Vysvetľujeme: Pomohol aj Mesiac. Ako jedna loď spôsobila miliardové škody a ako ju vyslobodili

Vysvetľujeme je newsletter Denníka N pre mladých, ktorí nemusia rozumieť tomu, čo sa okolo nich deje, a pre rodičov, ktorí nemusia vedieť, ako sa o tom s nimi rozprávať. Vždy vo štvrtok v ňom rozoberáme jednu dôležitú spoločenskú tému.

Správu vybral a vysvetlil Tomáš Čorej 

Sila prírody

Len ťažko by vám niekto uveril, že svetová ekonomika môže závisieť od jedného bagristu. Lenže minulý týždeň to presne tak vyzeralo.

Ako glosoval zabávač Ben Jenkins, konečne sme zažili udalosť, ktorá sa dá vysvetliť aj deťom. Na prvý pohľad to naozaj pôsobilo ako úsmevná správa – osamotený buldozér sa snažil vyhrabať loď, ktorá upchala Suezský prieplav.

V tomto texte sa dozviete, ako to bolo naozaj. Ako napísali noviny New York Times, kľúčovú úlohu zohrala sila prírody – vietor a Mesiac.

Z akého dôvodu sa loď zasekla a ako ju vyslobodili? Prečo je Suez taký dôležitý? A o čom vypovedá táto kríza?

Čo sa stalo. Keď vyslobodili gigantickú loď v Suezskom prieplave, sociálnymi sieťami sa šíril hashtag #DajteJuSpäť (#PutItBack). Bol to dobrý žart, ale zablokovaný Suez spôsobil škody vo výške desiatok miliárd eur.

Začalo sa to minulý týždeň v utorok ráno, keď loď Ever Given smerujúca z Číny do Holandska uviazla na plytčine. Mnohých zmiatlo, že sa na nej nachádza obrovský nápis Evergreen.

Kým Ever Given je názov lode, Evergreen Marine označuje taiwanskú prepravnú spoločnosť, ktorej patrí. Je dlhá ako mrakodrap alebo štyri futbalové ihriská, má šírku zhruba 60 metrov a výtlak 220-tisíc ton.

Ako je možné, že upchala Suezský prieplav? Podľa prvotných informácií za to mohol silný vietor a prašná búrka, pričom spoločnosť poprela, že došlo k poruche.

Potvrdzovalo to aj to, že v Egypte sa začína sezóna takzvaných chamsinov – silných vetrov z púští Arabského polostrova.

Viacerí však s touto verziou nesúhlasia a argumentujú, že obrovské lode zvládajú aj náročnejšie podmienky. Podľa nich išlo o technickú chybu.

Agentúra Bloomberg naznačila ďalšiu teóriu, a to ľudské zlyhanie. Uviedla, že loď sa plavila rýchlosťou 25 kilometrov za hodinu, pričom rýchlostný limit prieplavu je 14 kilometrov za hodinu. Je možné, že išlo o snahu, ako sa vysporiadať so silným vetrom.

Do úvahy prichádza aj alternatíva, že išlo o kombináciu spomenutých faktorov. V tejto chvíli prebieha vyšetrovanie.

Tak či onak, zablokovanie Suezu spôsobilo obrovskú zápchu. Denne ním prejde zhruba 50 lodí či tankerov, a tak sa ich na konci minulého týždňa na oboch stranách prieplavu nakopilo až 369.

Prečo je to dôležité. Suezský prieplav spája Stredozemné a Červené more a predstavuje najrýchlejšiu cestu medzi Áziou a Európou. Najrýchlejšou alternatívou je trasa cez Mys dobrej nádeje, najjužnejší cíp Afriky.

Lenže oboplávanie Afriky trvá o vyše týždňa dlhšie a v obchode platí, že čas sú peniaze. Predstavte si, že si na internete objednáte akýkoľvek produkt z Číny. Pokiaľ jeho preprava trvá kratšie, zaplatíte zaň menej.

Podstata spočíva v tom, že Suezským prieplavom vedie jedna z najväčších obchodných trás na svete. Prechádza cezeň zhruba 12 percent svetového obchodu a zabezpečuje asi tretinu globálnej kontajnerovej prepravy.

Objem lodnej dopravy cez prieplav podľa niektorých odhadov predstavuje každý deň až 9,6 miliardy dolárov (8,12 miliardy eur), čiže 400 miliónov dolárov (340,8 milióna eur) za hodinu a 6,7 milióna eur (5,71 milióna eur) za minútu.

Iné odhady hovoria, že blokáda spôsobuje každý deň stratu 14 až 15 miliárd dolárov (11,93 až 12,78 miliardy eur).

Ekonómovia pritom poznamenali, že k nehode nemohlo prísť v horšom čase. Dôvodom je pandémia koronavírusu, ktorá spôsobila väčší dopyt Európanov a Američanov po tovaroch. To znamená, že prakticky všetky lode boli na mori.

V súčasnosti ich pritom nie je ľahké nahradiť leteckou prepravou a železničná preprava medzi Čínou a Európou je príliš vyťažená.

Ako ju uvoľnili. Niektorí odborníci upozorňovali, že upchatie Suezu by mohlo trvať týždne, čo by bolo katastrofou pre svetové hospodárstvo. Ich obavy sa našťastie nenaplnili.

Ever Given sa podarilo čiastočne uvoľniť v pondelok, upchatie tak trvalo „len“ šesť dní.

Ako sa to podarilo? Loď, samozrejme, nevyhrabal jeden buldozér, ako si niektorí mohli myslieť pri pohľade na fotografiu spomenutú v úvode. V skutočnosti piesok a sedimenty odstraňovali viaceré bagre.

Okrem toho pomáhalo najmenej štrnásť egyptských, holandských a japonských remorkérov, čiže špeciálnych lodí, ktoré slúžia na tlačenie iných plavidiel. Ako píše televízna stanica USA Today, v podstate lodiam pomáhajú „parkovať“ v prístavoch a dokážu nimi hýbať a točiť.

Denník The Guardian napísal, že veľmi dôležitú úlohu zohral aj spln. V tejto fáze sú totiž Mesiac a Slnko v jednej priamke, a tak dochádza k tazkvanému skočnému prílivu. Ten je približne o dvadsať percent vyšší ako priemerný príliv, vďaka čomu bolo oslobodenie lode jednoduchšie.

Lenže uvoľnenie neznamená, že kríza sa skončila. Bude trvať niekoľko dní, možno týždňov, kým sa preprava cez Suez vráti do „starých koľají“.

Čo to znamená. Udalosti z posledných dní ukázali, aký krehký a zraniteľný je súčasný vzájomne prepojený medzinárodný obchod. Upchatie jednej lode spôsobilo miliardové škody, ktoré v konečnom dôsledku pocítia spotrebitelia z celého sveta.

Okrem toho sa odhalil problém, na ktorý odborníci dlhodobo upozorňovali. Ako napísali New York Times, blokáda je dôkazom, že väčšie neznamená vždy lepšie.

Lodné spoločnosti v posledných rokoch zväčšovali objem svojich plavidiel, pretože ich výroba je lacnejšia a preprava šetrnejšia.

„Robili, čo pre nich bolo efektívne, a popritom nepozerali na zvyšok sveta,“ povedal pre New York Times Marc Levinson.

Aj preto nie je vylúčené, že podobných incidentov v budúcnosti zažijeme viac.