Denník N

Nezasahujte do sporov medzi deťmi na ihrisku, radí autorka bestsellera o dánskej výchove

Iben Dissing Sandahl. Foto - Julie Sandahl
Iben Dissing Sandahl. Foto – Julie Sandahl

Bývalá učiteľka Iben Dissing Sandahl napísala knihu o tom, ako Dáni vychovávajú šťastné deti. Podľa nej deti nepotrebujú veľa krúžkov a aktivít, ale dostatok priestoru na to, aby sa učili, rástli a testovali svoje hranice.

Autorka knihy Prečo sú dánske deti šťastné? v rozhovore hovorí:

  • čo deťom v podmienkach lockdownu spôsobuje radosť;
  • v čom je dánska výchova odlišná od tej slovenskej;
  • prečo by sme deťom mali veriť aj v nebezpečných situáciách;
  • ako dánski učitelia vedú žiakov k empatii.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová usporiadala tlačovú konferenciu pre deti, ktoré sa jej mohli pýtať napríklad, kedy budú môcť zorganizovať narodeninovú oslavu alebo či sa zrušia letné prázdniny. Je v Dánsku takýto prístup politikov k deťom bežný?

Áno, máme v Dánsku politikov, ktorí radi udržiavajú takúto formu osobného kontaktu s každým, teda aj s deťmi. Niektorí sa s nimi pravidelne stretávajú a rozprávajú. Myslím si, že práve tlačové konferencie predstavujú pre politikov ten najjednoduchší spôsob, ako odkomunikovať to dôležité.

Ako deti reagovali na zatvorenie škôl (školy sú v Dánsku otvorené pre prvých päť ročníkov – pozn. red.)?

Pozitívom na súčasnej situácii je, že deti si veľmi rýchlo a jednoducho zvyknú na zmenu vo svojom okolí. Prispôsobia sa tomu, čo sa deje v ich živote. Najdôležitejšie však je, aby od nás počuli vysvetlenie situácie a vďaka tomu pochopili, čo sa stalo. Pretože len tak sa upokoja a budú rešpektovať, čokoľvek príde.

Mnohé deti pociťujú frustráciu z toho, že pandémia a obmedzenia trvajú už veľmi dlho. Niektoré si vyučovanie z domu pochvaľujú, vyhovuje im to. To sú tie šťastné deti, ktoré v takýchto podmienkach napredujú a zlepšujú sa v učení. Ale väčšina detí v školskom veku sa chce vrátiť do lavíc, vidieť svojich kamarátov a spolužiakov, byť v spoločnosti druhých, pretože sa cítia osamelo. Chýba im fyzický kontakt s druhými. Pred pár dňami sme však dostali dobrú správu – 6. apríla sa budú môcť všetky deti vrátiť do tried, hoci len veľmi pomaly. Do školy budú môcť chodiť každý druhý týždeň. Ale aj to je lepšie ako nič.

Ako deti komunikujú s kamarátmi? Stretávajú sa?

Máme dovolené stretávať sa len v malých skupinách – najviac päť ľudí. Mnohí rodičia sa však vynašli a organizujú malé skupiny pre deti, takzvané bubliny, takisto pre maximálne päť osôb. Všimla som si pár takých stretnutí v našej štvrti, keď sa deti vonku prechádzajú a rozprávajú. Niekedy sa hrajú alebo trávia čas doma a spolu sa učia.

Prechádzanie sa s kamarátmi je u nás veľmi populárne. Na deti veľmi dobre vplýva, keď sa môžu vidieť s ostatnými rovesníkmi. Už im nestačí vidieť sa cez aplikácie na mobile alebo sa hrať cez internet počítačové hry.

Zhoršilo sa podľa vás ich psychické zdravie pod vplyvom koronakrízy?

Áno, vidíme výrazne zhoršenie mentálneho zdravia detí. A nemyslím si, že sa za chvíľu zlepší. Súvisí to hlavne s osamelosťou, ktorú deti počas pandémie pociťujú. Ľudia potrebujú byť v spoločnosti druhých, vychádza to z našej podstaty. Predovšetkým deti a dospievajúci potrebujú mať okolo seba priateľov, s ktorými sa môžu hrať, zabávať, ako aj kamarátov, ktorí zrkadlia ich správanie a s ktorými môžu testovať svoje hranice. A toto všetko im pandémia zobrala. Pripravila ich o veľkú časť ich dospievania, a preto mnohí cítia obrovskú samotu.

Je toto téma, o ktorej v Dánsku hovoríte?

Samozrejme, deti sú prvoradé. Momentálne je veľmi náročné nájsť riešenia, ale diskutujú o tom všetci. Politici hľadajú spôsoby, ako by sa deti mohli čím skôr vrátiť do škôl. Pretože daň za túto pandémiu je veľmi vysoká, predovšetkým v prípade detí.

Nachádzajú deti v podmienkach lockdownu v niečom radosť?

Hlavne vo chvíľach, ktoré trávia s ostatnými deťmi. Počula som od mnohých rodičov,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Školstvo

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Svet

Teraz najčítanejšie