Denník N

Zabili nám blízkych, milióny ľudí trpia, nevieme spať. Etiópčania opisujú, čo sa deje v Tigraji

Fotografia z polovice novembra, vládne jednotky smerujú do regiónu Tigraj. Foto - TASR/AP
Fotografia z polovice novembra, vládne jednotky smerujú do regiónu Tigraj. Foto – TASR/AP

Keď sa v novembri minulého roka začali boje v etiópskom regióne Tigraj, Fissuh Hailu bol bezradný. Vláda zablokovala prístup na internet, nefungovali ani telekomunikačné siete a Etiópčan, ktorý žije na Slovensku, nemohol komunikovať s rodinou a priateľmi.

„Týždne som nevedel nič o mojej rodine – či sú nažive alebo nie. Po tom, čo sa obnovil signál, sme počuli, aká hrozná je situácia,“ vraví Hailu. Eritrejská armáda, ktorá sa do konfliktu zapojila, zabila šesť jeho bratrancov a mnoho kamarátov.

Všetci boli civilisti.

Etiópsky premiér Abiy Ahmed síce ešte v novembri oznámil víťazstvo a koniec ofenzívy, no konflikt medzi federálnou vládou a regionálnou vládou pokračuje dodnes. Doplatili na to najmä ľudia, ktorí žijú v Tigraji.

Mnohí z nich prišli o domovy, prístup k jedlu a vode či o zdravotnú starostlivosť. Päť slovenských mimovládok preto spustilo zbierku Spolu pre Etiópiu. Podľa odhadov OSN potrebuje pomoc asi 4,5 milióna ľudí a slovenské organizácie chcú pre nich zabezpečiť hlavne jedlo, prístrešky, matrace a základné potreby.

„Mnohé domy a obce sú úplne zničené. Úrodu tam dlhodobo ničia kobylky, okrem toho tam je aj pandémia covidu. Keď sa spoja všetky tieto veci, spôsobí to utrpenie, ktoré si ani nevieme predstaviť,“ vraví Ivana Čorbová z Nadácie Integra.

Kto zomrel a kto prežil?

Nikto dnes nevie spočítať presný počet obetí konfliktu ani to, koľko ľudí muselo utiecť zo svojich domovov. Mnohé časti regiónu Tigraj sú stále nedostupné pre médiá aj pre mimovládky, ktoré tam pomáhajú.

Fissuh Hailu vraví, že na začiatku konfliktu mal správy najmä od ľudí, ktorí z regiónu utiekli. Dnes sa už dokáže spojiť s časťou svojej rodiny. „Polovica mojej rodiny žije vo vidieckej oblasti pri hranici s Eritreou, takže s nimi nie som v kontakte. Neviem, či sú všetci nažive.“

To, čo mu hovoria jeho blízki, sa zhoduje s obrazom, o ktorom informujú mimovládky aj niektorí politickí predstavitelia – v Tigraji je popri etiópskych jednotkách aj mnoho eritrejských vojakov, ktorí útočia na civilistov a blokujú humanitárnu pomoc.

„Pri zabíjaní civilistov sa zameriavajú najmä na mužov. Ženy často znásilňujú,“ vraví Fissuh Hailu.

„Je to smutné, no som rád, že moji rodičia už nie sú nažive. Zomreli v pokoji pred niekoľkými rokmi a nie sú vystavení tomu, čo sa tam momentálne deje,“ dodáva. „Boli to veľmi ťažké mesiace, noci bez spánku a veľa zlých správ.“

Pred vojnou domov posielal peniaze, no teraz sa to nedá, pretože banky sú už mesiace zavreté. Jednu síce otvorili v Mekelle – metropole regiónu Tigraj, no odtiaľ sa peniaze nedostanú k časti jeho rodiny, ktorá žije na vidieku.

„A ak by sa to aj dalo, nemohli by si za ne nič kúpiť. Nič nie je k dispozícii. V Mekelle to sčasti je možné, ale mimo mesta ťažko. Radšej by som preto peniaze ani neposielal. Ak by vojaci zastavili niekoho s peniazmi, zobrali by mu ich a hrozilo by mu nebezpečenstvo. Nechcem svoju rodinu ešte viac ohroziť,“ dodáva Haillu.

Fissuh Hailu. Foto – archív F. H.

Zmasakrovaní civilisti

Amnesty International na konci februára informovala, že eritrejská armáda v Tigraji zmasakrovala stovky civilistov. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v súvislosti s dianím v regióne hovorí o etnických čistkách a USA žiadajú eritrejské vojská, aby sa z Tigraja stiahli.

Premiérovi Etiópie odkazujú, že musí chrániť všetkých ľudí, ktorí žijú v krajine. Na ukončenie bojov a otvorenie regiónu vyzýva aj EÚ. Abiy Ahmed až do minulého týždňa odmietal, že by v Tigraji bojovali aj vojaci zo susednej krajiny. Napokon to priznal a rovno aj so sľubom, že sa čoskoro stiahnu. Fissuh Hailu tomu neverí.

„Je ťažké dôverovať premiérovi, pretože od začiatku popieral fakty a nehovoril pravdu.“

Ako vraví Hailu, má od ľudí z Tigraja informácie, že je to opačne, a do oblasti stále prichádzajú vojaci zo susedného štátu. Kým odchod vojakov z Eritrey nepotvrdia medzinárodné organizácie alebo nezávislí pozorovatelia, nedá sa tomu podľa neho veriť.

„Ak by odišli, pre ľudí v Tigraji by to bola obrovská úľava, pretože zabíjajú civilistov a spôsobujú veľké utrpenie,“ dodáva.

Ľudia, ktorí museli pre konflikt opustiť svoje domovy, žijú v zlých podmienkach. Foto – TASR/AP

Podľa mimovládok sa okrem vraždenia dopustili aj znásilnení, rabovania a ničenia súkromného aj verejného majetku. Podobné obvinenia sa však týkajú aj etiópskych vojakov a aj bojovníkov Tigrajského oslobodeneckého frontu.

Lekári bez hraníc minulý týždeň opísali, že sa ich zamestnanci stali svedkami toho, ako etiópski vojaci zabili štyroch ľudí. Stalo sa to po tom, čo vojaci zastavili dva minibusy. Pasažieri museli vystúpiť a štyroch mužov priamo na mieste zastrelili.

Abyi Ahmed vyhlásil, že vojaci, ktorí sú za to zodpovední, budú čeliť obvineniu. Etiópska vláda sa dohodla s OSN na spoločnom vyšetrovaní.

O čo ide v konflikte v Tigraji

  • Etiópia je federálny štát a Tigraj je región na severe, v ktorom bola desaťročia pri moci strana TPLF (Ľudový front oslobodenia Tigraja), ktorá má okrem politických aj vojenské štruktúry;
  • strana mala veľký vplyv aj na federálnej úrovni, no ten po nástupe premiéra Abiyho Ahmeda postupne oslabol a TPLF vypadla aj z koaličnej vlády;
  • v septembri 2020 sa v Tigraji napriek nesúhlasu federálnej vlády konali regionálne voľby, jednoznačne v nich zvíťazila TPLF;
  • konflikt sa začal stupňovať a Abiy Ahmed TPLF obvinil zo snahy narušiť suverenitu Etiópie a z pokusov obsadiť vojenské základne v regióne;
  • do Tigraja preto poslal armádu, ktorá obsadila Mekelle, hlavné miesto regiónu;
  • na konci novembra federálne jednotky ohlásili víťazstvo, no boje v nižšej intenzite pokračujú dodnes.

Kľúčový je odchod Eritrejčanov

Yohaness Tekie, ďalší Etiópčan, ktorý pochádza z Tigraja a dnes žije a pracuje na Slovensku, si myslí, že konflikt v regióne sa neskončí, kým v ňom budú jednotky z Eritrey a susedného regiónu Amhara. A to podľa neho nepôjde bez medzinárodného sprostredkovania.

Eritreu do konfliktu zapojil prezident Isaias Afwerki. „Je známy tým, že porušuje ľudské práva a vedie vojny. Eritreu zmenil z relatívne mierovej krajiny na africkú Severnú Kóreu,“ vraví Tekie.

Jeho motivácia podľa Tekieho vychádza z dvoch faktorov: prvým je snaha odkloniť pozornosť od domácich problémov, druhým pomsta TPLF, ktorého členovia hrali veľkú úlohu počas vojny v rokoch 1998 – 2000. Tá sa skončila prehrou Eritrey.

V Tigraji tak bojujú aj jednotky zo štátu, ktorého väčšinové obyvateľstvo je prakticky rovnakou etnickou skupinou ako Tigrajci.

Tekie vraví, že je veľmi náročné pozorovať, čo sa deje v jeho rodnom regióne. Ťažko znáša hlavne to, že federálna vláda sa spojila s iným štátom, aby zasiahla proti svojim vlastným občanom.

„Posledných päť mesiacov v noci nespím viac ako tri hodiny. Nedokážem sa sústrediť v práci, venovať sa svojim deťom a moji priatelia a rodina sú na tom podobne. Je to obrovská bolesť, denne vidíte správy o tom, ako zabíjajú ľudí vrátane detí,“ vraví Tekie, ktorý je smutný aj z toho, že niektorí Etiópčania z iných regiónov ho presviedčajú o tom, že správy o masakroch a úlohe federálnych vojsk nie sú pravdivé.

„Niektorí moji etiópski priatelia, ktorí takisto žijú v Bratislave, sa so mnou od začiatku vojny nerozprávajú. Myslia si, že to nie je pravda, hoci všetky zahraničné médiá aj mimovládky opisujú, čo sa tam deje.“

Na ulici zastrelili aj jeho bratranca. „A nikto nevie, čo sa dialo v odľahlejších oblastiach. Niektoré nie sú dostupné a dnes naozaj netušíme, koľko ľudí tam zomrelo. Počet obetí môže byť obrovský.“

„Vláda tvrdí, že všetko je v poriadku. Ak to tak je, nech otvorí banky, úplne obnoví spojenie a nech do všetkých oblastí pustí medzinárodné médiá a nezávislých vyšetrovateľov,“ dodáva Etiópčan.

Etiópsky premiér Abiy Ahmed. Foto – TASR/AP

Rabovanie a znásilnenia

Konflikt zasiahol Tigraj vo veľmi komplikovanom období. Okrem pandémie covidu sa Etiópia aj ďalšie východoafrické štáty museli vyrovnávať s nájazdmi koníkov, ktoré ničili úrodu. To, čo z nej zostalo, zničili vojaci. Ľudia tak prišli o jedlo aj o príjmy.

Počas vojny boli zničené aj nemocnice, školy, vládne budovy, univerzity aj knižnice. „Všetko je vyrabované. To, čo sa dalo ukradnúť, si zobrali, zvyšok spálili. Zničili prakticky celý región. Nebude potrebná len humanitárna pomoc, obnova bude trvať 20 – 30 rokov,“ vraví Yohannes Tekie.

Boje v Tigraji spôsobili aj kolaps zdravotníctva. Pracovníci organizácie Lekári bez hraníc od decembra do marca navštívili viac ako sto zdravotníckych zariadení v regióne. Až 70 percent z nich bolo vyrabovaných a nefunkčných, tretina bola úplne zničená.

Lekári bez hraníc tvrdia, že niekde išlo o obyčajné krádeže, no v mnohých prípadoch to bol organizovaný vandalizmus. Cieľom bolo vyradiť nemocnice z prevádzky. Organizácia opisuje prípady chorých ľudí, ktorí museli kráčať kilometre, pretože sanitky skonfiškovali vojaci. Upozorňujú aj na ženy, ktoré zomreli pri pôrodoch, výpadky pri očkovaní alebo pri dodávkach liekov.

Zdravotníctvo v Tigraji pritom podľa mimovládky patrilo pred konfliktom medzi tie najlepšie v krajine.

Zničená nemocnica v Tigraji. Foto – TASR/AP

Ako vo svojej reportáži uvádza Sky News, okrem ničenia a rabovania sa jednou zo zbraní v konflikte stali aj znásilnenia. OSN už teraz hovorí o stovkách prípadov, a to ide iba o tie nahlásené.

Yohaness Tekie však vraví, že to, čo sa v regióne deje, mnohých ľudí motivuje, aby sa pridali k TPLF. Takto sa vytvára špirála konfliktu, ktorá ho bude iba predlžovať.

„Tigrajci majú veľmi silný zmysel pre sebaurčenie, nevzdajú sa slobody. Budú bojovať do poslednej chvíle.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie