Denník N

Len hlúpa spoločnosť považuje vzdelanie za luxus

Namiesto toho, aby ekonomika slúžila ľuďom, robí z nej pravica zlaté teľa, ktorému je potrebné sa klaňať a prispôsobovať.

Autor je poslucháčom slovenského jazyka a literatúry na FF PU v Prešove

V úvahe pána Chovanculiaka o úlohe škôl v spoločnosti je možné stotožniť sa s jedinou vetou: tou prvou. Na odpovedi sa nezhodneme.

Kde sa dá polemizovať so všetkým, tam možno polemika nemá nijaký zmysel. Chápanie školstva ako zbrojnice pred bránami bojiska pracovného trhu, na ktorom hrajú všetci proti všetkým, môže byť vzrušujúce pre podnikateľské tribúny, nie však pre celú spoločnosť. Zámerom môjho ohlasu na úvahu pána Chovanculiaka nie je presvedčiť jej autora, ale ponúknuť čitateľom iné uvažovanie o zmysle vzdelania a vzdelanosti. O zmysle, ktorý môže byť vyšší, širší aj hlbší.

Ak medzi základné úlohy základných škôl patrí „získať gramotnosť a nezabiť prirodzenú zvedavosť detí“, mohli by sme sa pýtať, prečo sa tieto funkcie nevzťahujú aj na ďalšie stupne vzdelania. Nerozvíjajú sa azda ďalšie druhy gramotnosti aj na stredných a vysokých školách? Iste, elementárna gramotnosť – schopnosť čítať, písať a počítať – na prežitie v spoločnosti stačí. Na prežitie. Aby sa v nej však človek mohol plnohodnotne uplatniť nielen ako ekonomický subjekt, ale aj ako mnohorozmerná bytosť, je to príliš málo pre každého, kto život nevníma len prostredníctvom čísel.

Kdesi medzi riadkami pána Chovanculiaka sa vytratil dôvod, prečo tolerancia prirodzenej zvedavosti detí platí len pre povinnú školskú dochádzku.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie