Denník N

Operovala aj v Iraku, teraz robí na covidovom ARO: Pandémia je príšerne komunikovaná, je za tým testosterón mužov

Zdroj: Eva Kušíková
Zdroj: Eva Kušíková

Eva Kušíková pracuje v Banskej Bystrici na covidovom oddelení a hovorí, že zlepšovanie situácie sa u nich prejavilo tak, že majú jednu voľnú posteľ pre akútne prípady.

Lekárka so skúsenosťami z vojnových zón v rozhovore hovorí:

  • prečo v diskusii o pandémii chýba ženský hlas;
  • aký je rozdiel medzi vojnovou situáciou a zlou situáciou zdravotníctva u nás;
  • čo jej pomáha, aby ráno išla do práce;
  • prečo sa už neobáva Veľkej noci a prečo by sa nemali covidu obávať lekári, ale bežní ľudia.

Počty pacientov v nemocniciach veľmi pomaly klesajú. Cítite mierne zlepšenie už aj vy?

Už to trochu cítime, ale veľmi málo. Zmena u nás vyzerá tak, že už máme aspoň jedno voľné miesto. To nám dáva pocit, že keď niekoho privezú na urgentný príjem alebo sa niečo zhorší, tak budeme mať možnosť niekam pacienta presunúť. Keď sa nám náhodou uvoľní viac než jedno miesto, takmer okamžite je obsadené pacientom z inej nemocnice. Ale že by sme mali menej práce, mohli si sadnúť alebo oddýchnuť, to nie. Ale už nie sme na absolútnej hrane. Dúfam, že to tak cítia aj v ostatných nemocniciach.

Jedno voľné lôžko asi nie je to, čo si bežný človek predstaví pod zlepšením situácie.

Áno, ale nemať voľné lôžko je veľmi veľký tlak. Psychicky je obrovský rozdiel mať a nemať možnosť zasiahnuť, keby sa niečo akútne stalo. Extrémna výhra to nie je, pretože bežne sa môže stať, že sú dva aj tri príjmy za deň. Máme dnes problém preložiť pacientov, ktorí by už u nás nemuseli ležať, mohli by ísť do zelenej zóny alebo na oddelenia s menej intenzívnou starostlivosťou, ale nie je ich kam dať. Je to upchaté.

A prečo je to stále upchaté? 

Pribúdajú aj pacienti s problémami po ťažkom priebehu covidu. Síce už nepotrebujú hospitalizáciu v červenej zóne, ale to neznamená, že sú zdraví a je bezpečné poslať ich domov. Takto sa plnia oddelenia po celom Slovensku, len sa o tom nehovorí. Výborne, uvoľňujú sa nám miesta v covidových zónach. Ale tí pacienti stále potrebujú opateru a stará sa o nich ten istý personál, len na sebe nemusíme mať ochranné pomôcky. Mám pocit, že toto štatistiky príliš nezohľadňujú.

Zelené zóny tak dnes nie sú prázdnejšie?

Nie, sú plné covidových pacientov, ktorí však už nie sú infekční. Zdá sa nám, že trochu ubudlo pacientov s ťažkým zranením. Vďaka aspoň za to, lebo tých by sme fakt nemali kam dať. Sú obmedzené aj operácie, ktoré môžu aspoň trochu počkať. Ale aj tam sme už na hrane, lebo veľké operačné výkony, ktoré dnes odkladáme, sú často u pacientov s nádorom. A ako môžu čakať, aby to nezmenilo ich prognózu? Nádor by sa mal operovať čo najskôr, ale po takomto výkone budú potrebovať intenzívnu starostlivosť, ktorú im nie je možné poskytnúť, lebo lôžka sú plné iných pacientov. Zelené zóny nie sú prázdne. Naposledy boli prázdne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Rozhovory

Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie