Charizmatickí kresťania – skepticko-realistický pohľad na jednu subkultúru

Autor pracuje na Katedre všeobecnej a aplikovanej etiky
Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Na internete už dlhší čas kolujú nahrávky ľudí v náboženskom tranze. Videá pochádzajú z prostredia, ktoré jeden z účastníkov výstižne nazval „kresťanstvom na steroidoch“. Pravdepodobným cieľom ich zverejnenia bolo zosmiešnenie kresťanských politikov pochádzajúcich zo spoločenstiev, v ktorých sa tieto náboženské prejavy cenia a obdivujú.

Načo to pitvať? Mohlo by sa zdať, že táto lacná zábava vôbec nepotrebuje komentár. Kto sa chcel zasmiať, už sa smial. Veriaci o tom vedia svoje a neveriaci si budú aj tak iba ťukať na čelo. No žijeme v slobodnej krajine, a keď tu niekto cíti potrebu hovoriť v tajomných jazykoch, tak samozrejme, áno, nech sa páči, chlóra banda, nech je sranda.

Lenže úsmevný príbeh rýchlo tratí pomyselnú ľahkosť, keď si uvedomíme, že títo politici získali moc v štáte a budú rozhodovať o našich životoch. Zázračný nezrozumiteľný blábol nemusí byť dôležitý, ale určite je teraz podstatné, čo si títo ľudia hovoria obyčajnou ľudskou rečou, o čom snívajú, ako si predstavujú svet a svoje miesto v ňom, odkiaľ prišli.

Toto by sme mali pozorne skúmať, pretože len informovaní ľudia dokážu správne vyhodnotiť možné riziká a príležitosti. Poznanie okrem toho otvára aj cestu k porozumeniu. Každý človek môže získať rešpektujúci pohľad na tú najpodivnejšiu prax, keď odolá pokušeniu povyšovať sa nad ostatných a odsudzovať iné názory a skúsenosti.

Letničné hnutie, Obnova v Duchu Svätom či charizmatické spoločenstvá na Slovensku nie sú žiadnou horúcou novinkou. Už v druhej polovici osemdesiatych rokov sa u nás rozbiehali takto orientované evanjelizačné iniciatívy, hoci vtedy išlo o malé skupiny aktivistov, ktorí sa touto praxou inšpirovali v susedných krajinách.

Postoj rímskokatolíckej cirkvi k tomuto hnutiu bol u nás skôr zdržanlivý a opatrný. Dôstojní páni nemali chuť preberať bizarnosti spojené s americkým protestantským hnutím. Lenže po páde železnej opony sa otvoril trh a tradiční hráči jednoducho museli reagovať na rastúci dopyt po duchovne. Konkurenciu už nestačilo démonizovať.

Tradičné menu v podobe nedeľnej návštevy kostola a dobrej kázne nedokázalo uspokojiť náročnejších zákazníkov. Charizmatické hnutie v katolíckej cirkvi tak postupne dostávalo zelenú s podmienkou, že ho teologické autority budú kontrolovať a udržia prejavy Ducha aj fantáziu veriacich na uzde. To sa do istej miery podarilo, niekde viac, inde menej.

Veľkou osobnosťou charizmatického hnutia na Slovensku je kňaz Václav Kocian. Ten sa v roku 2017 zviditeľnil tým, že Bohu a Panne Márii zasvätil Ľudovú stranu Naše Slovensko (ĽSNS) aj Mariana Kotlebu osobne. V jeho charizmatickom združení bol vtedy Kotleba na základe údajného vnuknutia Ducha Svätého dokonca vyhlásený za najčistejšieho slovenského politika.

Takýto prešľap si aspoň niekto všimol.