Denník N

Príležitosť pre Rómov na Slovensku, ktorá prichádza len raz za desať rokov

Sčítanie obyvateľov sa koná výlučne elektronicky. Foto - TASR
Sčítanie obyvateľov sa koná výlučne elektronicky. Foto – TASR

Autorka pôsobila v mimovládnej organizácii Eduma

Rómska menšina na Slovensku potrebuje viac pozornosti a adresných riešení. Na to, aby ktokoľvek mohol presnejšie plánovať a realisticky odhadnúť rozsah potrebných opatrení, je nevyhnutné poznať, koľko Rómov v skutočnosti na Slovensku žije. Sčítanie obyvateľov je nenahraditeľným zdrojom informácií, ktoré sa koná každých desať rokov.

V súčasných štatistikách sa k rómskej národnosti hlási približne štyrikrát menej Rómov, ako uvádzajú kvalifikované odhady. Napríklad atlas rómskych komunít uvádza len 105-tisíc prihlásených oproti počtu 450-tisíc odhadovaných.

Strach, nevedomosť a hanba

Počas druhej svetovej vojny Rómovia čelili holokaustu a prenasledovaniu aj na našom území. Neskôr počas socializmu bola rómska identita potláčaná a o Rómoch sa hovorilo len ako o etnickej skupine. Až v deväťdesiatych rokoch sa Rómom priznala národnosť a všeobecne sa zaužíval pojem rómskej národnosti.

Rómovia na Slovensku nie sú homogénna skupina, majú rôzne socioekonomické postavenie, hovoria rôznymi jazykmi, no ich obraz v spoločnosti je značne stereotypný. Pritom prevažujú najmä negatívne stereotypy, ako je využívanie sociálneho systému, nezamestnanosť či neprispôsobivosť. Pozitíva, ktoré sú Rómom pripisované, súvisia s ich temperamentom, citlivosťou, spontánnosťou, rodinným založením a umeleckým nadaním. S nálepkami, ktoré rómska menšina dostáva, sa Rómovia vyrovnávajú od prvých kontaktov s rovesníkmi v majorite, od školskej dochádzky až po hľadanie zamestnania.

Obavy z predsudkov sú preto jedným z najdôležitejších dôvodov, pre ktoré sa Rómovia nehlásia k svojej národnosti. Niektorí sa boja útokov voči sebe alebo voči svojej rodine, niektorí majú strach, či sa im podarí získať prácu, alebo dokonca, či prácu nestratia, ak priznajú, že sú Rómovia.

S tým súvisí aj negatívne nálepkovanie. Ako uviedol jeden z respondentov v prieskume neziskovej organizácie EDUMA: „Rómovia často veria, že by sa tým nemali “chváliť”. Prijímajú rolu neprispôsobivých obyvateľov, akoby sa stotožnia s prípadným negatívnym pohľadom na seba a vnímajú svoju etnicitu ako prekážku vo svojom živote.”

Významnou bariérou je tiež nedostatok informácií o tom, čo pre bežný život Rómov znamená, ak sa nehlásia k svojej identite. Rovnako je prekážkou to, že Rómovia chápu pojem národnosti v inom význame, napríklad si ho zamieňajú za občianstvo alebo národnosť uvádzajú podľa materinského jazyka. Rómovia pritom predstavujú pestrú menšinu, ktorá hovorí rôznymi jazykmi a v ktorej sa mieša viacero kultúrnych vplyvov.

Aké pozitívne výsledky môže sčítanie priniesť, ak Rómovia využijú možnosť prihlásiť sa? 

Sčítanie obyvateľov má priamy súvis s jazykovým zákonom na Slovensku. Ak bude príslušníkov menšiny v niektorej obci viac ako 15 percent v dvoch po sebe idúcich sčítaniach, menšina získa možnosť komunikovať na úradných miestach v materinskom jazyku alebo možnosť požiadať o tlmočnícku podporu v úradnom styku. Taktiež budú v obci dvojjazyčné tabule. Dvojjazyčnosť nápisov a možnosť komunikovať vo viacerých jazykoch znamená pre menšiny možnosť cítiť sa tu ako doma, cítiť, že sú súčasťou krajiny, ktorá ich rešpektuje.

Sčítanie obyvateľov má aj ďalšie, nepriame vplyvy na menšinové politiky. Podľa výsledkov sčítania obyvateľov sa bude rozhodovať napríklad o objeme podpory kultúry národnostných menšín, podpory pri riešeniach v sociálno-ekonomickej oblasti, vzdelávania, regionálneho rozvoja a mnohých ďalších oblastiach, ktoré sa týkajú každodenných problémov. Sčítanie obyvateľov je najdôležitejšou štatistikou v krajine, z ktorej čerpajú nielen štátni úradníci, ale aj súkromné spoločnosti a investori.

Ábel Ravasz v magazíne Romale spomína na časy, keď sa podieľal na tvorbe Fondu na podporu menšín: „Vytvorenie tohto fondu považujem za obrovský krok. Keď sme tvorili fond, riešili sme otázku, ako rozdeliť zdroje medzi národnostnými menšinami. Prvotne sme vychádzali z čísel zo sčítania. Keby sme pri rómskej menšine ostali iba na čísle zo sčítania, tak by, bohužiaľ, rómska menšina dopadla veľmi zle v porovnaní s ostatnými menšinami, kde sa ľudia nehanbili alebo sa chceli viac priznať k svojej národnosti. V prípade rómskej menšiny sme museli použiť kompenzačné čísla.“

Ďalej hovorí o tom, že ak sa národnostná menšina dokáže spojiť a ukáže, že má silu, počty a identitu, tak sa oveľa ľahšie dosahujú ciele v politike aj v samospráve. Ak si porovnáme maďarskú a rómsku menšinu na Slovensku, maďarská nie je oveľa väčšia, avšak jej reprezentácia je neporovnateľne silnejšia. Očakávaným výsledkom metódy hlásenia sa k viacerým národnostiam je celkové posilnenie domácich národnostných menšín.

Lepšie vzťahy v spoločnosti a zrelý vzťah k svojej identite

Je čoraz dôležitejšie zameriavať sa na pozitívne príklady a ukazovať, že Rómovia majú medzi nami svoje miesto. Zobrazovanie príbehov úspešných Rómov v médiách a vzdelávanie o rómskej kultúre, jazyku či histórii posilňujú formovanie rómskej identity. Viaceré výskumy poukazujú na potrebu postupného formovania identity ako základného kameňa sebaúcty.

Rovnako je preukázateľné, že cesta, ktorá vedie k prijatiu seba samého, teda k budovaniu vlastnej identity, vedie cez budovanie zrelých vzťahov k iným a k sebe.

Preto považujeme nasledujúce otázky za kľúčové: Kto vlastne som a ako sa stane, že som tým, kým som? Kto to určuje? Ako veľmi je to dôležité? A ako to ovplyvní môj život? Tieto otázky sú dnes dôležité aj preto, že väčšina konfliktov, ktoré v súčasnosti zažívame, nejako súvisí s niektorými časťami našej identity.

Sčítanie obyvateľov 2021

Komentáre

Teraz najčítanejšie