Denník N

Klimatickú zmenu sme si všimli, na núdzu však nie je dôvod, odkazujú poslanci

Predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) dal v deň globálneho klimatického štrajku vysvietiť Bratislavský hrad nazeleno. Jeho poslanci však vyhlásenie kimatickej núdze nepodporili. Foto - NR SR
Predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) dal v deň globálneho klimatického štrajku vysvietiť Bratislavský hrad nazeleno. Jeho poslanci však vyhlásenie kimatickej núdze nepodporili. Foto – NR SR
  • Ani 128-tisíc podpisov a podpora prezidentky Zuzany Čaputovej nestačili, aby poslanci vyhoveli požiadavkám petície Klíma ťa potrebuje.
  • Slovensko nevyhlási ani stav klimatickej núdze.
  • Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že v porovnaní s inými problémami Slováci životnému prostrediu nevenujú veľkú pozornosť.
  • Dôvodom neúspechu petície je aj neskúsenosť organizátorov, pandémia a nemožnosť demonštrovať v uliciach.

Najväčším úspechom petície Klíma ťa potrebuje je, že sa o nej hovorilo, a to najmä na sociálnych sieťach. Druhým úspechom je, že o nej parlament vôbec otvoril rozpravu.

Požiadavky 128-tisíc ľudí však neprijal a nevyhlásil ani stav klimatickej núdze. Zmohol sa iba na nezáväzné uznesenie, v ktorom sa opakujú záväzky z programového vyhlásenia vlády. „Národná rada odporúča vláde Slovenskej republiky, aby zastavila štátne investície do projektov využívajúcich fosílne palivá,” znie jeden z bodov uznesenia.

Vláda sa ním však riadiť nebude. Plánuje napríklad dotácie na nákup plynových kotlov do rodinných domov.

Okrem toho kancelária Národnej rady symbolicky v deň globálneho klimatického štrajku vysvietila Bratislavský hrad nazeleno. Iniciátorom sa podarilo odštartovať aj debatu o tom, či môže Národná rada akceptovať petície podpisované výlučne na internete. Tým sa však viditeľné úspechy končia.

„S prijatým uznesením nemôžeme byť spokojní. V petícii sme žiadali vyhlásenie stavu klimatickej núdze, skorší termín uhlíkovej neutrality aj dôslednú stratégiu, ako ju dosiahnuť. Väčšina poslancov tento hlas nevypočula,” komentoval výsledok jeden z iniciátorov petície Jakub Hrbáň.

Čo žiadala petícia:

  • Vyhlásenie stavu klimatickej núdze, ktorý by zaväzoval vládu prijímať len také kroky a opatrenia, aby sa dosiahla uhlíková neutralita do roku 2040.
  • Prípravu štátnej stratégie uhlíkovej neutrality Slovenskej republiky do roku 2040 s plánom krokov v jednotlivých odvetviach hospodárstva.
  • Zaviazať vládu, aby na pôde Európskej únie žiadala razantnejšie zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 – o 65 percent. Rovnaký sľub dala vo volebnom programe napríklad aj najsilnejšia vládna strana OĽaNO. Jej predseda a premiér Igor Matovič odišiel nakoniec v decembri do Bruselu s požiadavkou na zníženie len o 55 percent.

Čo bude nasledovať?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Slovensko

Teraz najčítanejšie