá Astra bezpečná. Takže nejaké negatívne povedomie tu určite zostalo aj napriek vyhláseniu EMA, že vakcína je bezpečná.

Čiže čo vravíte známym, ktorí vám volajú?

Že pokiaľ majú tú možnosť, tak sa ňou určite majú dať zaočkovať.

Aké bežné sú život ohrozujúce tromboembolické príhody v normálnom živote?

Život ohrozujú najmä pľúcna embólia, porážka a infarkt myokardu. Tie sú v bežnom živote dosť časté. Ischemická porážka má incidenciu od 80 do 250 ľudí na 100-tisíc obyvateľov ročne. Pľúcna embólia sa každoročne objaví u 100-150 ľudí na 100-tisíc a infarkty ročne postihnú 200-300 ľudí z takého istého množstva. To sú veľmi časté príhody mimo kontextu akejkoľvek vakcíny.

Čo ich spôsobuje najčastejšie?

Na to, aby vznikli krvné zrazeniny, treba splniť aspoň niektoré z troch základných podmienok. Prvá je stojatá alebo pomaly tečúca krv. Druhá vyplýva z toho, že ľudský organizmus veľmi precízne balansuje medzi zrážaním krvi a rozpúšťaním zrazenín. Keď sa ten proces posunie na pomyselnej miske váh v prospech zrážania, riziko tvorby nebezpečných zrazenín stúpa. Tretím faktorom je poškodená cieva a jej výstelka. To je najčastejšie pri kôrnatení tepien, prípadne to môže vzniknúť fajčením, ale v neposlednom rade aj pri covide.

Krvná zrazenina v mozgu. Zdroj – Wikipedia/James Heilman, MD – CC BY-SA 4.0

Ako covid zráža krv?

V pľúcnom riečisku spúšťa zápalovú reakciu, ktorá je nekontrolovaná, a tak poškodzuje zdravé tkanivo a cievy. Aj samotný zápal je proces, ktorý posúva tú pomyselnú misku váh na stranu zrážania krvi. Tretím je, že po týždňových horúčkach sú ľudia dehydratovaní, krv je hustá a netečie tak dobre.

Aká je pravdepodobnosť, že ma pri ochorení covid-19 ohrozí práve trombóza?

Literatúra sa rôzni, ale je to medzi 15-30 percent.

Riziko trombózy zvyšuje aj hormonálna antikoncepcia.  Treba to pri covide nejako zohľadniť?

Je to jedna z otázok, ktoré sa teraz riešia. Keď ide o ľahký covid, tak nie je nejaké zásadné odporúčanie antikoncepciu meniť. Pokiaľ je priebeh ťažší, tak sa niektoré druhy antikoncepcie odporúča vysadiť alebo vymeniť za iné. Ale treba si uvedomiť, že keď ju žena vysadí dnes, tak potrvá 4 až 6 týždňov, kým dôjde k nejakej zmene v zrážaní krvi.

Môže človek po covide športovať hneď, ako má na to dostatok energie?

Keď sa na to cíti, nech športuje. V kontexte tromboembolizmu je to práveže plus. Jedna z vecí, ktoré ho spúšťajú, je práve tá nečinnosť a ležanie.

Je niečo, na čo si má dať človek po prekonaní covidu pozor?

Ak mu to umožňuje zdravotný stav, môže sa vrátiť do normálneho života. Zo systémového hľadiska však bude na Slovensku treba urobiť niečo ako postcovidové ambulancie. Aj na urgentných príjmoch najmä u mladých ľudí vidíme, že pacienta síce z covidu dostaneme, ale má poškodené srdce, pečeň, prípadne obličky. Väčšinou trvá 3-6 mesiacov, kým sa všetko dá plne dokopy, a problém je, že takíto pacienti visia vo vzduchu. Treba ich pravidelne kontrolovať, len kto to spraví? Určite existuje veľa praktických lekárov, ktorí sú ochotní to robiť, ale pochybujem, že všetci. Ďalšia vec je, že aby sme lepšie pochopili postcovidový syndróm, je lepšie takýchto pacientov liečiť centralizovane.

Je asi normálne, že človek sa nejaký čas po chorobe necíti fit. Kedy by sa mal ozvať lekárovi s tým, že sa jeho stav nelepší?

Poznáme dva syndrómy – long covid a postcovid. Rozdiel je v tom, ako dlho trvajú ťažkosti po prekonaní akútnej infekcie. Long covid je 4-12 týždňov. Po tomto období už hovoríme o postcovide. Aj lekári by mali byť proaktívni a sledovať, či sa pacient zlepšuje. Ak sa tak nedeje, človek, ktorý má ťažkosti povedzme mesiac po covide, by sa mal sám prihlásiť na kontrolu.

Pacientov, ktorí po vyliečení nemajú žiadne ťažkosti, asi netreba nejako zásadne sledovať. Ale možno  o rok-dva zistíme, že aj títo pacienti budú mať nejaké vyššie riziko napríklad cukrovky alebo inej choroby.

Ako sa podľa vás bude pandémia vyvíjať v druhej polovici tohto roka a v roku 2022?

Neviem odhadnúť ani to, čo bude o mesiac. Ale pokiaľ sa podarí zaočkovať dostatočnú populáciu, uvoľní sa tlak na nemocnice, konečne sa začne riešiť niečo iné ako covid a začne sa otvárať aj ekonomika. Napríklad Izrael sa začal otvárať už pri 50-percentnom zaočkovaní populácie. Niekedy začiatkom roku 2022 budeme pravdepodobne riešiť tých postcovidových pacientov, ku ktorým sa snáď konečne dostaneme.

Július Hodosy (1980)

Je primárom urgentu v ružinovskej nemocnici. Pôsobí v Ústave molekulárnej biomedicíny a Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Zaoberá sa patofyziológiou, molekulárnou biomedicínou a urgentnou medicínou. Bol spoluzakladateľom občianskeho združenia Klub detskej nádeje na pomoc detským onkologickým pacientom (www.kdn.sk), lektorom pre Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR a členom hodnotiacej komisie European Union Contest for Young Scientists.

Dlhý covid

ESET Science Award

Koronavírus

Očkovanie proti koronavírusu

Podcast Denníka N

Rozhovory

Slovensko, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie