Denník N

Analytik INESS-u má analytickú silu?

Foto N - Denisa Čimová
Foto N – Denisa Čimová

Autor je odborársky funkcionár

Analytik INESS-u, Róbert Chovanculiak, napísal článok, ktorý spochybňuje paritu kúpnej sily ako štatistickú metódu.  Samozrejme, každá štatistická metóda je v rámci hesla „uznávam len tú štatistiku, ktorú sám sfalšujem“, spochybniteľná. Spochybňovanie akýchkoľvek údajov a štatistík je, samozrejme, z vedeckého hľadiska, žiaduce a potrebné, hlavne keď potrebujeme nájsť odpovede na zložité a komplexné otázky.

Čo má a čo nemá analytickú silu?

Problémom vyjadrení analytika INESS-u je však fakt, že on odpovede nehľadá, on ich má.

Dlhodobo tvrdí, že slovenská minimálna mzda je privysoká. Tieto svoje tvrdenia opiera o fakt, že podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde je v medzinárodnom porovnaní jeden z najvyšších v EÚ/OECD. Čo je síce matematicky a štatisticky pravda, ale v tomto prípade nikde nespomína svoje zázračné slovné spojenie, že to „nemá analytickú silu“.

Ekonómia nie je fyzika, kde sú jasné fyzikálne zákony a na stanovenie výsledkov nám stačí zmerať hodnoty a doplniť ich do vzorca. Zásadne lepší uhol pohľadu na výšku minimálnej mzdy je cez paritu kúpnej sily. Samozrejme, ani tento pohľad nie je dokonalý a aj parita má svoje limity vychádzajúce z metodiky a vstupných údajov, ale je zásadne kvalitnejšia a výpovednejšia ako jednostranný pohľad analytika INESS na nominálne hodnoty. Tu už len pripomínam, že analytik by si mal, skôr ako skritizuje metódu, naštudovať jej úskalia.

Správny prístup v tejto debate, ak sa povie, že „parita kúpnej sily nemá analytickú silu“, by bolo ponúknuť alternatívu. Chovanculiak však neponúka nič, len prázdne spochybňovanie. Môžeme sa pýtať, či parita kúpnej sily, ako ju počíta Eurostat (PPS), je správna, či má dobré vstupné údaje, a ak sa nám niečo nepozdáva, hľadať spôsob, ako to urobiť lepšie a presnejšie. Rovnako si môžeme čísla porovnať s paritou podľa OECD (PPP), keďže OECDstat má na jej výpočet odlišnú metodiku.

Problém konvergencie a slovenskej parity

Predpokladajme, že keď Chovanculiak tvrdí, že: „na Slovensku v porovnaní s eurozónou klesli ceny za tri roky o štyri percentá“, má na mysli graf a závery z neho odvodené, ktorými sa nedávno oháňal Ivan Mikloš. Podľa tohto grafu sme za posledných 10 rokov schudobneli oproti priemeru EÚ. Na chybu v údajoch Eurostatu a na nesprávne závery z tohto odvodené upozornili ekonómovia Libor MeliorisBranislav Žudel.

Otázkou ostáva, prečo analytik INESS-u, ktorý iných pranieruje: „analytikom sa človek nestane tým, že zverejní graf o parite kúpnej sily“, neprišiel sám na chybu v dátach a doteraz len opakoval nesprávne závery z nej plynúce.

Nesprávne závery

A keď sme sa zmienili o produktivite, skúsme sa vrátiť do apríla 2020, keď Chovanculiak napísal, že: „tento rok nás čaká nevídaný prepad HDP. To je, inými slovami, nevídaný prepad produktivity práce.“ Už vtedy som upozorňoval, že: „produktivita práce nie je priamo úmerná HDP“. Oficiálne čísla ešte nie sú, no už dnes môžem s istotou povedať, že to nebude nič nevídané.

Podobne nám analytik INESS-u v septembri 2020 sľuboval, že „ďalší rast minimálnej mzdy zvýši nezamestnanosť. V slabých okresoch aj nad 30 percent“. Aj v tomto prípade je, samozrejme, ešte skoro na definitívne závery, no s pokojným svedomím sa stavím o fľašu šampusu, že to tak nebude.

Prečo chodia Rumuni k nám a prečo Nemci neutekajú do Lichtenštajnska?

A vráťme sa ešte k dvom argumentom analytika INESS-u. Prvým je: „Prečo chodia Rumuni za nízke platy pracovať na Slovensko, hoci majú ,štatisticky‘ (podľa parity) vyššie mzdy, nie naopak?“  a druhý: „To by sme potom asi aj Nemcom mohli poradiť, nech si taký papier a pečiatku zadovážia tiež a zdvojnásobia si mzdy podľa vzoru Lichtenštajnska.“

V prvom prípade, Rumuni chodia na Slovensko, aby zarábali viac, ako je rumunská minimálna, alebo priemerná mzda, a dokonca aj na Slovensku chcú a zarábajú viac, ako je slovenská minimálna mzda, vo väčšine prípadov aj viac, ako je slovenská priemerná mzda. Chodia tu presne preto, prečo chodia Slováci na západ od našich hraníc.

Tu zase pripomínam dezinterpretáciu jednej americkej štúdie o minimálnej mzde, ktorej sa dopustil analytik INESS v roku 2016. Tvrdil o vedeckej štúdii, že: „pracovníci, pre ktorých ,dobro‘ bola minimálna mzda zavádzaná, pred ňou utekajú“. Aj keby zistenia tejto štúdie naozaj dokazovali to, čo Chovanculiak tvrdí, tak závery akejkoľvek štúdie nemožno automaticky interpretovať ako všeobecne platné. Podľa záverov Chovanculiaka by mladí Slováci mali utekať za nižšou minimálnou mzdou do Maďarska, Rumunska, Srbska, atď. Prečo to tak nie je?

Prípadne by mohol konečne vysvetliť, prečo dezinterpretoval ďalšiu vedeckú prácu v roku 2017, keď si nielen prispôsobil jej závery, ale zároveň nedokázal položiť ani jednoduché analytické otázky.

V prípade druhom, porovnávať obrovskú, multisektorovú priemyselnú krajinu s 80 miliónmi obyvateľov a maličký „mestský“ štát s 35-tisíc obyvateľmi, kde je polovica HDP tvorená finančným sektorom a službami, je skutočne postup, ktorý nemá „žiadnu analytickú silu“. A samozrejme, či už porovnáme nominálnu priemernú mzdu, alebo priemernú mzdu v parite v Nemecku a Lichtenštajnsku, tak ani v jednom prípade nejde o dvojnásobný rozdiel.

Pánovi Chovanculiakovi odporúčam, aby namiesto prázdneho spochybňovania ľudí s iným názorom radšej pristupoval k iným názorom s rešpektom a hlavne konzistentne. Namiesto osobných útokov a neetických manipulácií treba bojovať pomocou skutočných argumentov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie