Denník N

Na Deň bláznov

Shooty
Shooty

Keď sme vyrazili do boja proti pandémii, boli sme medzi najúspešnejšími. Potom prišli šialenosti.

Autor je spisovateľ

Za posledný rok zomrelo na koronavírus na Slovensku už viac ako deväť a pol tisíca ľudí. Je to zhruba jedenapolnásobok počtu obyvateľov mesta, v ktorom bývam. Je to, akoby vymrela celá Gelnica aj so susednými Prakovcami.

Vývesné tabule v meste, predtým plné plagátikov pozývajúcich občanov na kultúrne, spoločenské či športové podujatia, sa v posledných mesiacoch plnili oznámeniami úplne inými. Pomaly každý deň na nich pribúdali parte s menami zosnulých. Neraz ich bolo aj niekoľko odrazu, na niečo také si u nás nespomínajú ani ľudia omnoho starší než ja.

Presne pred piatimi rokmi som nastúpil do mestských služieb. Od prvého apríla 2016 pracujem na oddelení, ktoré pripravuje nielen kultúrne a spoločenské podujatia, ale aj posledné rozlúčky s občanmi. Za tých päť rokov sa nikdy nestalo, aby dominovali pohreby, táto zima to však zmenila.

Spomínam si, že keď pred rokom v marci vyhlásili prvý lokdaun, mali sme už pripravený program na sezónu. Gelnický jarmok, Lomidrevo, Jašiáda či Festival hradných remesiel, akcie navštevované stovkami až tisíckami ľudí, mali byť opäť lákadlom pre domácich, ale aj návštevníkov nášho starého baníckeho mesta. Postupne sme ich však museli rušiť.

V lete sa nám síce podarilo urobiť pár filmových predstavení, pár koncertov na našom amfiteátri a dokonca sme na poslednú chvíľu uskutočnili aj multižánrový festival Gelnické Iluminácie, na ktorom vystúpila legenda československého undergroundu, The Plastic People of the Universe, zahrať prišlo divadlo z Vroclavu a čítať jeden z najúspešnejších súčasných poľských autorov Hubert Klimko-Dobrzaniecki, ale odvtedy je živá kultúra v meste v stave hibernácie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie