Denník N

Globálna zelená dohoda

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Ursula von der Leyen je predsedníčkou Európskej komisie
Werner Hoyer je prezidentom Európskej investičnej banky

V Európe sme si vypočuli varovania pred klimatickou zmenou. Vieme, že keď sa náš priemysel, energetika, doprava a potravinárstvo nezmenia, mohli by sme v tomto storočí čeliť katastrofálnemu vzostupu teplôt o viac ako 3°C.

Na konci roka 2020, najteplejšieho roka zaznamenaného v Európe, sme v Európskej únii prijali kolektívne rozhodnutie znížiť svoje emisie skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Európska komisia teraz tento záväzok napĺňa konkrétnymi zmenami politík a Európska investičná banka poskytuje tomuto úsiliu oporu svojou finančnou silou.

Toto desaťročie je pre našu planétu okamihom hop alebo trop. Aby sme sa vyrovnali s bezprostrednými výzvami, ktoré pred nami ležia, naše dve organizácie zvolali na 24. marca vlády, medzinárodné inštitúcie a investorov na konferenciu Investing in Climate Action (Investovanie do klimatickej akcie).

Táto udalosť spojila svetových lídrov, aby sa podelili o svoje plány na uskutočnenie nevyhnutných politík doma a zabezpečenie medzinárodnej koordinácie. Jej cieľom bolo pomôcť investorom a podnikateľom zorientovať sa v prostredí tvorby politiky, v rámci ktorých budú prinajmenšom v nasledujúcich desiatich rokoch pôsobiť.

Reakcia na hrozbu klimatickej zmeny vyžaduje ďalekosiahlu štrukturálnu zmenu a nesmierne investície po celom svete. Len v Európe si dosiahnutie cieľa zníženia emisií do roku 2030 vyžiada odhadom 350 miliárd eur dodatočných investícií ročne. Popri cene za ničnerobenie však tento bledne.

Na zvládnutie tejto investičnej výzvy sa EIB, najväčší multilaterálny veriteľ sveta, stala klimatickou bankou EÚ. Táto banka sa okrem iného zaviazala podporiť v nasledujúcich desiatich rokoch investície vo výške bilióna eur do klimatickej akcie a environmentálnej udržateľnosti.

Len samotné financovanie nás však neposunie tam, kam sa treba dostať. Potrebujeme aj podrobný plán, cestovnú mapu, a preto Európska komisia v decembri 2019 predstavila Zelenú dohodu pre Európu. Smerovaním transformácie ku konkurencieschopnej ekonomike, ktorá citlivo využíva zdroje, sa usiluje o premenu Európskej únie v spravodlivejšiu spoločnosť, ktorá prosperuje a má sa lepšie. Najkrajnejším cieľom je dosiahnuť do roku 2050 nulové emisie skleníkových plynov.

Únia však produkuje menej ako desať percent globálnych emisií, takže iba európska aktivita na spomalenie globálneho otepľovania stačiť nebude. Aby sme vzostup globálnej teploty udržali čo najbližšie k 1,5°C, musíme dekarbonizáciu podporiť aj za našimi hranicami. Preto potrebujeme globálnu zelenú dohodu.

Stanovili sme si na tento účel tri investičné priority. Po prvé, musíme zabezpečiť, aby boli všade prijaté najvyspelejšie čisté technológie. Napriek slušnému pokroku pri zavádzaní obnoviteľnej energetiky sa 40 percent svetovej elektriny stále vyrába z uhlia, najšpinavšieho zdroja energie. S hospodárskym rozvojom zároveň súvisí vyšší dopyt po elektrine.

Európa je pripravená investovať do všetkého od programov zelenej elektrifikácie v Afrike cez projekty dekarbonizácie priemyslu v Ázii po využitie batérií v Latinskej Amerike. Chceme sa deliť aj o odborné znalosti v oblasti adaptácie na zmenu klímy, spoločne s technikou potrebnou na zvládanie záplav, vyspelými nástrojmi na predpoveď počasia a odolnou infraštruktúrou. EIB využije svoje zdroje na pákové posilnenie súkromných investícií do tejto kritickej oblasti.

Našou druhou prioritou je investovať do prelomových zelených technológií ako nikdy predtým. Takýto výskum a vývoj sú jednak nevyhnutné a zároveň predstavujú obrovskú trhovú príležitosť. Skupina krajín, na ktoré pripadá polovica svetových emisií skleníkových plynov, už prijala „čisté nulové“ ciele a ďalšie budú určite nasledovať. Aby méty dosiahli, budú všetky potrebovať európske technológie a investície.

Konečne si musíme osvojiť myšlienku „cirkulárnej ekonomiky“. Za súčasného stavu si od planéty berieme viac, ako si môže dovoliť. Dôsledky takéhoto prístupu budú každým rokom dramatickejšie a ničivejšie. Nevyhnutne musíme znížiť environmentálnu a uhlíkovú stopu tovaru, ktorý spotrebúvame.

Aby sme to dokázali, namiesto neustálej výroby a importu nového tovaru a ťažby čoraz väčšieho množstva surovín je nutné investovať do cirkulárnych technológií, ktoré zdroje opätovne využívajú. Cirkulárna ekonomika má obrovský potenciál nielen znižovať našu závislosť od vzácnych zdrojov, ale aj vytvárať pracovné miesta. Ako Európa naďalej ukazuje, zelená dohoda nie je len politikou životného prostredia; je to ekonomická a geopolitická nevyhnutnosť.

Pred piatimi rokmi sa zišlo 196 krajín a podpisom Parížskej dohody sa zaviazali udržať priemernú globálnu teplotu do 2°C, – ale ideálne do 1,5°C – oproti úrovni spred priemyselnej revolúcie. Je načase zvýšiť svoje ambície a urýchliť pokrok.

Pusťme sa do práce.

Project Syndicate, 2021

Komentáre

Teraz najčítanejšie