Publikovať v Science je úspech. To neznamená, že úspechom bolo aj celoplošné testovanie
- Na štúdii sa podieľali slovenskí aj zahraniční odborníci, autori hovoria, že testovanie malo „podstatný“ vplyv na pokles šírenia infekcie.
- Štúdia uznáva, že za znížením šírenia infekcie sú aj viaceré „lockdownové“ opatrenia.
- Niektorí zahraniční aj domáci vedci kritizujú dizajn štúdie.
- Článok nerieši, či išlo o „hodnotou za peniaze“ (efektívne vynaložené zdroje), prečo sme sa dostali medzi najhoršie krajiny v úmrtiach a či sme pre testovanie nezanedbali iné dôležité opatrenia.
V prestížnom časopise Science vyšla štúdia o jesennom plošnom testovaní antigénovými testami na Slovensku.
Uvádza, že v 45 okresoch, kde sa uskutočnili dve kolá celoplošného testovania, došlo do týždňa k poklesu prevalencie (výskytu infekcie) o 58 percent.
„Ak prihliadneme na to, že epidémia bola v tom čase v rastúcom trende (4,4-percentný denný rast), tak úspech tejto intervencie viedol až k 70-percentnému zníženiu oproti hypotetickému stavu, keby k intervencií nedošlo,“ píše v správe epidemiológ Martin Pavelka z Inštitútu zdravotných analýz ministerstva zdravotníctva.
Slovenskými spoluautormi štúdie sú aj bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí, infektológ Pavol Jarčuška, epidemiológ Marek Majdan a Inštitút zdravotných analýz.
Na článku pracovali aj viaceré zvučné mená zo zahraničia. Napríklad na Sebastiana Funka z Londýnskej školy hygieny a tropickej medicíny sa nedávno odvolával top časopis Nature, keď písal o priebehu pandémie vo svete. Tento vedec je podpísaný aj pod článkom z Nature o vyššej smrtnosti britského variantu nového koronavírusu.
Denník N oslovil Pavelku, aby o zisteniach povedal viac. Epidemiológ nám najprv poskytol vyjadrenia, no potom odmietol, aby sme ich zverejnili.
V tlačovej správe zverejnenej aj ministerstvom zdravotníctva Pavelka napríklad hovorí, že sme si „touto intervenciou ‚kúpili‘ skoro celý mesiac času a bez nej by sme museli mať omnoho dlhší a tvrdší lockdown“.
Science je top časopis
Štúdia vznikla pôvodne ako pre-print (nerecenzovaná štúdia) a v decembri ju autori zverejnili v databáze medRxiv. Minulý rok o nej písal aj britský denník Guardian.
Viacerí vtedy hovorili, že dáta zo Slovenska sú unikátne pre celý svet a hovorili o ambícii vydať článok v top lekárskom časopise (NEJM či Lancet).
Text napokon nevyšiel v lekárskom časopise, ale v Science, čo je jeden z najprestížnejších všeobecných vedeckých časopisov na svete. Zistili sme, že Science nebol prvou voľbou autorov. Štúdiu chceli zverejniť v časopise NEJM, no ten ju odmietol. Oslovili sme NEJM, prečo došlo k zamietnutiu, no lekársky časopis nechcel recenzný proces komentovať.
Publikácia v Science však stále predstavuje vedecký Olymp.
