Denník N

Zabili nám blízkych, milióny ľudí trpia, nevieme spať. Etiópčania opisujú, čo sa deje v Tigraji

Fotografia z polovice novembra, vládne jednotky smerujú do regiónu Tigraj. Foto - TASR/AP
Fotografia z polovice novembra, vládne jednotky smerujú do regiónu Tigraj. Foto – TASR/AP

Keď sa v novembri minulého roka začali boje v etiópskom regióne Tigraj, Fissuh Hailu bol bezradný. Vláda zablokovala prístup na internet, nefungovali ani telekomunikačné siete a Etiópčan, ktorý žije na Slovensku, nemohol komunikovať s rodinou a priateľmi.

„Týždne som nevedel nič o mojej rodine – či sú nažive alebo nie. Po tom, čo sa obnovil signál, sme počuli, aká hrozná je situácia,“ vraví Hailu. Eritrejská armáda, ktorá sa do konfliktu zapojila, zabila šesť jeho bratrancov a mnoho kamarátov.

Všetci boli civilisti.

Etiópsky premiér Abiy Ahmed síce ešte v novembri oznámil víťazstvo a koniec ofenzívy, no konflikt medzi federálnou vládou a regionálnou vládou pokračuje dodnes. Doplatili na to najmä ľudia, ktorí žijú v Tigraji.

Mnohí z nich prišli o domovy, prístup k jedlu a vode či o zdravotnú starostlivosť. Päť slovenských mimovládok preto spustilo zbierku Spolu pre Etiópiu. Podľa odhadov OSN potrebuje pomoc asi 4,5 milióna ľudí a slovenské organizácie chcú pre nich zabezpečiť hlavne jedlo, prístrešky, matrace a základné potreby.

„Mnohé domy a obce sú úplne zničené. Úrodu tam dlhodobo ničia kobylky, okrem toho tam je aj pandémia covidu. Keď sa spoja všetky tieto veci, spôsobí to utrpenie, ktoré si ani nevieme predstaviť,“ vraví Ivana Čorbová z Nadácie Integra.

Kto zomrel a kto prežil?

Nikto dnes nevie spočítať presný počet obetí konfliktu ani to, koľko ľudí muselo utiecť zo svojich domovov. Mnohé časti regiónu Tigraj sú stále nedostupné pre médiá aj pre mimovládky, ktoré tam pomáhajú.

Fissuh Hailu vraví, že na začiatku konfliktu mal správy najmä od ľudí, ktorí z regiónu utiekli. Dnes sa už dokáže spojiť s časťou svojej rodiny. „Polovica mojej rodiny žije vo vidieckej oblasti pri hranici s Eritreou, takže s nimi nie som v kontakte. Neviem, či sú všetci nažive.“

To, čo mu hovoria jeho blízki, sa zhoduje s obrazom, o ktorom informujú mimovládky aj niektorí politickí predstavitelia – v Tigraji je popri etiópskych jednotkách aj mnoho eritrejských vojakov, ktorí útočia na civilistov a blokujú humanitárnu pomoc.

„Pri zabíjaní civilistov sa zameriavajú najmä na mužov. Ženy často znásilňujú,“ vraví Fissuh Hailu.

„Je to smutné, no som rád, že moji rodičia už nie sú nažive. Zomreli

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie