Klimatickú zmenu sme si všimli, na núdzu však nie je dôvod, odkazujú poslanci
- Ani 128-tisíc podpisov a podpora prezidentky Zuzany Čaputovej nestačili, aby poslanci vyhoveli požiadavkám petície Klíma ťa potrebuje.
- Slovensko nevyhlási ani stav klimatickej núdze.
- Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že v porovnaní s inými problémami Slováci životnému prostrediu nevenujú veľkú pozornosť.
- Dôvodom neúspechu petície je aj neskúsenosť organizátorov, pandémia a nemožnosť demonštrovať v uliciach.
Najväčším úspechom petície Klíma ťa potrebuje je, že sa o nej hovorilo, a to najmä na sociálnych sieťach. Druhým úspechom je, že o nej parlament vôbec otvoril rozpravu.
Požiadavky 128-tisíc ľudí však neprijal a nevyhlásil ani stav klimatickej núdze. Zmohol sa iba na nezáväzné uznesenie, v ktorom sa opakujú záväzky z programového vyhlásenia vlády. „Národná rada odporúča vláde Slovenskej republiky, aby zastavila štátne investície do projektov využívajúcich fosílne palivá,” znie jeden z bodov uznesenia.
Vláda sa ním však riadiť nebude. Plánuje napríklad dotácie na nákup plynových kotlov do rodinných domov.
Okrem toho kancelária Národnej rady symbolicky v deň globálneho klimatického štrajku vysvietila Bratislavský hrad nazeleno. Iniciátorom sa podarilo odštartovať aj debatu o tom, či môže Národná rada akceptovať petície podpisované výlučne na internete. Tým sa však viditeľné úspechy končia.
„S prijatým uznesením nemôžeme byť spokojní. V petícii sme žiadali vyhlásenie stavu klimatickej núdze, skorší termín uhlíkovej neutrality aj dôslednú stratégiu, ako ju dosiahnuť. Väčšina poslancov tento hlas nevypočula,” komentoval výsledok jeden z iniciátorov petície Jakub Hrbáň.
Čo žiadala petícia:
- Vyhlásenie stavu klimatickej núdze, ktorý by zaväzoval vládu prijímať len také kroky a opatrenia, aby sa dosiahla uhlíková neutralita do roku 2040.
- Prípravu štátnej stratégie uhlíkovej neutrality Slovenskej republiky do roku 2040 s plánom krokov v jednotlivých odvetviach hospodárstva.
- Zaviazať vládu, aby na pôde Európskej únie žiadala razantnejšie zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 – o 65 percent. Rovnaký sľub dala vo volebnom programe napríklad aj najsilnejšia vládna strana OĽaNO. Jej predseda a premiér Igor Matovič odišiel nakoniec v decembri do Bruselu s požiadavkou na zníženie len o 55 percent.
Čo bude nasledovať?
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.