Denník N

Konšpirácie môžu rozdeliť rodiny a zničiť priateľstvá. Potrebujeme podporné organizácie, vraví autorka knihy Falšovaná pravda

Katharina Nocun. Foto – Gordon Welters
Katharina Nocun. Foto – Gordon Welters

Niektorí ľudia začnú veriť konšpiračným teóriám, keď pociťujú nedostatok kontroly nad svojím životom. Máme tiež tendenciu veriť, že veľké udalosti majú veľké príčiny. Konšpiračné teórie tiež dávajú ľuďom pocit výnimočnosti a pocit, že niekam patria.

„Aj to môže byť dôvod, prečo je také ťažké diskutovať s ľuďmi, ktorí veria konšpiračným teóriám. Musíte si uvedomiť, že to na nich môže pôsobiť tak, že im chcete vziať niečo, čo je pre nich veľmi cenné,“ vraví Katharina Nocun, spoluautorka knihy Falšovaná pravda, ktorá vyšla pred pár dňami v slovenčine.

Je presvedčená, že dopady konšpirácií treba začať vážne riešiť, pretože tieto teórie už mnohým ľuďom pohltili blízkych a zmenili ich. Potrebujeme podporné organizácie, na ktoré sa ľudia v takýchto situáciách môžu obrátiť, vraví. „Ľudia totiž nevedia, čo v takýchto situáciách robiť, ako reagovať.“

Aké dezinformácie sa dnes šíria v Nemecku v súvislosti s koronavírusom a očkovaním?

Situácia v Nemecku je podobná situácii v ostatných krajinách. Šíri sa tu napríklad známa konšpiračná teória o tom, že korona súvisí s rozširovaním 5G sietí, čo vyústilo až do útokov na vysielače, napríklad v Holandsku, Juhoafrickej republike, Veľkej Británii, Írsku či na Cypre. Rovnako sa u nás šírila dezinformácia o tom, že koronavírus nie je taký nebezpečný, ako vraveli vedci.

V každom prípade je rozdiel medzi dezinformáciou a konšpiračným myslením. Dezinformáciou môže byť správa, že koronavírus je niečo ako chrípka. Pri konšpirácii nasleduje ešte jeden krok, napríklad že politici a médiá sa spriahli. A to je podľa mňa moment, keď je to nebezpečné.

Prečo?

Boli sme svedkami toho, že vplyvní virológovia ako Christian Drosten dostávali vyhrážky. Útokom čelia aj politici, ktorí podporovali prísnejšie opatrenia. Dokonca sa im vyhrážajú zabitím. Takéto správy prichádzajú od ľudí, ktorí podľahli konšpiračnému zmýšľaniu. Pretože keď veríte, že existuje veľké sprisahanie, tak tých druhých vidíte ako nepriateľov, čo môže viesť k radikalizácii.

Aj mnohí teroristi – napríklad prívrženci extrémnej pravice útočiaci v mestách Halle, Hanau, Christchurch či Anders Breivik – všetci títo ľudia boli ovplyvnení konšpiračným myslením.

Môže pandémia pritiahnuť viac ľudí ku konšpiráciám?

Výskumy ukazujú, že najlepším indikátorom toho, či človek uverí nejakej konšpirácii, je to, či už verí iným konšpiračným teóriám. Dalo by sa to prirovnať k zajačej nore z knižky Alica v krajine zázrakov – čím hlbšie sa dostanete, tým je to šialenejšie. Ak už ľudia veria nejakým konšpiračným teóriám, tak môžu mať tendenciu čerpať informácie z nie práve dôveryhodných zdrojov, ktoré prezentujú ďalšie konšpirácie, možno ešte radikálnejšie.

Niektorí ľudia napríklad verili nejakým konšpiračným teóriám o zdraví, no z dlhodobého hľadiska úplne stratili dôveru v medicínu ako takú. Môžu teda zomrieť napríklad na liečiteľné prípady rakoviny, pretože uprednostnia nejakú ezoterickú liečbu pred doktormi.

Vo vašej knihe Falšovaná pravda spomínate štatistiku z Inštitútu Roberta Kocha, podľa ktorej v Nemecku zomrelo v rokoch 2007 až 2017 zhruba 190-tisíc ľudí na choroby, pred ktorými sa dá ochrániť očkovaním. Sú tieto úmrtia dôsledkom dezinformácií?

Nemôžeme jednoznačne povedať, aké boli príčiny, že sa nezaočkovali. Vakcíny sú aj o solidarite. Niektorí ľudia majú slabú imunitu alebo z iných dôvodov nemôžu byť zaočkovaní – napríklad malé deti nemôžu byť očkované proti niektorým chorobám. Nevieme teda povedať, koľko ľudí sa nedalo zaočkovať práve preto, že uverili konšpiráciám. Ale vieme, že v Nemecku a v mnohých iných krajinách existujú skupiny ľudí, ktorí zásadne odmietajú vakcíny a konšpiračné teórie v ich prípade hrajú dôležitú úlohu.

V knihe sa zameriavate najmä na konšpirácie, ktoré šíri extrémna pravica. Je tento problém vypuklejší práve v tejto časti politického spektra?

Niektoré štúdie naznačujú, že väčší podiel konšpiračných teórií sa nachádza na strane pravicových populistov a radikálov. To však neznamená, že konšpiračné teórie nehrajú svoju rolu aj naľavo. Keď som bola študentka, tak konšpirácie o 11. septembri boli akceptované práve v ľavej časti politického spektra, organizovali sa workshopy a pozývali sa autori, ktorí šírili konšpiračné teórie. Vtedy v tom nik nevidel problém, hoci dnes by to už nebolo prijateľné.

Konšpiračné myslenie sa nachádza v celej populácii – medzi mladými aj staršími, medzi ľuďmi bez vyššieho vzdelania, ale aj medzi doktormi a profesormi, hoci na základe ich vzdelania by sme očakávali, že budú rozumieť svetu lepšie.

V Nemecku sú lekári, ktorí šíria dezinformácie o koronavíruse, no keď si uvedomíte, že v krajine je 300-tisíc doktorov, je prirodzené, že nejaká časť z nich verí aj konšpiračným teóriám. Nejaký podiel existuje aj medzi učiteľmi či politikmi.

Niektorí politici šíria dezinformácie vedome.

Niektorí politici využívajú konšpiračné teórie proti svojim politickým oponentom. Donald Trump šíril dezinformácie a konšpiračné teórie boli dôležitou súčasťou jeho kampane. Jednou z dôležitých súčastí konšpiračnej teórie QAnon je viera, že „deep state“ je proti Trumpovi a Trump túto teóriu aktívne využíval. Mal viacero príležitostí verejne vyhlásiť, že ju nepodporuje a nechce byť jej predstaviteľmi podporovaný, ale neurobil to.

Pri pohľade na komunikáciu v skupinách QAnonu na Telegrame, Gabe či Parleri, ale aj v odkazoch na verejne dostupných videách na YouTube, bolo jasné už pred mesiacmi, že ide o veľmi násilnú a radikálnu skupinu. A dnes už existujú politici, ktorí kandidujú ako QAnon kandidáti. Takže aj americká republikánska strana sa vďaka konšpiračnému zmýšľaniu zmenila.

Niečo podobné sme videli v Maďarsku, kde Viktor Orbán viedol veľkú kampaň proti Georgovi Sorosovi. V radikálnych pravicových skupinách je Soros personifikáciou zla, ktoré stojí za mnohými udalosťami posledných rokov od koronavírusu po migráciu. Dezinformácie o Sorosovi ukazujú, že antisemitizmus stále zohráva svoju úlohu.

V mnohých konšpiračných teóriách sa naozaj dajú nájsť znaky antisemitizmu. Prečo je to tak?

Jedným dôvodom môže byť, že antisemitské konšpiračné teórie sú zakorenené v mnohých európskych spoločnostiach. Niektoré teórie siahajú až do stredoveku, keď sa sa šírilo, že židia trávia studne, čo viedlo k viacerým pogromom. V dejinách sa tiež šírili mýty o tom, že židia zabíjajú deti, čo mimochodom pripomína konšpirácie QAnonu o nepriateľoch Donalda Trumpa, ktorí vraj deti zabíjajú tiež.

Niektoré konšpiračné teórie boli veľmi populárne, napríklad Protokoly sionských mudrcov. Veril im aj vynálezca Henry Ford a aktívne ich šíril. Tento dokument mal dokazovať, že židia chcú ovládnuť svet, no bol falošný. Aj tak tomu ľudia verili, lebo tomu chceli veriť. Tento pamflet zohral veľkú úlohu aj pri holokauste, Hitler o ňom rozprával, v čase nacistickej vlády sa o ňom učili deti v nemeckých školách. Joseph Goebbels do svojho denníka napísal, že tento dokument považuje za falošný, no aj tak ho použil vo svojej propagande.

Ďalší dôvod, prečo sa antisemitské konšpirácie tak šíria, sa skrýva v psychológii. Keď rozmýšľate o nejakom sprisahaní, musíte mať dojem, že ľudia, ktorí za ním stoja, sú mocní, bohatí a kompetentní. O židoch existuje veľa predsudkov – že sú bohatí, že majú blízko k vplyvným ľuďom, k politikom, biznisu, a tak to všetko do seba nejako zapadá.

Slovenský expert na extrémizmus Daniel Milo si myslí, že jedným dôvodom, prečo niektorí ľudia veria konšpiračným teóriám, je skrytý antisemitizmus. Súhlasíte?

Áno, niektorí ľudia v sebe stále majú antisemitizmus, ktorý už síce nie je tak otvorene prezentovaný ako pred 50 rokmi, ale existujú určité stereotypy a klišé. Vidno to aj na niektorých ľavicovo zmýšľajúcich ľuďoch, ktorí majú veľmi zjednodušené názory napríklad na to, ako funguje finančný svet. Hovoria napríklad, že banky ovládajú svet. Keď sa ich opýtate, koho presne majú na mysli, povedia, že Rothschildovci.

Je veľmi ťažké povedať, či konšpiračné teórie vedú ľudí k antisemitizmu alebo ho posilňujú, alebo či je antisemitizmus prvým krokom. V každom prípade nenávisť voči židom môže byť vyjadrená aj prostredníctvom konšpiračných teórií. Vidíme ju napríklad v mýtoch o veľkej výmene (teória o tom, že elity pracujú na tom, aby nahradili obyvateľov prisťahovalcami z moslimských krajín – pozn. red.), v QAnone či v niektorých konšpiráciách o korone.

Katharina Nocun. Foto: Miriam Juschka

Akí ľudia majú tendenciu veriť konšpiračným teóriám?

Svoju úlohu môžu zohrávať viaceré psychologické faktory. Ľudia napríklad majú tendenciu veriť konšpiračným teóriám, keď pociťujú nedostatok kontroly nad svojím životom. V takýchto situáciách môžu ľudia vidieť štruktúru tam, kde žiadna nie je. Napríklad v čase pandémie môže konšpiračná teória dať ľuďom pocit nejakej schémy. Dnes je život úplný chaos, nevieme ani to, aký bude nasledujúci mesiac. No ak viete, že je za tým nejaký plán a nejakí ľudia sú za toto všetko zodpovední, dáva vám to ilúziu kontroly a krátkodobo to môže poskytnúť úľavu.

Ďalším faktorom je predpojatosť proporcionality (proportionality bias), teda tendencia veriť, že veľké udalosti majú veľké príčiny. To vysvetľuje, prečo existuje tak veľa konšpirácií o úmrtiach slávnych ľudí, ako bola princezná Diana či Elvis. Niektorí ľudia napríklad veria, že Diana bola zabitá tajnou službou. Takéto teórie sú veľmi populárne, pretože nedokážeme prijať, že niekto taký slávny a výnimočný zomrel tak banálne. Aj preto ľudia veria, že za koronavírusom je nejaký plán a že vznikol niekde v laboratóriu.

Tretím faktorom je skutočnosť, že viera v konšpiračné teórie dáva ľuďom pocit výnimočnosti. Keď veríte, že ste odhalili tajný dôkaz, cítite sa, akoby ste boli jedinečný. Ostatní ľudia sú ovce. V konšpiračných skupinách sa môže človek cítiť ako hrdina z hollywoodskeho filmu – a kto by nechcel zažívať takéto pocity? Navyše, tieto skupiny môžu dať človeku pocit, že niekam patrí, pocit komunity, a to všetci potrebujeme. Konšpiračné teórie tak môžu byť atraktívne pre ľudí, ktorí nemajú tieto potreby naplnené iným spôsobom.

Aj to môže byť dôvodom, prečo je také ťažké diskutovať s ľuďmi, ktorí veria konšpiračným teóriám. Musíte si uvedomiť, že na nich to môže pôsobiť tak, že im chcete vziať niečo, čo je pre nich veľmi cenné. Aj to môže byť dôvodom, prečo je ťažké niekoho dostať von zo „zajačej nory“.

Vo svojej knihe ste sa venovali aj viere v paranormálne javy a ezoterike. Napísali ste, že môžu plniť podobné psychologické funkcie ako viera v konšpirácie – môžu poskytovať pocit sebaistoty, môžu pomôcť vysvetliť zložité javy, dávajú svetu jasnejšiu štruktúru. Sú aj akousi vstupnou bránou k škodlivejším konšpiráciám?

Ezoterické myslenie môže viesť ku konšpiračnému mysleniu. V Nemecku boli napríklad mnohí šokovaní, že niektorí hardcore pravicoví extrémisti spievajú hare krišna. Ľudia totiž majú pocit, že ezoterické skupiny majú bližšie k politickej ľavici. No ezoterické spektrum je veľmi široké a niektoré ezoterické skupiny sú antisemitské alebo šíria pravicovú propagandu.

Okrem toho sa v ezoterike točia veľké peniaze. Ľudia sa na tieto komunity obracajú, keď majú problémy vo svojom živote, prípadne majú strach z choroby, na ktorú neexistuje liečba, a tak hľadajú nádej. Ezoterické skupiny môžu tieto situácie využiť na zarábanie. Niektorí ľudia, ktorí predávajú ezoterické produkty, zároveň šíria dezinformácie o medicíne, pretože keď ľudia veria, že im lekári nepomôžu, tak im môžete predať veľa drahých a zbytočných pseudozdravotníckych prípravkov.

Konšpirácie existovali odjakživa, ale vďaka internetu sa môžu rýchlejšie a efektívnejšie šíriť. Robia veľké digitálne platformy dosť, aby ich šírenie tlmili?

Určite by mohli robiť viac. Vidíme, že niektoré veci sa v poslednom čase zmenili, či už v súvislosti s covidom alebo s voľbami v USA. Sociálne siete napríklad upravili svoje pravidlá. Pred rokom bolo nepredstaviteľné, že Donald Trump nebude mať svoj účet na Twitteri.

Problémom sociálnych sietí sú ich odporúčacie algoritmy. Teda umelá inteligencia, ktorá sa snaží na základe vášho správania a dát o ostatných používateľoch vybrať, čo by sa vám mohlo páčiť. Tým môže podporovať efekt zajačej nory. Keď si napríklad pozriete video na YouTube, dostanete odporúčanie na ďalšie. Často môže byť ešte radikálnejšie ako predchádzajúce.

Dnes platformy zobrazujú odkazy na články fact-checkerov, niektorí dezinformátori a veľmi radikálni influenceri boli zablokovaní. No platformy môžu robiť ešte viac. Na YouTube napríklad pri niektorých videách je síce odkaz na článok na Wikipédii o klimatickej zmene alebo koronavíruse, ale sú to nudné články, ktoré sa nemôžu vyrovnať veľmi dramatickým manipulatívnym videám s hudbou a ľuďmi, ktorí predstierajú, že sú odborníci.

Potrebujeme širšiu debatu o tom, či odporúčacie algoritmy nemajú až také toxické dôsledky napríklad na politiku, že by nemali byť používané vôbec. Odporúčania pri videách o receptoch alebo behaní nemusia mať taký nebezpečný vplyv na vaše životy, ale napríklad tínedžeri môžu byť vtiahnutí do sveta radikálnej pravice.

Niektorí odborníci si myslia, že vplyv autorov konšpiračných teórií bude do veľkej miery závisieť od toho, ako budú fungovať odporúčacie algoritmy na YouTube.

Takže si myslíte, že pri politických či zdravotníckych témach by nemali fungovať odporúčacie mechanizmy, ale tie by mali byť dostupné napríklad len pri príspevkoch o varení, zvieratkách či športe?

Nemám perfektné riešenie, len viem, že to, ako to funguje dnes, je nebezpečné. Tieto systémy totiž fungujú tak, že z nich benefitujú veľmi radikálne a násilné skupiny.

Prihláste sa na odber newslettra MediaBrífing a každý piatok dostanete mailom súhrn všetkého dôležitého, čo potrebujete vedieť o médiách a internete.

A čo nemeckí politici? Navrhujú podľa vás nejaké riešenie alebo reguláciu, ktorá by mohla pomôcť?

Nie. Ale som presvedčená, že politici by mohli robiť viac v boji proti konšpiračným teóriám. Dlho to bola téma, na ktorej sme sa mohli smiať, ale mnohým to dnes už nepríde vtipné, pretože majú členov rodiny, ktorých to pohltilo, zmenilo a teraz ohrozujú vlastné zdravie alebo sa im vzďaľujú.

Na Reddite existuje fórum nazvané QAnonCasualties (Obete QAnonu), kde ľudia rozprávajú príbehy o tom, ako stratili príbuzných alebo známych v tejto konšpiračnej teórii. Je to skutočne srdcervúce čítanie. Jedna žena tam napríklad písala, že už nespoznáva vlastného manžela, lebo sa strašne zmenil. Vraj si chce kúpiť zbraň a ona nevie, čo s ním má robiť. Už mu nemôže dôverovať.

Sú tam spovede detí, ktoré píšu, že chcú späť svojich rodičov. Trump a QAnon sú vraj pre nich teraz dôležitejší. Jedna mladá osoba tam napísala, že jej mama neverí, že koronavírus existuje. Vraj ochorela, bála sa, že zomrie, no mama tomu neverila a myslela si, že to len predstiera. Viera v takéto teórie môže rozdeliť rodiny a zničiť priateľstvá.

Potrebujeme podporné organizácie. V Nemecku existujú inštitúcie, na ktoré sa v takýchto situáciách môžete obrátiť – niektoré sa sústreďujú na pomoc ľuďom ovplyvneným pravicovým extrémizmom, iné organizácie pomáhajú pri problémoch so sektami. Je možné, že mnohé mechanizmy pomoci budú podobné, ale potrebujeme oveľa viac takejto podpory. Ľudia totiž nevedia, čo v takýchto situáciách robiť, ako reagovať. Vlády by mohli finančne podporiť vznik takýchto inštitúcií.

Obávate sa toho, kam môžu konšpiračné teórie a dezinformácie priviesť svet?

Pred pár týždňami som sa rozprávala s novinárom, ktorý pracuje pre nemecké médium a bol vo Washingtone, keď došlo k útoku na Kapitol. Povedal, že situácia v Spojených štátoch je úplne iná ako v Nemecku. V USA žije jedna tretina populácie v úplne inej realite, neexistuje žiadne spojenie medzi jednotlivými skupinami a je nemožné navzájom diskutovať. Nehľadá sa kompromis, bojuje sa.

Áno, mám obavy, že veľmi znepokojivá situácia v Spojených štátoch sa rozšíri aj do európskych krajín. Preto by sme sa na týchto príkladoch mali naučiť, že konšpiračné teórie nie sú neškodné. Môžu rozdeliť spoločnosť a ohroziť demokraciu. Napríklad dezinformácie o výsledkoch volieb priamo spochybňujú legitimitu vlády. Môžu viesť k tomu, že niektorí ľudia nebudú chodiť voliť, lebo budú presvedčení o tom, že voľby budú aj tak zmanipulované. Ak ľudia prestanú veriť výsledkom volieb, je to koniec demokracie.

Autorky knihy Falšovaná pravda Pia Lamberty a Katharina Nocun. Foto: Gordon Welters

Knihu Falšovaná pravda od Kathariny Nocun a Pie Lamberty vydáva Denník N. Preložila Milina Svítková. Kúpte si ju priamo na obchod.dennikn.sk.

[Pochopiť fenomén konšpiračných teórií znamená spoznať ich mechanizmus. Objednajte si knihu Falšovaná pravda z knižnej edície Denníka N.]

Hoaxy a propaganda

Knihy

Koronavírus

Rozhovory

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie