Denník N

Bieloruský denník: Toto sú najdôležitejšie piesne bieloruského protestu

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Prehľad protestných songov: od skladby Zmeny („Peremen!“) Viktora Coja po pieseň Teplo Maxa Korža.

Každú nedeľu napriek masívnym represiám a zatýkaniam protestujú Bielorusky a Bielorusi proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Piesne nám pomáhajú zapamätať si veselé chvíle, znova sa do nich preniesť, pamätať si svoje pocity mesiac, rok alebo aj niekoľko rokov. Tieto piesne vám pomôžu pochopiť, čo cítia Bielorusi.

Anna Šarkunová: Pieseň šťastných ľudí

Pieseň a video, kde zahrali mnohí známi Bielorusi, zverejnili v predvolebný večer. Vidno tu zjavné prepojenie s tým časom nádeje na skoré zmeny.

So snami a stále rastúcou istotou, že my, Bielorusi, čoskoro všetko zmeníme.

Pieseň šťastných ľudí zjednocovala a priamo hovorila: áno – áno, sme tí istí Bielorusi, ktorí sa pred letom 2020 nezaujímali o politiku. Ale teraz chceme vziať svoje životy do vlastných rúk. Verili sme, že to dokážeme – a už nás nepresvedčia inak.

Je pozoruhodné, že mnohí ľudia, ktorí účinkovali vo videu, do istej miery zažili represie bieloruského režimu.

Niektorí boli nútení odsťahovať sa, niektorých uväznili a ďalších zbili služobníci bezpečnostných síl.

Samotná Anna Šarkunová po zverejnení videa povedala, že je to jedna z najdôležitejších piesní v jej živote. Najláskavejšia a najúprimnejšia vec, ktorú ona kedy podala.

NizKiz: Pravidlá

Pravidlá sú veľmi presným odrazom všetkých pouličných akcií bieloruského protestu. Ako pieseň hovorí, išli sme do ulíc, ale ani jeden z nás nevedel, kam ísť ďalej.

Nemali sme bábkarov, o ktorých tak rada rozpráva štátna propaganda. Jednoducho sme išli znova a znova, aby sme ukázali seba a svoju nespokojnosť – pokojne, ale vytrvalo a s presvedčením.

Počas prvého veľkého pochodu, 16. augusta, sme nemohli uveriť, že nás je tak veľa – státisíce odvážnych Bielorusov, ktorí sú ochotní prekonať strach, aby získali slobodu pre seba a pre celú krajinu.

Prekonať strach aspoň na niekoľko hodín a ísť na ulicu, kde ťa môžu zadržať, zbiť alebo ešte horšie.

Táto masovosť bola prekvapením aj pre nás. Pretože, ako spieva kapela NizKiz, „vyšli sme do ulíc tak nečakane“.

Max Korž: Teplo

Táto pieseň známeho bieloruského speváka Maxa Korža sa objavila 8. augusta, tesne pred voľbami. Vtedy sme ešte nepochopili, aké má významy a s akými tragickými udalosťami sa nám bude spájať v hlavách.

Teplo, o ktorom sa spieva v piesni, je sloboda, ktorú Bielorusom vzali, a oni ju chcú získať späť. Lenže mudrc z piesne ju nechce vrátiť. Je totiž presvedčený, že nevedia, čo s ňou robiť.

Už 9. augusta v celej krajine vypli internet. V kuchyni s priateľmi sme dookola počúvali skladbu Teplo a zároveň sme sa snažili pochopiť, čo sa deje v našej vlasti.

Počas jej počúvania sme dostávali informácie o zbitých – ale ešte sme nevedeli, že už ich boli tisíce.

Tak sme sa dozvedeli o prvom Bielorusovi zabitom počas protestov – Alexandrovi Tarajkovskom, ktorý len stál so zdvihnutými rukami oproti silovikom.

S touto piesňou sa spravilo veľa videí s brutálnymi zábermi z bieloruských protestov.

Pomôžu vám preniesť sa k prvým hrozným dňom 9. – 11. augusta, keď tisícky pokojných Bielorusov zbili a zmrzačili, desiatky zostali nezvestné a niekoľko ľudí opustilo svoje domovy, aby sa nikdy nevrátili.

Viktor Coj: Zmeny

Pieseň Viktora Coja sa dá nazvať klasikou ruskojazyčných protestných piesní. Zdá sa, že ju púšťajú počas všetkých pouličných akcií v krajinách, kde rozumejú po rusky.

V Bielorusku sú s touto skladbou spojené dva výrazné momenty.

Prvý sa stal pred voľbami.

Počas jedného z provládnych podujatí zvukoví režiséri Kirill Galanov a Vlad Sokolovskij zapli Zmeny a zdvihli ruky s bielymi náramkami. Bolo to také nečakané, také odvážne a také jasné, že sa to rýchlo stalo jednou z hlavných správ.

Chlapci boli zadržaní v ten istý večer a odsúdení na desať dní väzenia, z ktorých polovicu Vlad Sokolovskij strávil v samoväzbe. Zvukoví režiséri boli zaradení do histórie bieloruského protestu ako „dídžejovia zmeny“.

Grafity s nimi možno teraz vidieť v mnohých častiach Minska (ak nie sú zamaľované), s ich obrazmi vznikajú grafiky, plagáty a nálepky.

Druhým výrazným dojmom spojeným s touto piesňou sú prvé týždne po voľbách, keď ju bolo počuť z každého druhého auta, z okien bytov, proste zovšadiaľ. Musím priznať, že v určitom okamihu som sa pred ňou chcel skryť.

Predsa máme toľko nádherných protestných piesní!

Ale pocit, keď iba podľa piesne pochopíte, že vedľa vás sú ľudia, ktorí rovnako ako vy bojujú za lepšiu budúcnosť, je neoceniteľný a neopísateľný.

Kasta: Poďme na prechádzku („Vychodi guľať“)

Táto pieseň ruskej kapely sa v bieloruskej protestnej kultúre objavila celkom nečakane. Je zaujímavé, že sa to nestalo po vydaní piesne, ale až po zverejnení videa k nej koncom novembra 2020.

Bohužiaľ, spája sa s tragickými udalosťami protilukašenkovských protestov.

11. novembra v Minsku na jednom z nádvorí, ktoré dostalo názov „Námestie zmien“, zbili miestneho obyvateľa Romana Bondarenka. Na druhý deň zomrel v nemocnici.

Predpokladá sa (vyšetrenie smrti sa nekonalo napriek obrovskému množstvu materiálov), že Bondarenko bol zbitý ľuďmi úzko napojenými na Lukašenka a služobníkmi bezpečnostných síl.

Poslednou správou, ktorú Roman Bondarenko napísal v okresnom čete (také čety sa vytvárali na zjednodušenie komunikácie medzi susedmi počas protestov – pozn. red.), bolo „idem“ („Ja vychožu„).

Slová skupiny Kasta vyzývajú ľudí, aby vyšli na ulicu napriek všetkým nebezpečenstvám: kozákom-lupičom (kazaki-razbojniki) a riziku, že na ulici ich budú „rezať a biť“.

V Bielorusku si text piesne Poďme na prechádzku rýchlo získal popularitu na pochodoch vo dvoroch.

Jacek Kaczmarski (preložil Andrej Chadanovič): Steny sa zrútia

Táto pieseň vlastne prišla z Poľska. Napísal ju poľský autor Jacek Kaczmarski a stala sa hymnou Solidarity – nezávislého odborového zväzu Poliakov.

Solidarita sa stala sociálno-politickým hnutím, ktoré zohralo obrovskú rolu v boji poľského ľudu proti komunistickému režimu.

V Bielorusku sa táto pieseň stala populárnou pred voľbami v auguste 2020. Často ju spievali počas zhromaždení na podporu Sviatlany Cichanovskej.

Spievali sme a snívali, že čoskoro „zničíme“ steny nášho „väzenia“, do ktorého všetkých Bielorusov uzavrel diktátor Lukašenko. Presne ako to je v piesni, kde „steny čoskoro sa zrútia, zrútia sa a pod sebou schovajú starý svet“.

Ale 26-ročná diktatúra nezmizla len tak ľahko a Bielorusi pokračujú v boji.

Tor Band: Nie sme ľudkovia

Nie sme hovädo, stádo a zbabelci,
sme živý národ, sme Bielorusi!
S vierou v srdciach držíme krok,
zástavu slobody nad hlavou!

Refrén piesne bieloruskej skupiny Tor Band dokonale vysvetľuje, čo sa stalo s Bielorusmi v lete 2020.

Štátna propaganda a všetci úradníci stále, už mnoho rokov hovorili, že Bielorusov nikto nepotrebuje, že naša krajina je malá, že nikto z nás o ničom nemôže nerozhodovať, že musíme len v tichosti pracovať a tam hore všetko vyriešia.

Ale nie: ukázalo sa, že Bielorusi sa môžu rýchlo mobilizovať a vziať všetko do vlastných rúk.

Je to oveľa zložitejšia cesta – keď sa rozhoduješ sám za seba. A to za teba neurobí nikto iný.

Cesta k slobode však nikdy nie je jednoduchá.

S týmto songom je ideálne pochodovať so susedmi zo „spiacej“ štvrte Minska v centre a spojiť sa s ostatnými Bielorusmi v stotisícový zástup, ktorého koniec sa nedá dovidieť.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid. 

Alexandr Lukašenko

Bieloruský denník

Protesty v Bielorusku

Svet

Teraz najčítanejšie