Denník N

Charizmatickí kresťania – skepticko-realistický pohľad na jednu subkultúru

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Sú dobre organizovaní a rozhodnutí presadzovať svoje videnie sveta v každej spoločnosti. Slovensko nie je jediným štátom, kde sa dostali až na vrchol štátnej moci.

Autor pracuje na Katedre všeobecnej a aplikovanej etiky
Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Na internete už dlhší čas kolujú nahrávky ľudí v náboženskom tranze. Videá pochádzajú z prostredia, ktoré jeden z účastníkov výstižne nazval „kresťanstvom na steroidoch“. Pravdepodobným cieľom ich zverejnenia bolo zosmiešnenie kresťanských politikov pochádzajúcich zo spoločenstiev, v ktorých sa tieto náboženské prejavy cenia a obdivujú.

Načo to pitvať? Mohlo by sa zdať, že táto lacná zábava vôbec nepotrebuje komentár. Kto sa chcel zasmiať, už sa smial. Veriaci o tom vedia svoje a neveriaci si budú aj tak iba ťukať na čelo. No žijeme v slobodnej krajine, a keď tu niekto cíti potrebu hovoriť v tajomných jazykoch, tak samozrejme, áno, nech sa páči, chlóra banda, nech je sranda.

Lenže úsmevný príbeh rýchlo tratí pomyselnú ľahkosť, keď si uvedomíme, že títo politici získali moc v štáte a budú rozhodovať o našich životoch. Zázračný nezrozumiteľný blábol nemusí byť dôležitý, ale určite je teraz podstatné, čo si títo ľudia hovoria obyčajnou ľudskou rečou, o čom snívajú, ako si predstavujú svet a svoje miesto v ňom, odkiaľ prišli.

Toto by sme mali pozorne skúmať, pretože len informovaní ľudia dokážu správne vyhodnotiť možné riziká a príležitosti. Poznanie okrem toho otvára aj cestu k porozumeniu. Každý človek môže získať rešpektujúci pohľad na tú najpodivnejšiu prax, keď odolá pokušeniu povyšovať sa nad ostatných a odsudzovať iné názory a skúsenosti.

Letničné hnutie, Obnova v Duchu Svätom či charizmatické spoločenstvá na Slovensku nie sú žiadnou horúcou novinkou. Už v druhej polovici osemdesiatych rokov sa u nás rozbiehali takto orientované evanjelizačné iniciatívy, hoci vtedy išlo o malé skupiny aktivistov, ktorí sa touto praxou inšpirovali v susedných krajinách.

Postoj rímskokatolíckej cirkvi k tomuto hnutiu bol u nás skôr zdržanlivý a opatrný. Dôstojní páni nemali chuť preberať bizarnosti spojené s americkým protestantským hnutím. Lenže po páde železnej opony sa otvoril trh a tradiční hráči jednoducho museli reagovať na rastúci dopyt po duchovne. Konkurenciu už nestačilo démonizovať.

Tradičné menu v podobe nedeľnej návštevy kostola a dobrej kázne nedokázalo uspokojiť náročnejších zákazníkov. Charizmatické hnutie v katolíckej cirkvi tak postupne dostávalo zelenú s podmienkou, že ho teologické autority budú kontrolovať a udržia prejavy Ducha aj fantáziu veriacich na uzde. To sa do istej miery podarilo, niekde viac, inde menej.

Veľkou osobnosťou charizmatického hnutia na Slovensku je kňaz Václav Kocian. Ten sa v roku 2017 zviditeľnil tým, že Bohu a Panne Márii zasvätil Ľudovú stranu Naše Slovensko (ĽSNS) aj Mariana Kotlebu osobne. V jeho charizmatickom združení bol vtedy Kotleba na základe údajného vnuknutia Ducha Svätého dokonca vyhlásený za najčistejšieho slovenského politika.

Takýto prešľap si aspoň niekto všimol.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie