nedeľa

Poklad na amfiteátri prilákal vyše 700 ľudí

Ešte predvlani ho mesto Banská Bystrica chcelo predať ako nepotrebný majetok. Nakoniec amfiteáter zverilo kultúrnym aktivistom, ktorí ho za krátky čas dokázali oživiť.

O takúto atmosféru a výhľad už niektoré iné mestá prišli. Foto - Martin Dubovský

Ten film je z roku 1962 a mnohí ho videli už niekoľkokrát. V televízii alebo na DVD, ktoré sa dalo za pár eur kúpiť v Lacných knihách. Ale nápad premietať Poklad na Striebornom jazere v chladný septembrový víkend na amfiteátri s 8-tisícovou kapacitou vyznieva ako nezmysel iba na papieri. Bol to výborný nápad, ako uzavrieť prvú sezónu letného kina v Banskej Bystrici.

Poď, poď, daj mu!

Prvé veľké ovácie nastali už v prvých sekundách, keď sa na plátne zjavili Vinnetou s Old Shatterhandom na koňoch. A potom to prepuklo naplno. Publikum sa stalo súčasťou deja, najmä tá časť divákov, ktorá túto klasiku pozná naspamäť. Pripomínalo to pozeranie filmov na žúroch, akurát tu nesedelo v obývačke pár kamarátov, ale vyše sedem stoviek ľudí z rôznych generácií.

„Poď, poď, poď!,“ hecovali jedného z hlavných hrdinov počas súboja a pri zdvíhaní (akože) ťažkého balvanu ho vytlieskali tak, že profesionálni kulturisti by na súťažiach mohli len závidieť. Záber na cválajúcich Indiánov vo viacerých kútoch hľadiska zase spustil spontánne imitácie ich bojového pokriku, Vinnetouov výkrik „Utahové jsou slepé vrány a Dunivý hrom je velký lhář!“ a aj ďalšie kultové hlášky z filmu odzneli v takmer dokonalej synchronizácii z reproduktorov a zo sedadiel.

Keď tento film pozeráte s odstupom rokov, všimnete si úplne iné veci. Napríklad, že jednu z postáv hrá mladý George Götz, ktorý sa neskôr preslávil v postave komisára Schimanského, že nočné scény vznikali cez deň pretože všetci majú silné tiene, alebo že filmárom v strižni unikol autobus, ktorý prejde v pozadí počas rozhovoru banditov. Ale romantika a spomienková nostalgia v celkovej atmosfére večera prevládli.

Fanúšikovia filmu sa skvele bavili a svoje nadšenie preniesli aj na ostatných. Viacerí priniesli so sebou aj deti, aby im ukázali, na čom vyrastali oni, v hľadisku bola aj staršia generácia, pamätníci začiatkov tohto amfiteátra.

„Na 30. výročie Povstania tu bola veľká sláva. Prišiel aj Husák, tamto sedel, okolo neho samí tajní. Ale pekne nám to  vtedy nechal zrekonštruovať,“ spomína jeden z veteránov. Bystrický amfiteáter bol do prevádzky uvedený v polovici 50. rokov a stal sa jedným z najmodernejších v celom Československu. Nechýbalo však veľa a mohol dopadnúť ako ten bratislavský, po ktorom zostal len prázdny kopec.

Za! amfiteáter

Už pred začiatkom projekcie Pokladu na striebornom jazere bolo jasné, že sa chystá špeciálny večer. Bola to totiž premiéra. Samozrejme nie filmu, ale staronového obrazu aj zvuku. Už to totiž bolo niečo úplne iné ako doteraz, keď kino fungovalo v punkových podmienkach – malý projektor z auta na pódiu nasvietil ledva polovicu unikátneho veľkého panoramatického plátna a reproduktory boli na tom podobne.

„Premietači Ivan Školuda a Michal Jaso zrekonštruovali pôvodné mašiny na 35- a 70- milimetrové filmy z roku 1969 a dnes sú jediné funkčné svojho druhu na Slovensku. Navyše sa im podarilo dať dokopy aj časť pôvodnej zvukovej aparatúry,“ hovorí Juraj Havlík z občianskeho združenia za! amfiteáter.

Takmer dve dekády sa tieto premietačky nepoužívali a trvalo pár mesiacov, kým ich opäť sfunkčnili. Ale výsledok stojí za to.
Takmer dve dekády sa tieto premietačky nepoužívali a trvalo pár mesiacov, kým ich opäť sfunkčnili. Ale výsledok stojí za to.

Meno mladého aktivistu a jeho kolegov sú známe už spred pár rokov, keď sa pokúšali premeniť bývalú bystrickú cementáreň na kulturfabrik. Tento projekt bol ešte nad ich finančné možnosti, s amfiteátrom to vyzerá oveľa nádejnejšie. Nájomcom je totiž iná spoločnosť, ktorá vlani dostala zmluvu od mesta na 30 rokov s podmienkou, že celý priestor revitalizuje a otvorí kultúrnym akciám.

Zatiaľ sa tu konali dva ročníky festivalu Rockscape, ďalšie koncerty (Nightwish, Helloween), ktoré otestovali 8-tisícovú kapacitu a nadviazali na tradíciu (Iron Maiden či ešte v 60. rokoch spevák Johnny Hallyday), objavil sa sympatický pokus s open-air produkciou opery Nabucco, pravidelne funguje Letné kino na amfiteátri, ktoré ponúka staré divácke hity typu Pelíšky aj nové artové tituly ako Máme pápeža! alebo dokument o speváčke Amy Winehouse.

Záchrana však prišla na poslednú chvíľu. V roku 2013 totiž mesto amfiteáter najskôr vyhlásilo za nepotrebný majetok a chcelo ho predať. Po konci kín Hviezda a Urpín aj filmového klubu v Dome kultúry však ďalší priestor na kultúru v meste nezmizol. A okrem amfiteátra už nová generácia rozbehla aj projekt Kino v bazéne na nádvorí Gymnázia J. G. Tajovského, filmový klub začal fungovať v sále Pamätníka SNP.

Zničené sedadlá, burina. Takto vyzeral amfiteáter v roku 2013, keď mu hrozil definitívny koniec. Foto - Martin Fabian
Zničené sedadlá, burina. Takto vyzeral amfiteáter v roku 2013, keď mu hrozil definitívny koniec. Foto - Martin Fabian

Program amfiteátra funguje od mája do septembra, no Poklad na striebornom jazere by nemal byť poslednou tohtoročnou akciou. Po vlaňajšom úspechu uvedenia Pelíšok pár dní pred Vianocami sa chystá niečo podobné. Svetre, deky, pivo a kofolu vystriedajú bundy, spacáky, čaj a kapustnica. Sledovanie filmu pod holým nebom v centre mesta s krásnou panorámou okolo najväčšieho plátna bude mať určite opäť svoje čaro aj atmosféru. A nie je to len cenou v polovičnej výške vstupného z filmových multiplexov.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |