Denník N

Košický newsfilter: Čistejší vzduch a teplo z Ďurkova prídu do piatich rokov

Dobrý deň,

čítate prvé vydanie Košického newsfiltra. Komentovaný sumár najdôležitejšieho diania v Košiciach a okolí budeme pre vás pripravovať každý týždeň v piatok. Dostanete ho e-mailom, ale bude publikovaný aj na webe Denníka N.

Košický newsfilter bude sumarizovať, čo sa za ostatný týždeň o Košiciach, ale aj o východe napísalo, povedalo… A nielen v Denníku N. Mapujeme pre vás širšie spektrum médií a budeme vám ponúkať odkazy na dobré texty bez ohľadu na to, kto ich zverejnil.

Radi si od vás prečítame hocijakú spätnú väzbu – návrhy na témy, postrehy, akúkoľvek kritiku, tipy na zaujímavé FB statusy, fotky alebo citáty týždňa. Pošlite nám ich emailom.

Košický newsfilter pripravil Dušan Karolyi.


Prihláste sa na odber Košického newsfiltra emailom a odporučte ho ďalším Košičanom.


1. Košičania môžu o päť rokov dýchať čistejší vzduch

Šéf štátneho MH Manažmentu Ľuboš Lopatka avizuje zmeny, ktoré môžu mať významný vplyv na život Košičanov a okolia. V štátnych teplárňach chce do roku 2023 vymeniť uhlie za čistejšie palivá a do Košíc do piatich rokov dotiahnuť teplo z geotermálneho vrtu v neďalekom Ďurkove.

Skúsený manažér Ľuboš Lopatka, ktorý je známy napríklad z očisťovania Sociálnej poisťovne za Radičovej vlády, v rozhovore pre Denník N hovorí aj o tom, že by sa v teplárňach potreboval vyrovnať s pridrahými a zbytočnými zdedenými dodávateľmi. Bez nich by mohla klesnúť aj cena tepla pre domácnosti v najväčších slovenských mestách.

Z dodávateľov Bratislavskej teplárenskej spomenul napríklad firmu ENE-TEP zo skupiny Jozefa Brhela, dnes väzobne stíhaného oligarchu z pozadia Smeru.  

O bývalom vedení košickej teplárne (TEKO) Lopatka povedal, že malo záľubu v nakupovaní uhlia. „Asi neprekvapí, že výsledkom bola nadzásoba uhlia za príliš vysokú cenu, čo sa nám už podarilo eliminovať.“

Šéfom TEKO bol roky Ladislav Koch, bývalý spolužiak exministra hospodárstva (v tretej Ficovej vláde) Petra Žigu. Aj on je trestne stíhaný, za podplácanie, ale na slobode.

Nevýhodnú zmluvu – až do roku 2035 bez reálnej možnosti vypovedania – má TEKO s Košickou energetickou spoločnosťou, ktorá v Košiciach prevádzkuje elektráreň na drevnú štiepku.

„Toto teplo z externého zdroja nepotrebujeme, pretože si ho vieme vyrobiť sami vysokoúčinnou technológiou výroby tepla a elektriny,“ povedal Lopatka. Otvorene tak kritizuje súkromnú investíciu, ktorá by sa jej majiteľom bez rozhodnutia štátu nikdy nevyplatila. Hovorí o časoch, keď mali rozhodujúci vplyv v teplárňach aj na ministerstve hospodárstva ľudia Petra Žigu.

Foto TASR

Náklady na dodávku tepla z termálneho prameňa v Ďurkove Ľuboš Lopatka predpokladá okolo 90 miliónov eur: „Bez podpory v podobe nenávratných finančných prostriedkov EÚ by to malo predovšetkým negatívny vplyv na cenu tepla.“ Upozornil, že teplo by bolo síce ekologické, ale príliš drahé a investícia nenávratná.

Tento projekt by výrazne redukoval využitie fosílnych palív v košickej teplárni, a teda zásadne znížil emisie a zlepšil kvalitu ovzdušia v celom meste a okolí.

Sekundárne možné využitie zostatkovej geotermálnej energie na akvapark či agroprodukciu by bolo len tou povestnou čerešničkou na torte – písal už vlani energetický analytik Karel Hirman.

Viac o téme: V Košiciach chceme teplo z geotermálneho vrtu, v Žiline zvažujeme odpad, hovorí šéf štátnych (Denník E)

Košice mohli mať vykurovanie z termálneho prameňa, miesto toho im štát postavil v meste spaľovňu biomasy (Denník E)


2. Košický primár priznáva, že museli uprednostňovať perspektívnejších pacientov

Keď sme počas prvej vlny pandémie videli zábery z Talianska alebo zo Španielska, vyzeralo to ako z katastrofického filmu. Ľudia, ktorí potrebovali intenzívnu starostlivosť, ležali už aj na chodbách. Nebolo voľné miesto, lekári nestíhali, niektoré regióny zaplavovala smrť ako cunami.

Primár Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice Ján Michlík hovorí, že sme sa Taliansku minimálne vyrovnali – vzhľadom na počet úmrtí.

„Počty sú jednoduché, zoberte si vyše sto mŕtvych denne pri našom počte obyvateľov v porovnaní s Talianskom, ktoré malo v tých najhorších časoch 600, možno 700 mŕtvych,“ porovnáva primár v rozhovore pre Korzár.

Etická komisia ministerstva zdravotníctva len pred pár dňami vypracovala kritériá, podľa ktorých majú lekári posudzovať stav pacientov – či majú byť napojení na umelú pľúcnu ventiláciu, alebo nie a koho uprednostniť, ak sú kapacity lôžok plné. Tie kritériá prišli podľa Jána Michlíka neskoro. Oni už pred takými rozhodnutiami veľakrát stáli.

„Množstvo pacientov sme ani nemohli zobrať, pretože sme pre nich nemali lôžka, zároveň ich zdravotný stav a pridružené diagnózy boli také, že nebola reálna šanca na ich úspešné vyliečenie. Žiaľ, museli byť uprednostňovaní perspektívnejší pacienti.“

Primár anestéziológie Michlík si navyše myslí, že kritériá sú nastavené tak voľne, že možno väčšina pacientov by mala ísť na ventiláciu. A to je z kapacitných dôvodov nereálne.

Viac o téme: Varoval pred pandemickou tsunami. Napokon stál pred voľbou vybrať si pacienta (Korzár)


3. Po smrti známej psychiatričky zostalo mnoho otáznikov

Fatálnych koncov na ochorenie covid-19 je okolo nás priveľa. Pandémia nám rýchlym postupom akoby obrusuje receptory na vnímanie hĺbky a rozsiahlosti tejto tragédie. Neraz ani nestíhame položiť otázku, čo sa komu stalo.

Ale sú prípady, pri ktorých sa nahromadí viac otáznikov a napriek tomu, že dostávate vysvetľujúce odpovede od zainteresovaných strán, otázniky ostávajú.

Taký je aj prípad známej košickej psychiatričky Zuzany Olekszyovej. Začiatkom marca podľahla covidu, mala iba 45 rokov.

Zástupkyňa prednostu II. psychiatrickej kliniky v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura ležala niekoľko dní na pľúcnej ventilácii. Denník N zistil, že bez toho, aby bol na to nejaký medicínsky dôvod, ju previezli do inej košickej nemocnice – do Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb. Tam po pár dňoch zomrela.

Na prvý pohľad to vyzerá nepochopiteľne. Ležala vo „svojom“ univerzitnom špitáli, bola v rukách kolegov špecialistov, v nemocnici nemali vtedy ani kapacitný problém, čo by mohlo byť dôvodom na presun pacientov do iných zdravotníckych zariadení.  Napriek tomu Zuzanu Olekszyovú presúvali.

Pozoruhodné je, že každá z nemocníc dôvod presunu aj stav pacientky v tom čase vysvetľuje inak. Univerzitná nemocnica uvádza výhradne žiadosť rodiny s tým, že zdravotný stav pacientky sa zlepšoval, aj keď stále potrebovala ventiláciu.

Východoslovenský ústav tvrdí niečo iné: „Bol to predovšetkým vážny zdravotný stav pacienta, snaha jeho lekárskych kolegov a príbuzných zabezpečiť špecializovanú zdravotnú starostlivosť pri kumulácii príčin zhoršujúceho sa zdravotného stavu. Na základe konzultácií vedúcich lekárov oboch oddelení UNLP a VÚSCH, zohľadniac stav pacienta, došlo k jeho prevozu.“

Univerzitná nemocnica ani v odpovedi na našu dodatočnú otázku nespomínala žiadne konzultácie vedúcich lekárov z oboch zariadení. Zopakovala, že rešpektovali záujem rodiny o preloženie pacientky.

Viac o téme: Známa košická psychiatrička zomrela na covid niekoľko dní po prevoze medzi nemocnicami (Denník N)


4. Košičan Ondrej sa nakazil po druhej dávke vakcíny, leží v nemocnici

Vakcinácia je podľa drvivej väčšiny ľudí jedinou možnosťou, ako sa môže spoločnosť zbaviť rozsiahlych obmedzení súvisiacich s pandémiou koronavírusu.

Keď sa však objaví prípad ako ten o košickom penzistovi Ondrejovi, ktorý zverejnil Denník N, mnoho ľudí môže zaváhať či zapochybovať o význame očkovania. Preto je dôležité sa pri takých prípadoch pristaviť a skúmať ich okolnosti.

Pán Ondrej má 86 rokov. Dostal už obe dávky vakcíny Pfizer. Tú druhú koncom februára. Tri týždne po nej mal pozitívny test na covid.

Nakaziť sa koronavírusom aj po očkovaní nie je žiaden zázrak. Neobvyklé je, že sa to udialo s väčším odstupom po druhej dávke.

Úrad verejného zdravotníctva evidoval ku koncu februára 1059 prípadov infekcie koronavírusu u zaočkovaných ľudí. Po druhej dávke zaznamenali 198 infikovaných, z toho v 192 prípadoch do 14 dní po podaní druhej dávky. Len šesť ľudí sa infikovalo po viac než dvoch týždňoch od druhej dávky.

Prekvapujúce môže byť aj to, že pán Ondrej skončil v nemocnici. Vakcína by nám podľa odborníkov mala zabezpečiť – ak sa aj po nej nakazíme – ľahký priebeh ochorenia, tak ako to, že ho hospitalizovali?

Jeho syn Dušan povedal, že otca si nechali v nemocnici pre zápal pľúc a celkovú slabú kondíciu. Ale po diskusii s lekármi sa neobáva, že by mu hrozilo zhoršovanie stavu a nebodaj preloženie na oddelenie, kde sú covidoví pacienti na pľúcnej ventilácii. Očkovanie by otca malo chrániť pred ťažkým priebehom.

Známy košický infektológ Pavol Jarčuška vraví, že aj keď je Ondrej hospitalizovaný, ide o veľmi ľahký priebeh ochorenia – vzhľadom na jeho vek a pridružené diagnózy.

Pripomenul, že dostatok protilátok po očkovaní má človek najskôr až štyri týždne po prvej dávke. Závisí to však od typu vakcíny aj od imunitného stavu a veku človeka.

Viac o téme: Penzista z Košíc dostal covid po druhej dávke, očkovanie vás hneď neochráni  (Denník n)


5. Košiciam to s bilbordami nejde tak ako Bratislave

Bratislavský primátor Matúš Vallo za dva roky vo funkcii stihol odstrániť z ulíc stovky kusov legálnej i nelegálnej reklamy. Najnovšie sa dohodol s reklamnou spoločnosťou, že do roka odstráni približne šesťsto bilbordov alebo megabordov.

Korzár sa pozrel do Košíc, ako tam odstraňujú vizuálny reklamný smog. A majú veru čo. Košické centrum je podľa analýzy architektov posiate množstvom reklám rôzneho druhu.

Správa ku generelu mesta spred dvoch rokov hovorí, že „niektoré sú umiestnené bez povolenia a v rozpore s platnými predpismi a znehodnocujú historický mestský interiér“.

Prvou lastovičkou je mestská časť Sídlisko KVP. „Do dnešného dňa sa nám podarilo odstrániť staré novinové stánky, telefónne búdky a štyri bilbordy,“ vyratúva starosta Ladislav Lörinc.

Celkovo je príjem Sídliska KVP za bilbordy takmer 10-tisíc eur ročne. Odstránením štyroch bilbordov prišiel rozpočet mestskej časti o 2 170 eur ročne.

„Takáto exteriérová reklama je prežitok. Reklama sa jednoducho presunula a presúva viac do online priestoru. Nikomu to chýbať nebude a myslím si, že my dokážeme ten výpadok príjmov zvládnuť,“ hovorí starosta.

Podľa neho by podobnú snahu malo aplikovať celé mesto. No dodáva, že je to skôr recyklovaná téma vždy pred voľbami a po nich veľa samospráv uprednostní príjem do rozpočtu pred riešením reklamného smogu.

Staré Mesto má 17 bilbordov na svojom území pod svojimi zmluvami, ďalšie sú na základe nájomných vzťahov mesta, resp. mestských podnikov. Mestská časť získava za prenájom pozemkov 10-tisíc eur ročne.  Podľa starostu Igora Petrovčika to nie sú zanedbateľné peniaze:

„Napriek tomu som rozhodnutý postupne vypovedať nájomné zmluvy a dosiahnuť likvidáciu bilbordov.“

Košický mestský poslanec Zdenko Lipták považuje za problém reklamu na súkromnom pozemku. Keď si tam dá niekto aj tridsať bilbordov, obec nemôže nič. „Verím, že stavebný zákon, ktorý sa má teraz novelizovať v Národnej rade SR, to bude riešiť.“

V meste je takmer tritisíc reklamných plôch. Magistrát však eviduje len 39 nájomných zmlúv na umiestnenie 161 reklamných zariadení na pozemkoch vo vlastníctve mesta Košice. Príjem z týchto zmlúv je približne 90-tisíc eur ročne.

Radnica zatiaľ iba deklaruje, že má záujem čo najviac eliminovať a regulovať reklamný smog. Nemá však prehľad, koľko reklám vzniklo ako takzvané čierne stavby.

Viac o téme: Košice sú zaplavené bilbordami, starosta ich začal odstraňovať – Korzár SME


Prihláste sa na odber Košického newsfiltra emailom a odporučte ho ďalším Košičanom.


6. Košický VÚSCH spojil cez defibrilátor srdce pacienta so smartfónom a počítačom v nemocnici. Vďaka novinke v slovenskom zdravotníctve má pacient s arytmiou väčšiu slobodu v pohybe. Špecialisti z VÚSCH-u ho vedia nepretržite monitorovať a na diaľku zasiahnuť v prípade zdravotných komplikácií.


7. Daniel Kratky, právnik a najväčší slovenský farmár, predal mediálny dom košice:dnes. Tvrdí, že záväzky nielen voči redaktorom, ktorí pred pár mesiacmi z redakcie odišli, sa ho už netýkajú.


8. Medzi najinovatívnejšie školy Slovenska patrí aj košické Gymnázium sv. Edity Steinovej. Spolu s ním uspelo ďalších šesť škôl (celkovo spomedzi 50 zúčastnených) v nultom ročníku súťaže InoŠkola 21/22. Projekt sa zameriava na inováciu slovenského školstva.


9. Primátora Sečoviec Jozefa Gamráta obvinili z korupcie pre úplatky pri prideľovaní mestských bytov, ale stíhať ho budú na slobode. Hneď po prepustení z policajnej cely si zobral dovolenku.


10. Všeobecná zdravotná poisťovňa skúmala spokojnosť pacientov s nemocnicami za rok 2020. Z troch možností (najlepšia-priemerná-najhoršia) dosiahol najlepšiu VÚSCH a Nemocnica Košice-Šaca. Len priemernú známku od pacientov si vyslúžili Východoslovenský onkologický ústav, Železničná nemocnica i UNLP.


Odporúčame si prečítať: 

Imuna Pharm Šarišské Michaľany, v ktorej sú uskladnené očkovacie látky Sputnik V, vlastnia košickí podnikatelia Juraj Kamarás a Ladislav Krajňák. Imuna uzavrela s ministerstvom zdravotníctva dohodu o mlčanlivosti, ktorá sa týka práve vakcíny proti koronavírusu. (Denník N)

O unikátnom sídlisku Železníky v rámci Československa. (Košický večer)

Ako bude vyzerať nová generácia útulní pre turistov. (Denník N)


Graf týždňa: Košice sú na tom už lepšie ako priemer Slovenska

Sedemdňová incidencia prepočítaná na 100-tisíc obyvateľov v Košiciach dlho kopírovala cesloslovenský vývoj epidémie. Zmenilo sa to až na prelome rokov, kedy incidenčná krivka metropoly východu výrazne predbehla slovenskú.

Aktuálne je situácia v Košiciach lepšia v porovnaní s celoslovenskými číslami. Za posledných sedem dní pribudlo v PCR testovaní 140 pozitívne testovaných na 100-tisíc obyvateľov. Celoslovenské číslo je okolo 180 nových prípadov na 100-tisíc obyvateľov.

Daniel Kerekeš, dátový analytik Denníka N


Foto týždňa: 

Cenu Dominika Tatarku tentoraz kompletne opanovali Košičania. Laureátom za rok 2020 je Košičan Daniel Liška, ocenené dielo Jakoby – Retrospektíva približuje jednu z najvýraznejších postáv košickej výtvarnej scény 20. storočia a ako svoju prvotinu ho vydalo Artforum Košice. To sa dalo čakať, keď máte solídnu predlohu, povedal si azda samotný Július Jakoby, stojac na Alžbetinej ulici. Foto: FB artforum kosice


FB status týždňa: 

Aký je ten svet divný. Pred dvoma dňami som chcel poďakovať neznámym za to, že peniaze, ktoré mi vypadli z vnútorného vrecka ( vlastne iba z bundy, lebo do vrecka som ich iba chcel dať, no šmykli sa po vonkajšej strane, Joj ale som babrák), odovzdali pokladníčke vo FRESHI, no stihli ma ešte pri nastupovaní do auta a upozornili na to. Išlo o trojcifernú sumu, ktorá mala smerovať k zubárovi. Pokladníčka mi ich vrátila, no tí neznámi dobrí ľudia (asi pár) už na parkovisku neboli a tak im touto cestou ďakujem.  I preto, že to asi celkom bežné nie je, lebo…

Spomenul som si nato znovu dnes, keď mi pri vyberaní mobilu vypadla z plytkého vrecka desaťeurovka. Bol som na chodníku široko ďaleko sám. Tak som pokračoval v hovore, keď sa pri mne zastavilo auto, vodič vyskočil, vzal si ich, a keď som stihol namietať, že to sú moje, zabuchol dvere so slovami, tak si si ich mal vziať skôr. A odjechal… No, po výmene oboch bedrových kĺbov, ešte nie som veľmi ohybný, tak som si pri telefonovaní dal načas. Možno je 10 eur malichernosť, no malichernosť nie je ten rozdielny prístup v oboch prípadoch…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Košice

Košický newsfilter

Dušan Karolyi raz týždenne zhŕňa dianie v Košiciach.

Slovensko

Teraz najčítanejšie